The Surge je nenápadným titulom určeným pre hardcore hráčov. Oproti tradičným Souls hrám je však náročnosťou prístupnejšie a o to zábavnejšie aj pre masy.
Nikdy som neobľuboval hardcore hry. Možno mi tak niektoré tituly pripadali na starej Sege, PS1 a PS2, keď som bol ešte krpec, ale v ďalších hráčskych rokoch som sa skutočným hardcore RPG vyhýbal. Souls séria mi nič nehovorila a zaujalo ma až Bloodborne. Pri Nioh som sa zase nedostal ani cez demo a začínal som sa zmierovať s tým, že okrem Bloodborne ma z tohto žánru jednoducho nič nezaujme. Opak bol však pravdou a strach pred hraním Surge vystriedala radosť z hrania. Tú hru predsa recenzujem, nemôžem to s ňou vzdať. Našťastie, ústav Creo ma pohltil natoľko, že som v ňom strávil 30 hodín a zamiloval som sa do konceptu hry.
Recenzovaná verzia: PS4 PRO
The Surge je hardcore RPG s futuristickými sci-fi prvkami. Dej nás zavedie do blízkej budúcnosti, kedy spoločnosť CREO pomáha ľudstvu napredovať a uľahčovať nám každodenný život. Zájde to až k obnoveniu ozónovej vrstvy a ďalším krokom, ktoré majú vyliečiť planétu. Niečo sa však pokazi a Warren, za ktorého hráme, sa stane jedným z posledných žijúcich zamestnancov Creo. Prebúdza sa mimo budovy, nemá žiadne odpovede, za to pár pekných šrámov. Nie je však priestor na oddych, keďže na neho zaútočí človek v rovnakom obleku, akým disponuje on a aký budete v hre vídať na drvivej väčšine nepriateľov. K tomu sa ale dostaneme neskôr. Zamrzí aj fakt, že nie všetky otázky sú v hre zodpovedané.
Na začiatok si povieme, že hoci príbeh v podobne ladených hardcore RPG nedostáva až taký veľký priestor, teší ma, že v The Surge je prítomný a navyše aj veľmi zaujímavý. Sme v budúcnosti a v revolučnej spoločnosti, ktorá mala planétu zachrániť. Ako je teda možné, že sa z ľudí stali zombíci, prečo sa zmena nedotkla vás a aká je pravda? Postupom času sa vám dej bude odkrývať, a to najmä formou počúvania audio záznamov, ktoré do zápletky vnárajú čoraz viac svetla. Sledovať treba aj nástenné televízory a všetky dialógy do jedného. Skutočná pravda o tom, čo sa posledné mesiace dialo v spoločnosti totiž nie je odhalená v žiadnej cutscéne (tej sa dočkáte až na samom konci ako úplne jedinej), ale postupne počas celej hry. Pre vaše dobro by ste teda mali otvárať každé dvere a snažiť sa získať čo najviac informácií.
Budete ich potrebovať, keďže príbeh je nesmierne chaotický a zamotaný. Musím sa priznať, že som ho ani poriadne nepochopil a hoci mám istú predstavu, čo sa v CREO udialo, nebol by som taký odvážny, aby som sa vám to snažil detailne vysvetľovať. Nie je to pritom tým, že by som nedával pozor, ale príbeh je rozkúskovaný na príliš malé časti a navyše sa hneď niekoľkokrát zvrtne. Možno je to práve tým, že sa nedočkáme žiadnej cutscény či zvýrazneného dialógu. Slová jednoducho plynú a po pár desiatkach hodín už máte občas aj tendenciu nevenovať im toľkú pozornosť. Obzvlášť, keď máte sledovať titulky/počúvať audio a pritom ešte bojovať. Vtedy sa radšej zameriate na prežitie. Navyše, ako som spomínal, dej naberie hneď niekoľko príbehových zvratov, ktoré ho zbytočne komplikujú a v mojich očiach aj bohužiaľ činia menej atraktívnejším a viac klišoidným. Z veľkého projektu Resolve je razom projekt xy a z neho projekt zy a tak ďalej. Po čase jednoducho sratíte prehľad.
V príbehu sa môžete posunúť aj vďaka niekoľkým preživším. Len je škoda, že po čase zmiznú zo svojho stanoviska a vy tak s nimi nemôžete prebrať novinky, na ktoré ste prišli. Kvôli tomu, že vás hra absolútne nevodila za ručičku by bolo náročné implementovať do hry aj vedľajšie úlohy. Nejaké dve-tri tu sú, ale častokrát ani nebudete vedieť, čo vlastne máte robiť. A to je niekedy frustrujúcejšie než bossovia. A to doslova. Poruke nie je ani mapa a častokrát budete chodiť cez mnohé lokácie, len aby ste zistili, že riešenie vášho problému je triviálne (tretiu verziu exosuitu nehľadajte nikde inde než v danom OPS. Ja som prehľadal všetky predošlé lokácie asi 2x a zabil som tak doslovne niekoľko hodín).
