Niektoré veci robíme bežne, no pritom poriadne ohrozujú náš život.
Určite poznáš základne veci ako napríklad, že šoférovať a telefonovať naozaj nie je dobrý nápad. Často sa tiež hovorí, že ak sa ti podarí podpáliť sa, je dobrý nápad začať sa válať po zemi, aby si oheň udusil, no niekedy nám život predhodí situácie, na ktoré často nemáme rýchlu a správnu odpoveď pripravenú. Na fóre Quora sa však zhromaždilo množstvo šikovných ľudí, ktorí vytasili všetky svoje znalosti a skúsenosti a radia, ako sa v krízových situáciach zachovať a čo sú najčastejšie chyby.
Nikdy nejedz sneh, aby si sa napil
Ak si smädný, tak si jednoducho zoberieš sneh, pokiaľ je nablízku a nemáš vodu, no nie? Nie. Aj keď môžeš byť už neskutočne unavený a sneh vyzerá byť ako boží dar na zahnatie neutíšiteľného smädu, v skutočnosti ide o to najhoršie, čo môžeš urobiť. Tvoje telo totiž potrebuje vodu, nie sneh, a do zmeny skupenstva treba investovať veľa energie (tzv. latentné teplo), ktoré musí poskytnúť práve tvoje telo. Inými slovami ťa hlt snehu z dlhodobého hladiska ešte viac vyčerpá, aj keď môže chvíľkovo pôsobiť ako skvelé osvieženie.
Tvoj mozog sa nedokáže stopercentne sústrediť na chôdzu i používanie smartfónu
Mnoho ľudí pri chôdzi odpisuje na správy či scrolluje Facebookom. Obe činnosti však vyžadujú veľmi veľké množstvo kognitívneho úsilia, čo v praxi znamená, že sa tvoj mozog jednoducho nedokáže sústrediť na obidve zároveň stopercentne. Inými slovami, ak práve odpisuješ kamarátke, cez mihalnice nemáš problém uvidieť, že oproti ide auto. Nemusíš však byť dostatočne sústredený, aby si si všimol, že auto poriadne zrýchľuje a môže dôjsť k dopravnej nehode, ktorej by si bol ty účastníkom.
Keď lietadlo či loď havarujú v mori, nenafukuj si záchrannú vestu
Aspoň nie hneď. Samozrejme, vždy ti povedia, že nafúknutie záchrannej vesty je to prvé, čo treba spraviť, keď skončíš v nekonečnom oceáne, ak si však aspoň trošku zdatný plavec, najprv lokalizuj východ a dostaň sa von. Záchranná vesta ti bude len brániť v pohybe a najlepšie ti poslúži až vtedy, keď sa z potopenej lode či lietadla už dostaneš von. S kopou plastu okolo seba ešte v interiéri si môžeš len zavadziať a dokonca aj zraniť niekoho druhého.
Keď sa stratíš, choď dolu kopcom
Pravdepodobne najlepším nápadom by asi bolo otvoriť si na smartfóne Google Maps a pozrieť sa, kde sakra to si, no ak máš vybitý, zabudnutý alebo stratený mobil, je dobrou stratégiou ísť dolu kopcom. Dolu kopcom totiž tečie aj voda a ľudia kedysi mali dávny zvyk stavať si obydlia pri vode. A aj keby si nič nenašiel, aspoň vieš, že ideš jedným smerom a nie stále dokola. Mimochodom, ak sa ocitneš na rovine, môžeš skúsiť nájsť nejaký plot, ktorý by ťa mal snáď doviesť k ceste a tá zasa do obce.
Ak sa ti rozhorí olej na panvici, nikdy ho nehas vodou
Určite sa ti už stalo, že si omylom rozhorúčil panvicu a príliš a olej v nej sa začal chovať agresívnejšie, než by bolo vítané, pričom môže aj vzbĺknuť. V takomto prípade treba pavnicu hodiť pokrievku a nechať ju napospas jej samej alebo ísť po hasiaci prístroj, no hlavnou prioritou je vypnúť samotnú platňu. Ak si dostatočne odvážny, panvicu môžeš skúsiť presunúť niekam vedľa, aby sa rýchlejšie ochladila. V žiadnom prípade však nikam nelej vodu. Aj keby sa mohlo zdať, že by voda mohla pomôcť, v skutočnosti sa väčšina vyparí ešte predtým, než sa dotkne povrchu rozžeravenej panvice a olej začne akurát tak prskať.
Ak ťa niekto bodne, nevyťahuj to
V prípade, že by do teba náhodou niekto hodil nôž alebo nebodaj strelil šíp a ty si medzitým nezomrel, jednoducho to nechaj tam a hlavne tým nehýb. Mohol by si poškodiť množstvo tkaniva či dôležité orgány a takto sa ti okrem krvácania a bolesti vlastne nič nedeje. Snaž sa ranu obviazať a zastaviť únik krvi až do momentu, kým vyhľadáš lekára.
Nestaň sa obeťou skratu ľudského rozumu
Jedným z najznámejších psychologických fenoménom je takzvaný Efekt prizerajúceho sa (Bystander effect). Prvýkrát bol dokázaný v roku 1968 a podľa teórie, ak sa niekto napríklad vytrepe z motorky na diaľnici, tak čím viac ľudí sa bude prizerať na dopravnú nehodu a neutíchajúce krvácanie, tým vyššia je šanca, že zranenému nikto nepomôže. Je viacero teórií, prečo je to tak, no dá sa tomu ľahko predísť. Ak si po nehode ešte pri vedomí, zvoľ si jednu alebo dve osoby z prizerajúcich sa a požiadaj ich, aby ti pomohli. A ostatní sa potom môžu spamätať.
Sekundové lepidlo ti môže zachrániť život
Okej, priznávame, neznie to práve lákavo, no ak prudko krvácaš a už fakt nevieš čo robiť, je dobré vytlačiť si na ranu sekundové lepidlo. Pokiaľ teda nie si alergický. Účinnou látkou v takýchto zmesiach sú kyanoakryláty, veľmi rýchlo tvrdnúce hmoty, ktoré ti do niekoľkých sekúnd spravia umelú chrastu. Áno, tvoje telo sa síce z obehu lepidla v krvi nebude tešiť a dokonca pred touto hrozbou varuje aj Európska únia, no nejak to už zvládne a stále lepšie, než totálne vykrvácať.
Vždy maj prehľad o okolí
Ak si v lietadle či v autobuse, nič nestratíš, ak po nástupe venuješ tri sekundy hľadaniu únikového východu. Pravdepodobne ho nikdy nevyužiješ, no ak áno, po prípadnej nehode budeš za investovaný čas veľmi vďačný. Čo sa týka lietadiel, až 80% nehôd sa deje tri minúty po odlete alebo osem minút pred pristátím, preto ak na chvíľu vypneš seriál a poobzeráš sa okolo seba, môžeš si napríklad aj zachrániť život.
