Všade, kde sa objaví, odpáli poriadnu párty. Prečítaj si rozhovor o začiatkoch tohto talentovaného DJ-a, ktorý tvrdí, že tanečná scéna na Slovensku aktuálne zažíva najlepšie časy.
Keď mal dvanásť, po večeroch so slúchadlami na ušiach trávil čas pri Hi-Fi veži a predstavoval si, aké by to bolo púšťať jeho obľúbenú hudbu pred masou ľudí. Dnes má tridsaťštyri rokov a na Slovensku sa radí sa medzi DJ-skú elitu v rámci elektronickej hudby.
Reč je o talentovanom Mirovi Eckerovi, rodákovi z Nitry, ktorého celé Slovensko pozná pod pseudonymom DJ EKG. Svoj hudobný talent a nekonečnú vášeň pre muziku dokázal tento večne pozitívne naladený človek pretaviť do profesionálnej kariéry a dnes sa DJ-ingom naplno živí.
Aké boli jeho začiatky a aké prekážky mú pri ceste na vrchol stáli v ceste, nám DJ EKG prezradil vo veľkom rozhovore, ktorý ti teraz prinášame. Rovnako sa pri čítaní nasledujúcich riadkov dozvieš, v akom stave je aktuálne tanečná scéna na Slovensku a ako tomuto šikovnému DJ-ovi, ktorý má fanúšikov po celom Slovensku, zmenila život vážna autonehoda.
Kedy si si začal uvedomovať, že hudbu nechceš iba počúvať ale zároveň ju aj tvoriť?
Od malička som vedel, že budem robiť s hudbou, lebo ma dávali na klavír. Keď som mal asi dvanásť rokov, doma som po večeroch hodiny trávil pri veži, mal som slúchadlá a celý čas som mal zavreté oči, čo možno teraz bude znieť ako z rozprávky. Predstavoval som si, ako by tá hudba znela pri veľkej mase ľudí. Pesničky som si z kaziet za sebou púšťal nemixované, robil som si iba takú selekciu, v akom poradí pôjdu za sebou. Tam to celé začalo.
Čo prišlo ďalej?
Z kazetového prehrávaču som túto hudbu púšťal na malých akciách. Mal som jeden prehrávač, jeden Walkman a kazety som si pretáčal. To boli čisté 90-te roky (smiech).
Všetko si sa učil sám?
Áno, všetko som sa učil úplne sám, nikto mi nepomáhal. Keď sa niekde zjavil DJ, rýchlo som pozeral, čo robí. Nemal som žiadneho učiteľa, nemal som nič, kde by som trénoval. Potom prišli prvé CD-čka. Tým, že som bol študent, nemal som toľko peňazí a tak som CD-čka napaľoval, zháňal som ukrajinské, pretože tam sa dali získať ako prvé. Následne prišli prvé akcie, kde som spoznal prvý pult.
Ako sa mladý človek dostane hrať na svoju prvú akciu? To je snáď snom každého začínajúceho DJ-a.
Musíš spoznávať svoje okolie a chopiť sa každej jednej šance. Či je to detský karneval alebo diskotéka, jednoducho ráta sa každá príležitosť, kde ťa niekto počuje. Tam môžeš predviesť, akú hudbu si si zozbieral a dúfať, že sa ti niekto prihovorí. Keď si dobrý, tak ťa vždy niekto osloví. Musíš si dávať malé ciele a kde si tie ciele dáš a podarí sa ti ich splniť, tak si dáš ďalší a ďalší. Ja som si dal ciel, že budem napaľovať vlastné výberovky a rozdával som ich, nech ich ľudia šíria. Takto to postupne išlo. No to stále neznamená, že dostaneš automaticky tri akcie za mesiac, ale tri akcie za rok (smiech).
Takže aj v DJ-ingu si to musí človek poriadne oddrieť.
Úplne. Ja som šťastný, že som si to musel oddrieť od začiatku. Dnes chcú niektorí iba slávu bez driny. Ja si dodnes neulietavam, robím si radšej krátke veci, ktoré majú veľký význam.
Dnes si jeden z najlepších DJ-ov na Slovensku. Čo sa všetko stihlo udiať, kým si sa vypracoval až sem?
Na strednej škole som sa dostal do školského rádia, kde bol profesionálny pult. Po škole som si robil prieskum, kto má k hudbe blízko. Vymieňali sme si bazárovým spôsobom CD-čka, čím som sa dostával k novej hudbe. Postupne prišli príležitosti, chalani, ktorí amatérski hrávali, ma pozvali na nejaké akcie do kultúrnych domov. Zrazu predo mnou stálo 300 ľudí a začal som predvádzať hudbu, čo som nazbieral.
