Dánska divožienka sa s nami krátko pred koncertom porozprávala. Prečítajte si prvý rozhovor z tohtoročného festivalu Grape.
Tohtoročný Grape so sebou priniesol veľa úspechov, a to najmä z hľadiska line-upu, keďže po minuloročnom prerušení setu sa k nám vrátila dánska divožienka MØ. Jej elektro-popové skladby roztancovali celé letisko a nechýbali ani hity zo spolupráce s Diplom či jeho úspešným projektom Major Lazer alebo staršia tvorba z debutu No Mythologies to Follow.
Predtým, ako predviedla svoju veľkolepú show, sme sa s ňou stihli porozprávať. Odpovede o tom, či niekedy plánuje preskúmať iné žánre, akú hudbu počúva doma či o svojej punkáčskej minulosti si môžete prečítať nižšie. Pustite si k tomu skladbu Don’t Wanna Dance
Čau! Ako sa máš?
Dobre! Som rada, že tu môžem opäť byť.
Hudobnú kariéru si odštartovala v punkovej kapele, následne si vydala svoj debutový album plný elektro-popu a teraz sa skoro pohybuješ v EDM. Bola táto žánrová transformácia pre teba niečím prirodzeným, alebo ti niekedy chýba tvoja punková minulosť?
Určite mi chýba moja punková minulosť, ale mám pocit, že tento prechod alebo cesta plynula prirodzene, pretože som síce bola 10 rokov posadnutá punkom, aktivizmom a politikou, ale ešte predtým som počúvala pop. Vždy som milovala jednoduchú hudbu. Takže pre mňa to bolo skôr také uvedomenie si, že áno, milujem punk, hudbu ktorá rozoberá kontroverzné témy a má za potrebu urobiť vo svete zmenu, ale tak isto milujem jednoduchosť. A obe tieto veci som vo svojej hudbe našla.
Mala si niekedy záujem o niečo iné ako o hudbu, z čoho by si potom mohla potenciálne vybudovať kariéru?
Hudba bola vždy mojou jednotkou a niečím, čo vo mne vzbudzovalo odhodlanosť a vášeň, ale keď som bola menšia, bavilo ma aj herectvo. Tak isto ma strašne bavil cezpoľný beh. Ale ťažko sa z toho buduje kariéra, keďže to nie je až také populárne. Ale veľmi ma to bavilo.
Niekde som čítala, že si sa v detstve častokrát nudila, keďže si vyrastala na predmestí. Je to pravda?
Áno, je! Z predmestia, ktorého pochádzam sa ľudia nikdy nenáhlili do veľkomesta, aby šli tvoriť hudbu. Oni boli len...zhúlení (smiech). Nudila som sa, teda bola som večne nepokojná. A to som aj dodnes. Mala som kopec veľkých snov, ktoré som si chcela splniť.
V poslednej dobe si bola poriadne zaneprázdnená rôznými spoluprácami, hlavne s Diplom. Čo je najlepšie a najhoršie na spolupráci s niekým?
Nevidím nič zlé na spoluprácach. Iba ak spolupracujete s niekým z nesprávnych dôvodov, ale nemyslím si, že som také niečo urobila. Spolupracovať s interpretom, ktorého obdivujete a spievať skladbu, ktorú ste spolu napísali...čo by sa mi na tom nemohlo páčiť (smiech)? Ale ak to robí človek najmä kvôli peniazom alebo kvôli nejakému nadriadenému, to nie je dobré.
Máš veľmi vnímavé publikum a mnoho fanúšikov. Ako to ovplyvnilo tvoj kreatívny proces? Je pre teba ťažké na nich nemyslieť, keď tvoríš?
Mám obrovské šťastie, že ich mám! Je veľmi ťažké na nich nemyslieť, vážim si ich, ľúbim ich a to že to aj vnímajú, ma robí veľmi šťastnou. Vlastne mať fanúšikov mi dodáva energiu, pretože oni ma podporujú v tom, aby som bola sama sebou. Oni nechcú, aby som sa išla venovať veciam, ktoré zo mňa urobia väčšiu hviezdu. Chcú odo mňa úprimnosť. Keby som, napríklad, spravila pesničku, ktorá sa mi nepáči, fanúšikom by sa tiež nepáčila. Cítim, že sme prepojení, tak ak robím to, čo ma baví, cítia, že som sama sebou.
Takže tým pádom na začiatku kariéry to bolo pre teba ťažšie?
Nie, nie. Lebo na začiatku na mňa nebol vyvíjaný žiadny tlak, tak som počúvala len samú seba a na nič iné som nemusela myslieť. Teraz musím myslieť na milión iných vecí, ale vďaka fanúšikom som vždy sama sebou. A to je k***a super (smiech).
