Aj tento mesiac sme si pre vás pripravili prierez filmovou históriou s tromi desiatkami titulov, ktoré sa oplatí pozrieť.
Rok sa nám už naplno rozbehol a my pokračujeme v našej pravidelnej rubrike. Na každý deň v mesiaci vám súhrnne odporúčame jeden film od 30. rokov po súčasnosť. Z každej dekády vyberáme tri filmy a zvyšné dni dopĺňame stále nejakými bonusmi. Výber je vždy rôznorodý, takže okrem najväčších peciek a klasík odporúčame aj menej populárne, ale vždy zaujímavé filmy z rôznych kútov sveta, ktoré sa oplatí vidieť. Nejde o žiadny rebríček, ale o tipy na rozšírenie filmového vzdelania. Dúfame, že vás náš Filmový kalendár osloví a získate množstvo inšpirácie na to, čo pozerať. Februárové tipy sú nasledovné.
30. roky
Obludy (Freaks, réžia: Tod Browning, 1932)
Skupinka fyzicky handicapovaných ľudí vystupuje ako atrakcia v cirkuse. Vďaka svojmu výzoru sa dostávajú do konfliktov spôsobených predsudkami a neschopnosťou zdravých jedincov akceptovať ich odlišnosť. Pôsobivá hororová dráma vyvolala vo svojej dobe mnoho kontroverzie. A to nielen po tematickej stránke. Predstavitelia hlavných hrdinov boli totiž skutočne telesne postihnutí a mnoho divákov nedokázalo tento fakt rozdýchať.
Veľká ilúzia (Le Grande Ilusion, réžia: Jean Renoir, 1937)
Zo zajateckých táborov vzniklo mnoho filmových klenotov. A tento patrí medzi najvýraznejšie. Bez jedinej bojovej scény sa mu podarilo zobraziť hrôzy aj absurdnosť prvej svetovej vojny v časoch, keď na dvere ešte iba klopala tá druhá. V mnohých ohľadoch progresívne dielo a prvý neanglicky hovorený kandidát v boji o Oscara za najlepší film.
Ninočka (Ninotchka, réžia: Ernst Lubitch, 1939)
Love story prísnej ruskej komisárky a francúzskeho aristokrata je v prvom rade skvelou zábavou. Greta Garbo tu prvýkrát stvárnila komediálnu úlohu a zhostila sa jej rovnako fantasticky ako tých vážnejších. V divokom tempe vyrozprávaný príbeh dá hlavne v prvej polovici vašim brániciam poriadne zabrať. Na scenári spolupracoval aj Billy Wilder, neskorší tvorca klasík ako Niekto to rád horúce alebo Byt.
40. roky
Najskôr stvoril ženu (Woman of the Year, réžia: George Stevens, 1942)
Prvý spoločný projekt legendárnej dvojice Spencer Tracy a Katharine Hepburn pojednáva o vzťahoch medzi mužmi a ženami veľmi trefne a navyše veľmi vtipne. Skvelý a neprávom pozabudnutý počin s úžasným hereckými výkonmi, roztomilým humorom a občasnou nepríjemnou dramatickou scénou. Hepburnovej záverečné kuchynské sólo patrí ku scénam, na ktoré sa nezabúda.
Povestný muž (Notorious, réžia: Alfred Hitchcock, 1946)
Vynikajúci thriller majstra napätia s hviezdnou dvojicou Cary Grant a Ingrid Bergman na vrchole síl. Skúsený špión tesne po skončení 2. svetovej vojny naverbuje mladú ženu, aby infiltrovala organizáciu nemeckých nacistov. Nečakane sa však do nej zamiluje. Ak vám je táto zápletka povedomá, tak to bude preto, že si ju „požičali" druhej časti Mission: Impossible. So svojím vzorom sa však ani zďaleka nemôže porovnávať.
Tretí muž (The Third Man, réžia: Carol Reed, 1949)
Jeden z najikonickejších zástupcov filmu noir. Nádherne nasnímaná, s originálnou hudbou a najmä zo strany Orsona Wellesa fantasticky zahraná žánrovka. Štýlovo zaujímavé s množstvom výborných scén, z ktorých stojí za zmienku nástup Wellesa na scénu a záverečná naháňačka. Táto legenda sa v rebríčku British Institute stala víťazom o titul najlepšej britskej snímky 20. storočia.