Minimum indícií, rozľahlé oblasti a mnohé skryté chodby vám občas budú liezť na nervy, keďže sa tu nachádza pár situácií, kedy musíte skutočne len hádať, čo po vás hra vlastne chce. V tomto bode musím byť kritický, keďže občas by skutočne neuškodilo, aby vás titul aspoň nasmeroval správnym smerom. Ak sa totiž budete vracať do predošlej lokácie (a vlastne kamkoľvek) a umriete pri tom, nepriatelia sa všade respawnujú a ak medzi nimi nechcete kľučkovať cez všetky mapky, musíte sa nimi prerážať znova. Mierne otravné je to hlavne v neskoršej fáze hry, kedy už pre vás nie sú výzvou, len otázkou času, ktorá vás ale nepekne zdrží. Aspekt respawnujúcich nepriateľov po každej smrti/upgrade postavy má síce výhodu v grindovaní XP (takzvané Tech Scraps), ak však chcete zájsť do OPS (Operations, kde vám nič nehrozí a kde upravujete postavu a svoj oblek), nepriatelia sa objavia bez možnosti odmietnuť to.
Mnohokrát tak nastane situácia, že pred súbojom s bossom či postupom do ďalšej lokácie získate zbraň, súčiastku potrebnú na dlhoočakávaný upgrade či jednoducho potrebujete levelovať. V tom prípade sa však musíte pripraviť na to, že sa cez celú lokáciu budete musieť presekávať znova. Minimálne po úspešnom prejdení každej jednej by som hráčom pri jej opätovnom navštívení dal možnosť odmietnutia respawnu nepriateľov. Vracať sa totiž budete dosť často, či už kvôli vyššiemu levelu, vďaka ktorému budete môcť objaviť predtým uzamknuté dvere alebo kvôli "kľúču". Tým otvárate miestnosti a ďalšie lokality naprieč všetkými mapami, bohužiaľ, získate ho až ku koncu hry a ak sa teda chcete dostať až na začiatok, čaká vás dlhá cesta cez desiatky až stovky nepriateľov. Tu by som sa aj na chvíľu zastavil.
Vzhľadom na fakt, že hra odomkne skryté a neprístupné časti mapy až v samom závere je úplne logické predpokladať, že sa do nich môžete vydať aj po skončení hry (po 30 hodinách jednoducho chcete hru dokončiť a nie expiť ďalších 10 hodín a vracať sa cez 6 predošlých lokácií plných nepriateľov). Namiesto toho vás však hra nijako neupozorní, že ak ju nepreskúmate teraz, musíte tak učiniť v New Game Plus, a teda prejsť ju odznova. Neviete ani, že nastupujete proti finálnemu bossovi, po krátkom súboji je odrazu koniec a vy nechápete, čo sa stalo. Finálny boss je totiž veľké sklamanie. Skolíte ho už po pár pokusoch, no a ak ste šikovní, podarí sa vám to aj na prvý raz. Po získaní "kľúča" a levelu 85 sa tak vráťte úplne na začiatok a objavujte všetko potrebné.
Aspoň ja by som tak učinil, pretože hranie The Surge je veľmi zábavné. Aj napriek svojej zvýšenej obtiažnosti sa nedostavuje pocit frustrácie tak často, ako pri tituloch od From Software a hlavne v tomto prípade hra nemá za potrebu strašiť hráča tmou či hororovými zvukmi (sem-tam niečo začujete, nemusíte sa však báť, že na vás vyskočí nejaký boss a jedným úderom vás pošle o hodinu combatu späť). Hra si zakladá na ostražitosti hráča a hlavne na jeho všímavosti. Ak do každej miestnosti vletíte ako šíp vystrelený profesionálnym lukostrelcom, pravdepodobne skončíte rovnako, ako jeho cieľ. Nepriatelia sa pravidelne schovávajú za rohmi a v neprehľadných miestach, niektorí sa však bez provokácie ani nerozhodnú zaútočiť, čo mi prišlo ako dosť nešťastné rozhodnutie vývojárov. The Surge je citeľnou snahou o sprístupnenie hardcore hier pre väčšie publikum hráčov aj z radu casual. A funguje to na výbornú, keďže gameplay je zábavný a obtiažnosť sa časom vyrovná.