Mimochodom, ja som chodil na cirkevné gymnázium. Každé ráno pred vyučovaním som mixoval modlitby (smiech). Pustil sa Bach, Mozart alebo Beethoven a študenti do toho rozprávali modlitby. Mne potom tieto podmazy začali vadiť, tak som priniesol také prvé chill-outy a ibizovské výberovky. Ľudia boli nadšení, že to je zmena hudby. Stále to malo ale ten príjemný tón a k modlitbe sa to hodilo (smiech).
Potom prišla vysoká škola a v inzertných novinách som objavil, že hľadajú DJ-a do jedného klubu. Tak som tam prišiel, boli to štvrtky a začal som hrávať pre asi 30 ľudí. Bol to malý klub, ktorý dnes už neexistuje. Volal sa Dolce Vita a bol otvorený celý týždeň. V tej dobe si honorár dostal, iba keď sa ti podarilo udržať v klube ľudí.
Teraz na chvíľu od tvojej kariéry odbočíme. Veľa ľudí má totiž problém rozlíšiť, čo to tanečná hudba vlastne je. Niekto tomu hovorí house, iní techno. Skúsiš to nejako vysvetliť?
Celkovo túto hudbu nazývame elektronická tanečná hudba, niekto tomu povie EDM - electronic dance music, čo bol aj všeobecne zažitý termín pre toto odvetvie. V posledných rokoch sak však pojem EDM vžil iba pre špecifický subžáner. Elektronická muzika má však kvantum podôb a môj aktuálny subžáner sa asi ani nedá zadefinovať. Snažím sa nehrať podľa trendov, skôr si pocitovo budujem svoj vlastný sound. Samozrejme, to, čo hrávam, je komerčnejšie a existujú ortodoxnejšie subžánre, ktorým sa tiež venujem. Isteže ich vyznávači považujú za kvalitnejšie, ale takto je na to zbytočné nazerať, v muzike ide o feeling. V podstate sa dá povedať, že sa pohybujem medzi komerčným a nekomerčným svetom.
Je na Slovensku väčší dopyt po tej komerčnej elektronickej hudbe?
Samozrejme, komercia je komercia a má viac zástancov. Veľakrát sa mi stalo, že veľa ľudí vďaka mne objaví elektronickú hudbu a potom postúpi ďalej k tým ortodoxnejším žánrom. Niekedy to bolo medzi týmito komunitami na rôznych párty weboch doslova militantné. Bolo techno, trance, drum n bass. Elektronika prenikla do bežnej komercie, čím sa to do istej miery zlialo v niektorých žánroch. Samozrejme, každá komunita má svoj svet, ktorý rešpektujeme a do ktorého nechodíme, aby sme nemiešali štýly medzi sebou. Vždy je to o ľuďoch.
Presuňme sa späť za mixpult. Bežný človek si môže myslieť, že náplňou tvojej práce je postaviť sa na dve hodinky za počítač, pustiť set, zobrať peniaze a vybavené. Čo všetko sa teda skrýva za prácou DJ-a?
To nie je náplň práce, to je celý životný štýl. Ja som si povedal, že budem robiť toto a nič iné. Skončil som vysokú školu a povedal som si, že DJ-ingom sa chcem naplno živiť. Takže poďme na to. Po prvé, je to hlavne hudobná selekcia, aby si ľudí prekvapil novým soundom a trackmi, ktoré nikto iný nehráva. Potom je to technika, teda ako vieš za pultom makať, robiť s prehrávačmi a ako si predpripravuješ tracky. Ja dosť často hrávam tak, že používam tri, štyri prehrávače. Jedna z najdôležitejších vecí, ktorá je fenoménom posledných piatich rokov, je samozrejme marketing. Ten je veľmi dôležitý. To tu predtým nebolo, no teraz sa to stalo neoddeliteľnou súčasťou. V zahraniční majú DJ-i na to agentúry ale my na Slovensku si to musíme robiť sami.
Toto všetko, čo si vymenoval, si robíš úplne sám?
Robím si všetko úplne sám a mám človeka, ktorý mi robí fotky a videá.
To stíhaš aj spať?
Spím 10 až 12 hodín denne (smiech).
Odkiaľ vieš, aké tracky budú medzi ľuďmi fungovať?
Snažím sa sledovať trendy, každý rok chodím na Ibizu a niekedy aj hrám v zahraničí. Taktiež som v kontakte so zahraničnými DJ-mi. Som celkovo dosť pozorný a sledujem, čo sa na scéne deje.
To, čo na akcii zahráš, máš celé pripravené dopredu alebo to prispôsobuješ priamo na mieste?