Tvoje živé vystúpenia sú veľmi energické a temperamentné vďaka tebe, ako aj tvojej kapele. Zaujímal by ma proces budovania tejto live show.
Dlho sme to budovali, ale vieš, odkedy moja kariéra začala, všetci sme boli nesmierne zaneprázdnení. Cestovanie a turné. Nemali sme toľko prestávok. Takže čo sa týka živých vystúpení, vyvíjali sa prirodzene, tak isto ako väčšina vecí v mojom živote. Pomaly sa to vykresalo, zlepšovalo, menili sa hudobníci, skúšali sme rôzne veci. Trochu to bolo aj uponáhľané, ale nie v zlom. A tak niekedy sme sa rozhodli ísť ľahšiou cestou, a niekedy sme sa do toho naozaj museli oprieť.
Takže si mala v hlave niečo, čo si chcela dosiahnuť?
Na začiatku som chcela vizuálnu show a stále si za tým stojím, ale keďže sme takí zaneprázdnení, ešte sme sa k tomu nedostali. Jednoznačne je to ale niečo, čo by som chcela dosiahnuť.
Máš nejaký žáner, ktorý by si chcela preskúmať?
Chcela by som niekedy spraviť punkovo-undergroundové hnutie. Možno raz. Ale momentálne sa chcem venovať iba tomuto. Milujem rôznu hudbu, rôzne žánre. Aj v žánroch, ktoré vám nesedia, natrafíte na čistotu a dušu, ktorá vám utkvie v pamäti. Neviem, teraz sa cítim dobre s popom. Toto chcem teraz robiť.
Čo by si povedala, že bolo pre teba životným ponaučením počas tvojej kariéry?
Moja mama mi na začiatku kariéry povedala, keď som prišla domov: “Karen, proste buď sama sebou, lebo ak ňou budeš, nikdy neuviazneš v kôpke falošnosti”. Bola som vtedy vystrašená. Ale príde mi to aj divné, neviem si predstaviť hrať sa na niekoho iného, bolo by mi z toho na nič. Myslím si, že je to veľmi dobrá rada. Priznaj svoje chyby, priznaj, že si spravil zlé rozhodnutie. Je to len fér.
Akú hudbu počúvaš?
Samozrejme, počúvam aj súčasnú hudbu, keď mi ľudia pošlú nejakú hudobnú novinku a chcú, aby som si to vypočula, tak za inšpiráciu mi to stojí, ale snažím sa to nerobiť príliš často, lebo je podľa mňa dôležité počúvať hudbu, ktorá sa vo mne prirodzene rodí, nie sa snažiť vyzbierať to, čo sa ti páči z rôznych skladieb a potom to dať dokopy. Z toho nevznikne nič progresívne. Je veľmi dôležité, aby sa človek snažil vytvoriť niečo nové, aj v rámci popu. Ale keď som doma, počúvam Black Sabbath. To je moja chill-outová hudba. Pripomína mi to staré dobré časy a MILUJEM Black Sabbath.
Takže chceš počuť novú hudbu, ale nechceš ňou byť príliš ovplyvnená. Ako si v tom vieš nájsť rovnováhu?
Nepočúvam hudbu, pokiaľ mi ju niekto neodporučí. Ale ani to nejako nevyhľadávam, je veľa novej hudby, ktorá sa mi nepáči, takže k tej rovnováhe si viem nájsť cestu ľahko.
Dočkáme sa niečoho nového?
Áno! Čoskoro! Som teraz stále na turné, tak nestíham dokončiť veci, ktoré treba. Síce mám so sebou štúdio, ale na vydanie novej hudby treba viac než len hudbu. A ešte k tomu som perfekcionistka, čo sa týka vokálov a aj produkcie. Ale jednoznačne bude čoskoro niečo nové.
Vravela si, že si večne nepokojná a zaujímalo by ma, či ti to pomáha, keď si na turné? Počula som, že je to dosť náročné.
Byť na turné je strašne ťažké! Ale je to liek pre moju nepokojnosť. Aj keď je to taktiež fyzicky náročné, cítim, že mi to robí dobre. Lebo niekedy, keď som doma a mám byť iba v štúdiu, neviem ostať na jednom mieste. Veľmi rada trávim čas doma, ale je to, ako keby som bola v konflikte sama so sebou (smiech).
Posledná otázka...chcela by si niekedy byť v publiku namiesto pódia?
Nie...nieeee. Vždy som chcela byť na pódiu! Vždy by som si to vybrala! Jednoducho ma nesmierne baví vystupovať.
Rozhovor vznikol v spolupráci s redakciou Can You Ear It?
