Dnes historický areál, kedysi nočná mora.
Kedysi vojenský tábor a neohrozené väzenie, dnes už len múzeum a historický areál. Alcatraz je názov ostrovu ležiaceho v strede Sanfranciského zálivu v Kalifornii. Stojí na ňom najznámejšie väzenie na svete - "hostilo" previnilcov ako napríklad Al Capone alebo Machine Gun Kelly. Areál má už 176 rokov, jeho väzenská éra trvala tridsať z nich. Počas nej bolo zaznamenaných mnoho pokusov o útek - úspešným sa však nestal ani jeden. Azkaban Ameriky je asi dva kilometre od brehu a dnes naň pláva dokonca aj trajekt.
Prvýkrát bol ostrov zaznamenaný v roku 1775, a to španielskym námorníkom Juanom de Alaya. Ten ho nazval La Isla de los Alcatraces, čiže Ostrov pelikánov a vyhlásil ho za španielsku kolóniu. Mimochodom, čoraz väčší prílev prisťahovalcov do USA mal za následok osídlenie aj ostrovu Alcatraz, kvôli čomu tam dnes pelikány už nenájdeš. Na Alcatraze sa usadila kolónia Španielov, ku ktorým sa po dobu desaťročí pridávali Mexičania a iné španielčinou hovoriace národy. Na ostrove sa postavil maják (prvý maják na západnom pobreží) a pre americkú vládu začal byť mierne odľahlý ostrov, ktorý je možné mať stále pod drobnohľadom, atraktívny. V roku 1846 bol v mene USA od Španielska za vojenskými účelmi kúpený za 5000 $ vtedajším guvernérom Kalifornie Johnom Fremontom. Vtedajší prezident Millard Filmore však vyhlásil, že o ničom nevedel a s guvernérom sa začali súdiť - spor trval viac než 50 rokov.
V roku 1861 vypukla Americká občianska vojna a na Alcatraz bolo dovlečených 85 diel, tie sa však na bojové účely nikdy nepoužili. Miesto vojenskej bašty totiž ostrov plnil úlohu vojenského väzenia. To sa nachádzalo v podzemí majáku a v tej dobe bolo akýmsi verejným tajomstvom. Ostrov bol na väzenský údel ako stvorený - obklopený je totiž silnými studenými prúdmi - voči nim bežný plavec nemá šancu. V roku 1868 bolo postavené riadne tehlové väzenie určené na dlhodobý pobyt vojenských zločincov.
Do roku 1898 v ňom prebývalo len 25 väzňov, vtedy sa však USA postavila za Kubu pri jej pokuse vyhlásiť nezávislosť od Španielska a začala Španielsko-americká vojna, v ktorej USA Španielov neohrozene rozdrvili a do Alcatrazu zavítali štyri stovky zajatých Španielov. Kým Alcatraz slúžil len na väznenie vojnových zločincov, v San Franciscu stálo väzenie všeobecného charakteru. Tomu však v roku 1906 vyhlásilo koniec obrovské zemetrasenie, ktoré zničilo 80% mesta a odnieslo si 3000 obetí. Všetci väzni boli presunutí na ostrov, ktorý si zobralo pod krídla ministerstvo spravodlivosti a z miesta spravilo federálne väzenie. Počas prvej svetovej vojny boli v mnohých väzeniach masové úniky a vzbury, Alcatraz sa z tohto dôvodu stal miestom pre "neprispôsobivých". Úlohy sekuriťákov zaujali ľudia vyškolení v bezpečnosti, nie však v resocializácii. Preferovali násilie a množstvo z nich boli práve ľudia, ktorí už nejakú dobu vo väzení strávili. Netreba dodávať, že Alcatraz v období druhej svetovej vojny nevzbudzoval dojem ukážkového nápravného zariadenia. Prevádzkovať väzenie na ostrove však bolo finančné náročné - jeden väzeň stál na deň až 10 dolárov (pre porovnanie, slovenský priemer sú približne 3 doláre). 21. marca 1963 tak čakal Alcatraz nudný koniec a väzni boli presunutí do Illinois.
Toho využili zvyšky Indiánov, ktorí sa rozhodli dostať ostrov pod svoju kontrolu - úspešne sa im to podarilo v roku 1969, načo osemnásť mesiacov blokovali príchod lodí všetkých druhov. Verejnosťou to však bolo brané viac ako vtip, než vážna vec. Ich cieľom bolo rozšíriť povedomie o utrpení Indiánov, snažili sa presadiť myšlienku edukačných centier a zaradiť vraždenie Indiánov do školských osnov. Jeden zo Siouxov, John Trudell, si na ostrove postavil amatérsku rádiostanicu (prišlo mu 47 predvolaní kvôli autorským právam) a stal sa tak "hlasom Alcatrazu". Nakoniec celý pokus skončil mierovo - po roku a pol to vládu USA prestalo baviť a indiánske zásobovacie lode začali odchytávať ešte v sanfranciskom prístave. Hladujúci Indiáni po dvoch rokoch ustúpili. Dnes je z Alcatrazu verejný park, stojí na ňom múzeum a je príjemným miestom na relax, pokiaľ si nezačneš čítať náučné tabule. Oslavuje sa na ňom napríklad Deň nezávislosti alebo Deň Krištofa Kolumbusa.