Nikdy nemám set pripravený dopredu, mám záchytné body a hrám sa s náladou davu. Ono je to tak, že každá akcia alebo mesto má svoj sound. Keď viem, že idem hrať na Beániu, tak tam nebudem hrať ortodoxne klubovo, ale viem, že študenti majú radšej vokály a hrám jednoduchšie. V kombinácii vystupujúcich Iné Kafe, Rytmo a ja jednoducho nemôžem nastúpiť ortodoxne, pretože z tej masy 5 tisíc študentov by tomu porozumelo tak tisíc a zvyšok by odišiel.
Vnímaš počas hrania spätnú väzbu a na základe toho meníš, ako hráš?
Neviem prečo, ale ja mám taký dar, že ja to vo vnútri cítim, čo dav asi chce. Na 99 percent som úspešný. Mam tiež svoje spôsoby, ako ľudí naladiť na tú správnu vlnu.
Vypočuj si YEARMIX 2016 od DJ EKG
Stalo sa ti, že si to neodhadol a dav ťa vypískal?
To sa mi nikdy nestalo. Samozrejme, sú na internete komenty, že som kolotočár komerčák, ale to k tomu patrí. Niekedy mi ľudia hovoria, že by to zahrali inak. Každý ma v DJ-ingu rovnaké možnosti, tak nech sa tam dostane a nech to skúsi. Ja som voči kritike imúnny, pretože mi v minulosti dokonca zakazovali hrať na niektorých akciách, lebo zo mňa cítili konkurenciu. Zažil som si možno to úplne najhoršie, čo sa DJ-ovi môže stať. Každopádne toto obdobie, čo teraz zažívam, je pre elektronickú hudbu úplne najlepšie. Aktuálne máme výborne interaktívne publikum. Vytvárajú sa rôzne párty rodiny a komunity, ktoré za nami cestujú a debatujú s nami o hudbe.
Je teda scéna s elektronickou hudbou na Slovensku na vzostupe a je po tejto hudbe dopyt?
Ja viem povedať za seba, že dopyt je veľký. My bohužiaľ ale na Slovensku nemáme médium, ktoré by sa jej primárne venovalo. Preto robím veľa vecí, aby človek túto hudbu spoznal. Veľa cestujem a približujem ju mladým ľudom. Každopádne, eventy sú plné, ľudia chodia a bavia sa ako nikdy predtým.
Máme na Slovensku na tento štýl hudby vhodné kluby?
Ja si myslím, že hej. Máme najlepší klub Ministry of Fun a super eventy v každom meste. Super podmienky sú aj vonku, napríklad na Zemplínskej Šírave.
K tanečnej hudbe patria aj vizualizácie a svetlá, že?
Áno, na to som dosť háklivý.
Prečo?
Pretože svetlá by mali korešpondovať s DJ-om. Každý vie, že som v tomto smere dosť háklivý a zlý. Na jednej študentskej párty som osvetľovača vyhejtoval do mikrofónu, lebo spal. On je v práci rovnako, ako ja. Ja tiež nepustím CD-čko ale makám tam a je pre mňa podstatné, aby svetlá korešpondovali s celou show. Keď príde tichá pasáž, má byť tma, pri nástupe to má stroboskopovať. Prvá vec, ktorú spravím, keď prídem na akciu, je, že sa idem porozprávať s osvetľovačom o tom, ako si to predstavujem. Vizualizácie si pripravujem dopredu. Chcem, aby to, čo človek počuje, nech aj vidí.
Kde je na Slovensku v tomto smere najlepší zážitok?
V Ministry. Tam sme s chalanmi už tak vytrénovaní, že už sa na nich iba pozriem, ukážem im znamenie a vedia, že ide tma (smiech).
Kde sa tebe osobne hrá najlepšie?
Možno to bude znieť ako klišé, ale mne sa hrá dobre všade tam, kde sú dobrí ľudia, dobrý promotér a dobrý sound. A hlavne, kde ťa človek nezneužije na biznis.
Veľa ľudí si myslí, že tanečná hudba sa spája iba s drogami. Aký máš na toto názor?
Každý o mne vie, že ja som skúsenosť s drogami nikdy nemal. Žiadnu. Nemal som marihuanu ani žiadne látky, ktoré sú aktuálne in. Myslím si, že mladí ľudia si týmto dosť ničia zdravie, míňajú peniaze na zbytočnosť a celkovo to vrhá zlé svetlo na tanečnú scénu. Poznám veľa párties, kde drogy prakticky vôbec nie sú, ale potom sú aj také, kde to neplatí. Je to aktuálny trend, ja sa o tom s ľuďmi dosť rozprávam. Mne sa to nepáči a niekto sa bez toho zabavit nevie. Keď si vnútorne vyrovnaný, tak to nepotrebuješ. Ja som sa celý život dokázal zabaviť bez drog. Jediná moja droga je a bude muzika.