50. roky
Fanfán Tulipán (Fanfan la Tulipe, réžia: Christian- Jaque, 1952)
Nezabudnuteľná dobrodružná komédia so šarmantným Gérardom Phillipom a zvodnou Ginou Lollobrigidou. Vo vysokom tempe sa striedajú akčné scény, romantická zápletka a absurdné komediálne situácie, korunované množstvom vypečených hlášok. Vyhnite sa novodobému remaku z dielne Luca Bessona a ochutnajte túto klasiku, ktorá dokáže ponúknuť kráľovskú zábavu aj po 65 rokoch od svojho uvedenia.
Godzilla (Gojira, réžia: Iširó Honda, 1954)
Prvý film s legendárnym monštrom môže v modernej dobe pôsobiť v trikových sekvenciách smiešne, má však nepopierateľnú historickú hodnotu a aj prekvapivo myšlienkový presah. Vyrovnávanie sa japonských tvorcov s jadrovými útokmi na Hirošimu a Nagasaki dokáže v pasážach bez slávneho netvora prekvapivo chytiť pod krkom. Množstvo pokračovaní a variácií dôležitosť tohto diela trochu pochovali, preto by bolo dobré sa občas dobre vrátiť tam, kde to skutočne začalo.
,
Rebel bez príčiny (Rebel Without a Cause, réžia: Nicholas Ray, 1955)
Najkultovejšia úloha Jamesa Deana a jeden z najdôležitejších generačných filmov vôbec. Dospievaniu stredoškolskej mládeže sa dovtedy žiadna snímka nevenovala tak citlivo a pôsobivo. Mnohokrát citovaná klasika, pravidelne sa objavujúca v rebríčkch o najlepšie americké tituly všetkých čias, patrí už desaťročia k základnému vzdelaniu každého cinefila. Držiteľ troch oscarových nominácií.
60. roky
Vlani v Marienbade (L´Année dernière à Marienbad, réžia: Alain Resnais, 1961)
Labyrint tajomstiev, vášne a nezodpovedaných otázok je jeden z najslávnejších mindfuckov všetkých čias. Divácky náročné, vizuálne podmanivé dielo má množstvo výkladov a žiadny nie je správny.....alebo paradoxne, všetky sú. Nadčasová pecka, ktorej síce treba venovať veľa pozornosti, ale odvďačí sa nezvyčajným zážitkom, o ktorom môžete diskutovať mnoho hodín. Bonusom je potom takmer neviditeľné cameo Alfreda Hitchcocka.
Ples upírov (Dance of the Vampires, réžia: Roman Polanski, 1967)
Jedinečné skĺbenie krvavého hororu a bláznivej komédie sa už dávno zaradilo do zlatého fondu kinematografie a patrí k najpopulárnejším dielam slávneho Romana Polanskeho. Audiovizuálna lahôdka dokáže postrašiť rovnako dobre ako zabaviť. Existujú dve verzie.Tá druhá pod názvom The Fearless Vampire Killers or: Pardon Me, But Your Teeth Are in My Neck. My odporúčame tú európsku.
Nebeští jezdci (réžia: Jindřich Polák, 1968)
Príbeh československých vojakov v službách RAF patrí k hlavným inšpiračným zdrojom Jana Svěráka pre jeho Tmavomodrý svet. A v mnohom túto hitovku prekonáva. Strhujúca vojnová dráma sa dočkala uznania aj v zahraničí a patrí jednoznačne k tomu najlepšiemu, čo v našich končinách vzniklo.
70. roky
MASH (réžia: Robert Altman, 1970)
Málokto z vás vie, že populárny seriál má predobraz v celovečernej verzii. Tá možno nedosahuje nesmrteľnosti svojho nástupcu, no stále dokáže ponúknuť skvelú čiernohumornú zábavu od vtedajšej hollywoodskej elity. Chvíľu možno potrvá, pokiaľ si zvyknete na pôvodné tváre obľúbených hrdinov a vážnejšie ladenie, no napokon určite oceníte aj tohto držiteľa Oscara za najlepší scenár a ďalších piatich nominácií.