Najznámejší väzni
Al Capone (1899 - 1947) je dnes považovaný za symbol mafiánskeho bossa. Narodil sa v USA, jeho rodičia emigrovali z Neapolu. Za celú mafiánsku kariéru prešiel viac než štyrmi gangmi; v ich podnikoch pôsobil ako vyhadzovač, barman, majiteľ reštaurácie a neskôr bol zodpovedný za ilegálny obchod s alkoholom a prostitúciou v Chicagu. V nedaľekom meste Cicero dostal svojich ľudí do mestskej rady. Pobyt v Alcatraze dal koniec Al Caponeho impériu. Odsúdený bol len za daňové podvody, odhaduje sa však, že stojí asi za 400 vyhasnutými životmi.
Robert Stroud (1890 - 1963) bol najväčším ornitológom a milovníkom vtákov široko-ďaleko. V trinástich rokoch utiekol od jeho násilného otca a pridal sa k mafiánskemu gangu v Aljaške, kde zastával úlohu pasáka. Keď mal 29 rokov, zastrelil barmana, ktorý napadol jednu z jeho prostitútok, začo ho odsúdili na trinásť rokov. O sedem rokov sa neúspešne pokúsil o útek pri ktorom zastrelil jedného zo strážcov. Po niekoľkých súdoch bol na doživotie prevezený do Alcatrazu, kde zhodou okolností objavil hniezdo kanárikov. S nimi začal biznis spoza väzenskej cely, množil ich a masovo predával. V roku 1933 dokonca publikoval dodnes rešpektovanú knihu o chorobách kanárikov.
Machine Gun Kelly (1895 - 1954) bol odsúdený iba za jeden čin - ozbrojené prepadnutie ropnej stanice, z ktorej si odniesol 200 000 dolárov. Neskôr bol odsúdený za prepad posledných alkoholických podnikov v dobe prohibície - sám rozbehol biznis s alkoholom. Tým zásoboval celé Tennessee. Vo finále bol odsúdený na osem doživotí a 482 rokov.
Pokusy o útek
Žiaden nebol úspešný. Celkovo ich bolo štrnásť, spolu sa o to pokúsilo 36 ľudí. Prvou významnou jazvou neohrozenej pevnosti bola Bitka o Alcatraz, ktorá začala 2. mája 1946. Jeden z väzňov, Marvin Hubbard, bol nútený umývať dlážku v kuchyni. Keď mal hotovo, prítomný strážca zavolal iného väzňa, Bernarda Coya, na výpomoc do kuchyne. Pritom Hubbarda prehľadával, kedže bol v Alcatraze notoricky známy zlodej. V chvíľke nepozornosti ho Coy napadol a spolu s Hubbardom ho uväznili a následne prepustili štyroch ďalších väzňov. Coy, ktorý čakajúc na túto príležitosť už dva týždne hladoval, sa prepchal cez ohnuté mreže okna a zvonku otvoril dvere zamknutej miestnosti, kde zvyšok skupiny čakal. Celý plán prebiehal pomerne hladko, prekvapenie však nastalo v prístave, kde žiadna loď nekotvila. Poplašná správa sa šírila rýchlo, a tak najbližší deň žiadna loď ani neprišla. Väzni sa vrátili do budovy, kde strážili rukojemníkov. V nečakanom momente boli prepadnutí strážcami, na poslednú chvíľu ešte stihli postreliť rukojemníkov - traja zomreli.
11. júna 1962 skúsila svoje šťastie (neúspešne) štvorica bankových lupičov. Rok ryli lyžicami do steny cely, kým sa prekopali do ventilácie. Do postelí nasadili figuríny na zmätenie strážcov a úspešne sa dostali k provizórnemu člnku na okraji ostrova, o ktorom doteraz nie je známe, ako sa tam dostal (i keď existuje teória, že si ho sami postavali). Deň po úteku sa na americkom pobreží našli trosky člna vzdialené od seba asi dva kilometre. Šanca na prežitie pri silných prúdoch bola takmer nulová. O mesiac sa v okolí Golden Gate Bridge našla mŕtvola, ktorá bola podobná jednému z väzňov.
Počas uväznenia vládol v Alcatraze priam teror - okrem vedľa seba natlačených troch stoviek ciel s rozlohou štyri metre štvorcové si mohli väzni vychutnať spánok na železných pričniach, o ich hygienu sa staralo medzi celami zdieľané umývadlo, záchod, a tí dobrí mali aj poličku. V celom väzení mal "ubytovaný" len štyri základné práva - na stravu, oblečenie, ochranu a zdravotnú starostlivosť. Na jedného väzňa pripadali dvaja až traja dozorcovia, často bolo zakázané čo i len prehovoriť. Veci ako práca, možnosť napísať list, hodina v knižnici alebo návšteva príbuzných boli iba vysnenými privilégiami vyvolených. Akýkoľvek priestupok viedol k pobytu v diere pod zemou bez akéhokoľvek zdroja svetla - v niektorých prípadoch bol spútaný tak, že musel stáť. A to trvalo niekoľko mesiacov. Všade sa šíril syfilis (a áno, väznení boli takmer výhradne muži), väčšinu stien pokrývali plesne a jediným spôsobom na útek z Alcatrazu bolo definitívne prísť o rozum. A to sa podarilo aj prepusteným, na ktorých sa v čase ukončenia trestu robili pokusy. Zhoršené reflexy, mumlanie, schizofrénia, nespavosť, paranoja, disociatívne poruchy a depersonalizácia boli tie najbežnejšie prípady - a to je reč o ľuďoch, ktorí vraždili bez mihnutia oka. Väčšina ľudí, ktorí sa na ostrov dostali sa rovno začala udomácňovať - takmer nikto neočakával, že sa odtiaľ dostane, aj keď nemal doživotie. Alcatraz neexistoval na prevýchovu. Alcatraz existoval pre trest.