Pred Vianocami, konkrétne 17. decembra si sa stal účastníkom autonehody, kedy do teba v protismere na diaľnici narazilo auto. Informácie o nehode okamžite zaplavili všetky médiá. Ako si na celú túto vec spomínaš s odstupom času?
Pamätám si, ako som vyhodil smerovku a čelne do mňa narazilo na diaľnici auto. V tej chvíli som si nedokázal uvedomiť, čo sa vlastne stalo. To boli sekundy. Potom mi policajti, ktorí prišli, povedali, že niekto do mňa narazil. Pozrel som sa, či sú priateľka a kamarátka v pohode. Našťastie boli. Pamätám si, že ma strašne boleli nohy, lebo ma pritlačila palubovka a polámali sa mi všetky končatiny a rebrá. Dokopy som mal 11 zlomenín a silne narazený chrbát.
Ako si to toto obdobie prežíval v nemocnici? Bolo to pre teba ťažké?
Našťastie sa mi nestalo nič s hlavou, čiže moja vlastnosť, ktorá hovorí, že všetko bude okej, naďalej fungovala. Nie som človek, ktorý by sa ľutoval. Samozrejme, sú momenty, keď si povieš, že prečo sa to muselo stať. Ale vtedy si zároveň uvedomíš, že ti pomôžu kamoši a rodina. Mal som tú najväčšiu podporu na svete a ja som si z toho všetkého urobil nakoniec úplný opak a srandu. Môj pobyt v nemocnici som využil na to, aby som ľudom odkázal, že problémy, ktoré riešia, sú nič oproti tomu, čo som musel zažívať ja.
Aj si si niečo počas tohto obdobia uvedomil?
Pred nehodou som bol strašne unáhlený, to si ten životný štýl vyžaduje, pretože som chcel robiť veci naplno a najlepšie. Povedal som si, že zmením určité veci. Naďalej sa budem ale venovať všetkým tým, ktorí mi ukázali, prečo pri mne stoja. Bál som sa, že návrat na pódiá nemusí byť ako predtým. Ľudia sa ale nenormálne tešia.
Kde ťa teda uvidíme najbližšie?
Najbližšie budem hrať 17. apríla v Ministry of Fun. Je to dosť symbolika v tom, že je to hranie v klube, kde som sa v deň nehody nedostal a zhodou okolností sú to bodky presne 4 mesiace od nehody.
Fyzicky sa cítiš dobre?
Cítim sa výborne, trénujem každý deň a chodím na všetky procedúry, aby som to zvládol. Mixpult šetriť určite nebudem (smiech).
Vedel by si nám priblížiť tvoje plány do budúcna? Ak už nejaké máš.
Veci plánujem rok, dva dopredu. Teraz sa aktuálne pomaličky dostávam na českú scénu. Svoj sound, ktorý hrám, sa tam až tak veľmi nehráva. Spúšťam seriál, ktorý sa volá EKG Documentary. Je to o mojom životnom štýle. Ešte mám naplánované dva veľké lifestylové projekty o DJ-ingu, ktoré som zatiaľ nedal von. Chcem viac zvyšovať povedomie o scéne. Samozrejme plánujem aj hranie v kluboch a chcem rozbehnúť denné hranie.
Prejdime na lifestylove otázky. Môžeme rovno začať hudbou. Keď si ideš vypočuť nejakých DJ-ov ty, ktorí to sú?
Chodím na Ibizu a tam som sa inšpiroval človekom, ktorý si hovorí Solomun. Je to človek, ktorý je veľký undergroundový hráč. Tvorí špecifickú deep house hudbu. Ľudia ho naozaj rešpektujú na základe jeho hudby. Baví ma aj Carl Cox.
Na akom filme si bol naposledy v kine? Pozeráš aj seriály?
Na Únose, veľmi sa mi to páčilo. Rovnako som sa namotal na príbehy o skutočných udalostiach, pozerám filmy o vojne a podobne. Zo seriálov som videl Narcos a klasiku ako Priatelia či Big Bang Theory.
Čo by si chcel na záver odkázať čitateľom Refresheru?
Chcem len poďakovať, že aj v tomto médiu dostala naša scéna priestor a neskutočne si to vážim.
DJ-ovi EKG ďakujeme za rozhovor, držíme mu palce v jeho ďalšej kariére a prajeme veľa zdravia. DJ-a EKG môžeš sledovať na Facebooku alebo Instagrame. Ak ťa životný príbeh tohto DJ-a zaujal, určite si nezabudni pozrieť EKG Documentary.