Posledné tango v Paríži (Ultimo tango a Parigi, réžia: Bernardo Bertolucci 1972)
Provokatívna a kontroverzná erotická dráma bola počas svojho uvedenia pre otvorené sexuálne scény šokujúca a v niekoľkých krajinách dokonca zakázaná. Vzťah postaršieho muža (Marlon Brando) a mladej študentky (Maria Schneider) založený čisto na telesnej báze sa však už dávno zaradil medzi klasiky.
Blízke stretnutia tretieho druhu (Close Encounters of the Third Kind, réžia: Steven Spielberg, 1977)
V roku, keď do kín prvýkrát prileteli Hviezdne vojny, vznikla aj táto legenda. Vynikajúco vystavaný film nie je iba trikovou jazdou, ale aj pôsobivou úvahou o tom, ako by prebiehalo prvé stretnutie s mimozemskou civilizáciou. Jedno z najslávnejších a zároveň najlepších diel Stevena Spielberga má tri verzie. Tá druhá je bohužiaľ príliš doslovná a hlavne v závere sa stráca pracne budovaná tajomná atmosféra. Absolútna povinnosť pre každého milovníka pohyblivých obrázkov.
80. roky
Žiar tela (Body heat, réžia: Lawrence Kasdan, 1981)
Režijný debut scenáristu Indiana Jonesa a Impérium vracia úder, ponúka štýlový film noir s erotickým nádychom. Úspešný právnik podľahne zvodnej vydatej žene a dostane sa kvôli tomu do hry plnej násilia, sexu a intríg. Štýlová žánrovka sa pohybuje po prekvapivých dejových zákrutách a niektoré zvraty dokážu poriadne prekvapiť. Malý zabudnutý klenot objavil pre filmové plátna čaro Kathleen Turner.
Misia (Mission, réžia: Roland Joffé, 1986)
Pôsobivá historická dráma mapujúca snahu misionára a bývalého vojaka priniesť vieru medzi juhoamerických domorodcov patrí k tomu najsilnejšiemu, čo v danej dekáde vzniklo. Silný príbeh, oscarová kamera, ikonická hudba Ennia Morriconeho a úžasné herectvo Jeremyho Ironsa, Roberta DeNira alebo aj začínajúceho Liama Neesona sú zárukou diela, ktoré sa dostane pod kožu bez ohľadu na vaše vierovyznanie. Nádherný kinematografický zážitok.
Narodený 4. júla (Born on the Fourth of July, réžia: Oliver Sone, 1989)
Prostredný príspevok do vietnamskej trilógie Olivera Stona je sktutočným príbehom veterána Rona Kovica. Spočiatku idealistického patriota, neskôr duševne zlomeného a fyzicky ochrnutého muža bojujúceho proti konfliktu vo Vietname. Životná rola Toma Cruisa, nádherná hudba Johna Williamsa a dravá réžia „svedomia Ameriky" mali za následok dvoch Oscarov, ďalších 6 nominácií a štatút klasiky.
90. roky
Thelma a Louise (Thelma & Louise, réžia: Ridley Scott, 1990)
Dve domáce paničky sa pri svojom dlho plánovanom výlete zapletú k znásilneniu a v sebaobrane útočníka zastrelia. Dovolenka sa zmení nielen na útek, ale hlavne na cestu za slobodou v každom zmysle slova. Nezvyčajne citlivá a pritom vizuálne strhujúca lahôdka s najkrajším záverom vo filmografii svojho tvorcu. Oscar za scenár, 5 ďalších nominácií - a prvá režijná pre Ridleyho Scotta. Jednoznačne najlepší film reflektujúci ženskú emancipáciu.
Cliffhanger (réžia: Renny Harlin, 1993)
Súboj horského záchranára s bandou zlodejov predstavoval pre Sylvestera Stallona po neúspešných pokusoch o komediálne úlohy comeback na akčný vrchol. Nádherná príroda a neopozerané horolezecké prostredie poskytli skvelé zázemie pre možno šablónovitú, no neuveriteľne intenzívnu akčnú jazdu. Televízna trvalka dokáže potešiť pri každom opakovanom zhliadnutí.
