India jednoznačne má svoje čaro.
Spoločne sme sa už v posledných týždňoch stihli pozrieť na každodenné životy ľudí žijúcich napríklad na škótskom ostrovčeku, v Saudskej Arábii či dokonca na Havaji a keďže tieto ukážky cudzej kultúry a životného štýlu človeku vedia poskytnúť nový uhol pohľadu na náš svet, tentoraz sme sa rozhodli pokračovať jedným indickým chlapíkom.
Náš muž z Indie žije v neveľkom meste Čandígarh, ktoré aj napriek svojej veľkosti slúži ako hlavné mesto dvom federálnym štátom Harijáne a Pandžábu. O tom, že nepatrí medzi veľké mestá by sa však dalo hovoriť výlučne na území Indie, pretože Čandígarh má viac obyvateľov než celá Bratislava a s 800-tisíc ľuďmi patrí medzi najzelenšie mestá v celej Indii.
Prvým ranným rituálom pre nášho prispievateľa nie je ani zďaleka obľúbená káva, pretože on nedokáže svoj deň začať bez toho, aby si neustlal posteľ. Jeho telo je už za tie roky zvyknuté, že po tom, čo si ustelie posteľ, môže začať nový deň, a tak mu to pomáha sa prebrať, čo platí aj o nejakej dobrej hudbe z reproduktorov. Keďže náš Ind kultúrne patrí medzi Pandžábcov, mal by byť vždy veľmi hlučný a bláznivý, ale on ráno občas nepohrdne ani jemnejšími melódiami na príjemnejšie vstávanie. Podľa svojich slov sa snaží žiť veľmi minimalisticky a vo svojom apartmáne mať výlučne to, čo mu neustále treba a všetkého navyše sa rýchlo zbavuje. Pohľad na jeho obývaciu izbu tieto slová iba potvrdzuje, keďže by si tam márne hľadal obrovský gauč a televíziu. Kuchyňa je na tom o trošku rozdielne, ale minimalizmus sa prejavuje aj v nej, avšak v poslednej dobe si Ind povedal, že začne žiť z veľkej časti iba na surovom ovocí a zelenine, takže v nej ani tak veľa času netrávi.
Ako sme už spomínali, Čandígarh patrí medzi najzelenšie mestá v krajine a už po vykuknutí z apartmánu sa všade rozprestierajú stromy a ďalšia zeleň, čo tomuto miestu dodáva príjemnú atmosféru pokoja a mieru. Náš Ind bol spokojný aj s tým, ako v poslednej dobe pracuje, pretože sa zamestnal v kanadskej spoločnosti v IT sektore a pracuje najmä na poobedné smeny, vďaka čomu sa vie efektívne vyhnúť ranným zápcham a ešte si aj cestu do práce trochu užiť. Ku dobrej nálade mu pridáva aj fakt, že cesta do práce trvá iba približne desať minút, a tak môže vstávať o dosť neskôr, než niektorí jeho kolegovia z opačnej strany mesta. Keďže Čandígarh slúži ako hlavné mesto pre dva štáty, pri ceste do práce dokonca prechádza z jedného do druhého a svoju stoličku a počítač už má v Pandžábe zopár kilometrov od domu.
V tejto oblasti Indie prevládajú najmä dve najdôležitejšie náboženstvá, a teda hinduizmus a sikhizmus, čo si človek rýchlo všimne pri cestovaní po meste. Chrám sikhizmu sa nazýva Gurudwara a zaujímavo môže vyznievať fakt, že primárne síce slúži pre nasledovateľov sikhizmu, avšak svoje brány otvára aj neveriacim a veriacim z iných náboženstiev, takže občas by si v nej mohol naraziť na fascinujúcu zmes ľudí modliacich sa bok po boku. V okolí týchto chrámov sa často nachádzajú rôzne charitatívne služby pre chudobnejších a pre tých v zlej sociálnej situácii, medzi ktoré patria napríklad ambulancie lekárov a dostupné potraviny. Čo sa týka potravín, tie nášmu Indovi v čase, keď žil niekoľko rokov v Nemecku, chýbali asi najviac. Najradšej má to, keď sa môže zastaviť na miestnom trhu s čerstvým ovocím a zeleninou a nakúpiť si za nízke ceny všetko to, čo potrebuje a po čom jeho srdce piští. Okrem zeleniny a ovocia sa však na krajoch ciest dajú nájsť aj predavači grilovanej kukurice a ďalších pokrmov od výmyslu sveta, takže ak budeš niekedy hladný a nechceš ísť do nóbl reštaurácie, stačí sa pristaviť pri miestnych predajcoch.
Náš indický chlapík sa dokonca odhodlal vyjsť až na strechu budovy, v ktorej pracuje, aby ľuďom na internete odfotil nielen romantický západ slnka, ale aj panorámu celého mesta Čandígarh, kde by si mrakodrapy hľadal len veľmi márne a na vysoké budovy si tam vo všeobecnosti veľmi nepotrpia. Po ceste domov ho ešte zaujal zaparkovaný džíp, čo vysvetlil tým, že miestni ľudia sú veľmi hrdí na svoj farmársky pôvod a radi si namiesto limuzíny zaobstarajú terénne vozidlo. Pred tým, než dorazil domov, sa náš Ind ešte vybral do kina, kde už neskoro večer nebolo veľa ľudí a celé nákupné centrum bolo vyprázdnené, čo sa mu veľmi páči a rád si film užije v spoločnosti nízkeho počtu ľudí na veľkom plátne. S ekonomickým boomom a príchodom zahraničných spoločností sa podarilo niektorým Indom výrazne zbohatnúť, a preto by si aj v tomto 800-tisícovom mestečku mohol zavítať do predajne Rolls-Royce a potom na ceste domov naraziť na traktor spokojne sa presúvajúci po boku luxusných vozidiel. Po návrate domov teda Inda čakala iba tradičná rutina a spánok, takže v tomto poslednom bode sa od bežného Slováka nijak nelíši.
