Námet znásilnenej indiánky chce prispieť k opätovnému otvoreniu dialógu o probléme, ktorý trápi tamojšie územie.
Vraj je Wind River jeho režisérsky debut, ale Taylor Sheridan už na konte jeden menej výrazný projekt za kamerou má, a to film Vile (2011). Väčšina amerického publika pomerne mladého tvorcu pozná skôr ako herca, predovšetkým z populárneho televízneho seriálu Zákon gangu (2008). Menšie úlohy obsadil v NCIS: Los Angeles (2011) či Veronike Marsovej (2005).
Ďaleko úspešnejšia je však jeho scenáristická kariéra, ktorá zahŕňa desiatky nominácií, vrátane tej najprestížnejšej. Kto nevidel Sicario (2015), kde inteligentný a šikovne zapletený scenár zrežíroval jeden z najvýraznejších talentov svojej generácie Denis Villeneuve, nedokáže odhadnúť Sheridanove dispozície. Tie predvádza aj v nezávislej kriminálnej dráme zo západného Texasu Hell or High Water (2016), ktorá sa uchádzala o štyri oscarové nominácie a po svete zozbierala tridsaťdeväť ocenení.
Aj vďaka Jeremymu Rennerovi Wind River utŕžil v strednej Európe veľké promo. Hollywoodsky herec svojou prítomnosťou film podporil na tohtoročnom karlovarskom festivale. Renner do Karlových Varov dorazil so zlomenými rukami, ktoré má z nedávneho nakrúcania. Krištáľový glóbus ani neudržal v ruke, a to si ich prevzal rovno dva. Herec si prevzal Cenu prezidenta festivalu a na prekvapenie mnohých, ktorí priebežne sledovali hlasovanie, aj divácku cenu festivalu. Ale vrúcne festivalové odozvy už zažil aj na Sundance Film Festivale a v Cannes, kde diváci film ocenili 8-minútovým standing ovation.
Po Texase sa príbeh tentokrát presúva do zasnežených tundier Wyomingu, kde Sheridan uzatvára (podľa jeho slov) voľnú trilógiu. Keď je objavené mŕtve telo lovcom predátorov Corym (Jeremy Renner), FBI posiela do zamrznutej zeme menej skúsenú agentku Jane Banner (Elizabeth Olsen), aby prebrala prípad. Prichádzajúc do pustej divočiny zisťuje, že nejasnosť v dôkazoch nie je jediný problém. Nachádza sa na území indiánskej rezervácie, kde nikto ústa zbytočne neotvára a neukazuje prstom.
Tu si chce každý žiť svoj pokojný život, a preto ani tamojšie orgány na prípade nie sú schopné patrične spolupracovať. Len šesť policajtov pokrýva nesmierne rozľahlú oblasť. Sneh a ticho je podľa miestnych jediné, čo im ešte v rezervácii ostalo. Ľudia sú nespokojní z nedostatku príležitostí vo vyľudnenej krajine, niektorí prahnú po lepšom živote a pod nánosom nekonečnej frustrácie páchajú zločiny. Námet znásilnenej indiánky chce prispieť k opätovnému otvoreniu dialógu o probléme, ktorý trápi tamojšie územie. O obetiach indiánskych žien sa dokonca ani nevedú oficiálne štatistiky, alebo sú diametrálne odlišné od skutočných čísel.
Snímka neoplýva množstvom dejových liniek. Príbeh prechádza z jedného bodu do druhého a končí osvedčenou cestou. Sheridan prekrýva kriminálny i westernový žáner. Nikto nepochybuje, že scenáre píše výborné, sám na seba uplietol bič predošlými úspechmi, ale Wind River je z viacerých strán film nakrútený v konvenčnej rovine. Proces úvodného vstupu hlavného hrdinu Coryho a ďalších jasne definovaných postáv, cez riešenie prípadu až k jeho samotnému rozuzleniu je čímsi, čo sme už videli a ešte často uvidíme.
Ale Sheridanov trademark zaručí veľmi solídne dve hodiny, v ktorých hluché miesta nedostávajú priestor. Príbeh kvalitou nemožno porovnávať s ostatnými scenármi, ktoré má za sebou. V Sicariovi šiel do mimoriadnej hĺbky a postavy inteligentným spôsobom tvaruje, pričom je z nich cítiť intenzívnu mystiku. Divák nedokáže na minútu odhadnúť, kam sa budú uberať.
Aj hlavná hrdinka mala punc, ktorý agentke FBI chýba. Bolo by však nefér zhadzovať výsledok na Elizabeth Olsen. Sheridan skrátka ešte nie je Denis Villeneuve, nedokáže s príbehom za kamerou pracovať tak dôsledne, ako na papieri. Podobný problém je v obraze. Ani kameraman Ben Richardson za sebou ešte nemá ambiciózne projetky. Scény sú pohodlne snímané, nerušia, ale chýba im dôkladnejšia dramaturgia pri strihu, pretože padá ich rytmus. Niektoré aspekty mohol ovplyvniť aj nižší rozpočet, tvorcovia nakoniec sami upozorňujú na nízkorozpočtový film. Ak však Wind River spotreboval približne 12 miliónov dolárov (toľko stál Hell or High Water), výhovorky nie sú na mieste, pretože je tu rad snímok, ktoré dokázali viac za ešte menej peňazí.
47.ročný režisér a scenárista svoje príbehy inštaluje v rozsiahlych priestoroch. Snímané sú celé scenérie za pomoci širokých záberov, ktorým je ponechaný priestor na vlastnú interpretáciu. Dôležité je každé slovo, lebo Sheridan píše postavy, ktoré rozprávajú úsporne, tenziu deja vkladá aj prostredníctvom ticha a menej výrazných, no značne inteligentným spôsobom vkladaných tónov. Wind River je rovnaký prípad a rozhodne baví, ale latku si sám postavil príliš vysoko. 7/10