Viac než v príliš silných úderoch totiž náročnosť hry spočíva v prvotný zmätok a nepoznanie. Akonáhle si naštudujete všetky útoky nepriateľa, ich pohyby a silu, skôr umriete štýlom spadnutia z neohraničeného mostíka než zásahom nepriateľa. Slušne si pritom párkrát ponádavate, keď zomriete kvôli pádu do "jamy levovej" so 100 tisíc jednotkami v rukách. Je totiž oveľa frustrujúcejšie, keď umriete kvôli tomu, že po útoku neovládate pohyb postavy, prípadne vás odskok nepriateľa sotí nabok a vy tak aj proti najslabšiemu protivníkovi prídete o hodinové grindovanie len po tom, čo ste porazili pár ostrieľaných týpkov. A to naštve, keďže sa tomu v niektorých situáciách nevyhnete. Rozhodne však obtiažnosť a silu nepriateľov neberte na ľahkú váhu. Stačí chvíľka nepozornosti alebo zle vypočítaný útok a môžete hrať odznovu. Celý combat stojí na načasovaní, úskokoch a naučeniu sa všetkých pohybov pri každom type nepriateľa. Kým si to celé neosvojíte na jednotku, budete umierať často a pravdepodobne sa nevyhnete menšej frustrácii. Akonáhle však súboje pochopíte, budete nepriateľov likvidovať omnoho jednoduchšie.
S každým levelom sa však objavujú celkom noví a noví, pričom tí starší silnejú, takže ku koncu hry budete musieť ovládať naspamäť pohyby desiatok typov "zombí exoskeletonov". Každá úroveň je teda na začiatku náročná a v mojom prípade platilo, že dve z nich mi dali skutočne zabrať a nedokázal som sa cez ne dostať. Našťastie, väčšinou máte dostatok priestoru na manévrovanie a uskakovanie a hoci je hra plná úzkych koridorov, nemusíte sa báť, že v nich budete aj často bojovať. Našťastie. Najideálnejšie je (aspoň zo začiatku) nepriateľov si vylákať jedného po druhom a postupne ich likvidovať, ak si však trúfate, môžete sa pustiť rovno do viacerých. Avšak, ani v závere hry nemôžete byť príliš sebavedomí. Aj napriek vysokému levelu a množstvu upgradov stačí aj slabším súperom pár rán a je po vás. V prípade viacerých útočníkov je teda pravdepodobnejšie, že bez častého vpichovania injekcie obnovujúcej jednotky zdravia uvidíte čiernu obrazovku veľmi rýchlo.
Zabrániť sa tomu dá jednak prípravou na súboj, poznaním útokov súpera, ale hlavne expením a zlepšovaním svojich schopností a atribútov. Učiniť tak môžete v centre Operations, ktoré je určené na výrobu a upravovanie brnenia/zbraní, na obnovenie zdravia, zvyšovanie levelu a tak ďalej. Miesto klasického stromu schopností si za príslušný počet Tech Scraps (získavané za každé zabitie) môžete navýšiť svoj level. Zatiaľ čo druhý vás vyjde na nejakých pár stovák XP, pri leveli 80 už budete na upgrade potrebovať cez 40 tisíc jednotiek. Musíte sa však rozhodnúť, či chcete utekať do Operations po zisku každých 20 tisíc jednotiek, kde sa dajú uložiť tak, aby vám už nikdy nezmizli, alebo budete nepriateľov kosiť so sto-dvesto tisíc Tech Scraps na krku.
Čím vyšší level máte, tým viac upgradov budete môcť odomknúť pre svoj exosuit. Zo začiatku ponúka oblek asi 6 voľných slotov a je len na vás, či si chcete zvýšiť výdrž potrebnú pre úskoky či útoky, energiu, bez ktorej neodseknete poškodenú končatinu (využiť ju ale môžete aj tak, že vďaka istému čipu ju môžete vymeniť za niekoľko jednotiek zdravia priamo počas boja) alebo rovno zdravie. Čím viac čipov zväčšovacích váš health bar máte, tým viac útokov znesiete (hodí sa to najmä pri bossoch, ktorí vás vedia zabiť aj jediným útokom, ak máte health bar príliš malý). Môžete však využiť aj čip zvyšujúci vašu silu, obnovovanie zdravia či zvyšovania počtu injekcií, ktoré vám vrátia časť zdravia. Možností, ako zlepšiť svoje schopnosti je nesmierne veľa a je len na vás, ako ich využijete. Surge je hra, ktorú by ste určite mali sami vyskúšať, a preto vám ich všetky neprezradím.
Za postup a zabíjanie s väčším obnosom XP v rukách vás hra odmeňuje, ide však o veľký risk, keďže ich môžete navždy stratiť. Stane sa tak však až po druhej smrti. Ak vás nepriateľ zabije s 10 000 Tech Scraps, môžete sa na dané miesto vrátiť a znova ich získať. Ak ste sa však dočítali už sem, je vysoko pravdepodobné, že ste fanúšikom hardcore RPG a tým pádom viete, ako mnohé aspekty The Surge fungujú, keďže sa Souls hrami a celkovo prácou From Software inšpirovala takmer vo všetkých mechanikách. Ak to však funguje, nie je dôvod meniť to. Teda aspoň nijako výrazne. Surge si ale ide aj vlastnou cestou, o čom svedčí furutistické prostredie, väčší dôraz na príbeh a celkové zasadenie hry, ako i prístupnejšia hrateľnosť a menší pocit frustrácie z umierania.