Gattaca (réžia: Andrew Niccol, 1997)
V budúcnosti sa dokážu presadiť jedine ľudia s dopredu vylepšeným genetickým kódom. Cesta obyčajného jedinca za svojím snom tak predstavuje mnoho prekážok. Originálna komorná sci-fi sa v čase premiéry nestretla s vrelým prijatím a komerčne nepríjemne prepadla. Postupom času sa však stala menším kultom. Myšlienkovo bohaté, vizuálne zaujímavé a herecky presné. Neprávom obchádzaná pecka s krásnou hudbou Michaela Nymana.
00. roky
Frekvencia (Frequency, réžia: Gregory Hoblit, 2000)
Podobný príklad ako vyššie spomínaná Gattaca. Vynikajúce sci-fi neprávom fungujúce pod radarom divákov. Na problematiku cestovania časom sa tu nazerá originálnou optikou a primerane napínavou detektívnou líniou. Logika časových paradoxov síce dostáva v závere na frak, to však nič nemení na tom, že tu máme čo dočinenia s vydarenou a žánrovkou.
Volavka (Mou gaan dou, réžia: Wai- keung Lau, Alan Mak, 2002)
Originál oscarového remaku Skrytá identita s Leonardom DiCapriom, Matom Damonom, Markom Wahlbergom alebo Jackom Nicholsonom. Fantastická hongkonská kriminálka o osudovom strete informátorov v radoch polície aj mafie dokáže zaujať, aj keď ste videli jej slávnejšiu prerábku. Ďalšie dve pokračovania stoja takisto za zhliadnutie.
Keith (réžia: Todd Kessler, 2008)
Love story problematického stredoškoláka s dievčaťom z bohatej rodiny patrí medzi nenápadné, no kvalitné príspevky do žánru teenagerských romancí. Zbližovanie postáv je citlivé a dokáže chytiť za srdce. Vadou na kráse je posledná tretina, ktorá dá divákovi scenáristickú podpásovku, no veľmi kladný dojem z tohto nezávisleho počinu zničiť nedokáže. Škoda absencie v oficiálnej distribúcii.
10. roky
Nezabudni na mňa (Remeber me, réžia: Allen Coulter, 2010)
Pôsobivá romantická dráma, ktorú neuveriteľne dvíha hore jej záver. Emocionálna bomba dokáže ku slzám dohnať aj ľudí, ktorých predchádzajúce dianie za srdce príliš nechytilo. Robert Pattinson tu ešte počas twillightovského šialenstva ukázal, že v ňom drieme talent, pravou hviezdou je tu však myšlienka a emocionálny dopad.
You Instead (réžia: David Mackenzie, 2011)
Tvorca tohtoročného skrytého pokladu Hell or High Water a vynikajúceho Perfect Sense má evidentne široký žánrový rozptyl. Takmer bez rozpočtu natočený príbeh muzikanov, ktorí na veľkom festivale skončia spútaní policajnými putami je veľmi príjemnou indie romantikou. Tá dokáže nabiť hromadou dobrej nálady, potešiť fajn hudbou a odzbrojiť dokumentaristickou živelnosťou. Žánrová omáčka je už len príjemny bonus. Veľmi sympatický malý film.
Patrola (End of Watch, réžia: David Ayer, 2012)
Bývalý policajt a špecialista na drámy z tohto prostredia David Ayer tu rozpráva pútavou dokumentárnou formou príbeh obyčajného života dvoch policajtov. Autentickými hereckými výkonmi ústredného dua a funkčnou koncepciou vytvoril skvelú žánrovku. Prekvapivo zapadnuté filmové potešenie.
Krátkometrážny bonus: Ropáci (réžia: Jan Svěrák,1988)
Dokumentárna mystifikácia, ktorej nie je problém uveriť a možno aj vy budete mať nutkanie ísť pátrať po zvieratkách prežívajúcich iba v znečistenom životnom prostredí. Už počas svojich školských čias Jan Svěrák dokazoval, že filmovú reč a výrazové prostriedky s ňou spojené má v malíčku. Originálny, vtipný a aj ekologickým posolstvom obdarený projekt je držiteľom študentského Oscara.
Ktoré filmy ste si z minulých tipov pozreli a ktoré vás zaujali z tohtomesačných?
Dajte nám vedieť v diskusii a vidíme sa opäť pri marcovej várke ďalších skvelých filmov.