A práve prostredie je vec, ktorá môže hráčov Souls hier odradiť. Z veľkolepých ruin, hradov či goticky ladených miest sa presúvame do laboratórií, hi-tech tovární a futuristicky ladených miestností a budov. Mne osobne to veľmi sadlo, keďže sci-fi tematiku obľubujem a zmena z temných a hororovejšie ladených priestorov do práve (miestami) svetlejších a optimistickejších farieb mi vyhovovala. Celkovo na vás čaká niečo okolo 6-7 "mapiek", medzi ktorými sa musíte presúvať vlakom postupne (žiaden fast travel), pričom v každej jednej nájdete centrum Operations, kde sa objavíte po každej smrti. Zo začiatku síce mapka pôsobí príliš náročne, keďže zabíjate desiatky nepriateľov, zdravie je na minime a cieľ v nedohľadne, ak ste však pozorní, postupním odomykaním skrytých (niekedy len na oko skrytých) chodbičiek si k Operations otvoríte množstvo iných skratiek. Všetko to však už poznáte vďaka iným úspešným hardcore RPG hrám.
Čo sa grafického spracovania v vizuálu týka, The Surge nie je žiadnym masterpiecom, ale pokiaľ ide o technickú stránku hry, autori z Deck 13 (Lord of the Fallen) si zaslúžia pochvalu, keďže gamesa fičí bez viditeľných prepadov FPS vo vysokom rozlíšení, nepadá a za celých tých 30 hodín som sa stretiol asi s dvomi maličkými bugmi. Optimalizácia, výkon a spoľahlivosť minimálne PS4 verzie stojí minimálne za polbodíka k plusu, keďže dnes s tým nepochopiteľne majú problémy mnohé AAA produkcie.
Menším sklamaním je pre mňa chaoticky vyrozprávaný príbeh, nemožnosť pokračovania skúmania mapiek po neupozornenom boss fighte, samotní bossovia, ktorí vám naozaj nedajú veľmi zabrať (a je ich málo), nevýrazný soundtrack, pády do dier, ktoré niekedy neovyplyníte a prídete tak o všetky XP a mnohé ďalšie detaily. Sem radím aj zbrane. Tú najsilnejšiu som dostal prakticky v prvej lokácií a následne ju už len stačilo upgradovať. Iste, každá z nich má iné útoky a každému vyhovuje iný štýl hrania, ani po 4 ďalších lokáciách som nedokázal nájsť silnejšiu zbraň než tú, ktorú som získal hneď na začiatku a to som ju nemal ani poriadne upgradnutú. Aby ste vôbec mohli svoju zbroj či zbrane upgradovať, potrebujete jednotlivé končatiny či časti tiel nepriateľov. Tie získate tak, že sa zameriate na konkrétne časti tela (napríklad pravú nohu) a budete ju udierať dovtedy, kým nebude dostatočne poškodená a zrelá na odseknutie. Keď odseknete pár takýchto nôh konkrétnemu nepriateľovi, získate návod na výrobu daného brnenia a taktiež aj potrebné súčiastky. Animácie odseknutia však po čase začnú nudiť, a tak už ide skutočne len o formalitu.
Naopak, veľkým plusom je herné prostredie, zasadenie do blízkej budúcnosti, neuveriteľne chytľavá a zábavná hrateľnosť, väčšia prístupnosť z hľadiska nižšej náročnosti (nemusíte sa však báť, že by vám hra nedala zabrať), spoľahlivá technická stránka, upgradovanie a leveling postavy a v neposlednom rade protivníci. Tých je skutočne nespočetné množstvo a vývojári si dali záležať na ich dizajne a variabilite. Prítomných je skutočne množstvo typov súperov, a to sme sa ešte nedostali k New Game Plus, ktorý hru okrem iných smerov obohacuje aj práve v počte a rôznorodosti nepriateľov a ich útokov (ak ste si mysleli, že NG+ spočíva len v ďalšom levelovaní a rovnakom postupe hrou a taktike, ste na omyle). Škoda, že hra neponúka skutočne lákavejši end-game obsah, ale údajne sa plánuje co-op. The Surge otvára dvere do čoraz obľúbenejšieho žánru väčším masám hráčov a robí to nesmierne elegantne a zábavne. Rozhodne ide o titul, ktorý stojí za vašu pozornosť a mali by ste mu dať šancu. Pravdepodobne si tak rozšírite obzory a rovnako ako ja prídete na to, že všetky tie FPS-ky vám už predsa len začínajú liezť krkom. 8/10
