Bežný deň 21-ročného Saleha z regiónu Al Qassim.
Obyčajný deň vyzerá všade vo svete úplne inak. Nikto sa ráno nezobudí a neurobí presne tie isté rituály na sekundu presne, ako niekto z opačného kúta planéty, a preto v praxi každý z nás žije výnimočný deň za dňom. V bežných médiách by si pravdepodobne na príbehy obyčajných ľudí z jednotlivých kútov sveta nikdy nenarazil, veď koho by vo večerných správach zaujímala reportáž o dvojici z malého škótskeho ostrova, chlapíkovi z predmestia Tokia alebo šéfovi múzea na Islande? Vďaka výzve užívateľov na portáli Imgur sme ti už priniesli tri pohľady na dni ľudí zo sveta a dnes sme tu s ďalším pokračovaním, pre ktoré sme si vybrali Saudskú Arábiu a jej obyvateľa menom Saleh.
21-ročný Saleh začal svoj deň tým, že všetkých čitateľov upozornil na svoju nedostatočnú znalosť angličtiny a o svojom dni nenarozprával toľko, ako napríklad výrečný Japonec, avšak niekedy stačia fotografie na to, aby si človek uvedomil, o čom je reč. Saleh žil 19 rokov svojho života v saudskom hlavnom meste Rijád, ale potom sa so svojou rodinou presťahoval do menšieho mestečka v regióne Al Qassim, kde žije v porovnaní so 4 miliónmi obyvateľov v Rijáde asi len 100-tisíc ľudí. Spočiatku váhal, či sa mu drastická zmena bude páčiť, ale napokon si celkom rýchlo zvykol a svoj deň tak tradične začína okolo 5:30 ráno, kedy mu zazvoní budík a od vstáva. Fotografie jeho izby ju vraj zachytávajú v bežnom stave, takže nič kvôli fotkám neupratoval a azda jej najdôležitejšou súčasťou je klimatizácia, ktorá v pekelnom saudskom teple väčšinu času slúži ako vykúpenie.
Saleh študuje na univerzite a stále býva s rodičmi, čo podľa neho nie je v Saudskej Arábii žiadna hanba, pretože osamostatniť sa človek môže aj neskôr. Hanba podľa neho je skôr to, že by človek býval v rovnakom meste ako jeho rodina a býval vo vlastnom byte, takže by nemohol tráviť čas so svojou rodinou každučký deň. Okrem rodičov má ešte tri sestry a aj keď to môže vyznieť trochu zvláštne, na raňajky najviac miluje čaj s mliekom, ktorým už dávno nahradil kávu. Po raňajkách ho cez týždeň čaká cesta na univerzitu vzdialenú od jeho domova viac než 50 kilometrov, a tak sadá do auta, nastavuje navigáciu a vydáva sa naprieč mestom a potom aj nekonečnou púšťou. Scenéria vôkol neho sa mení z minúty na minútu a ako sám hovorí, v Saudskej Arábii sú už na to ľudia zvyknutí.
Po úspešnom zvládnutí cesty na univerzitu Saleh zaparkuje svoje auto medzi stovky ďalších a vydáva sa na prvú hodinu do miniatúrnej triedy. Spomína tiež fakt, že saudská vláda podporuje študentov na univerzitách mesačným príspevkom približne vo výške 240 eur, ale ak sa človek začne flákať a jeho známky sa začnú zhoršovať, o príspevok môže rýchlo prísť. Aj v Saudskej Arábii si potom študenti privyrábajú brigádami a ak ťa zaujalo to, že na fotkách nevidíš žiadnu ženu, môže za to ženská univerzitná sekcia umiestnená na druhej strane areálu. Keďže v tento deň sa Salehovi podarilo dostať zo školy expresne rýchlo kvôli zrušenému vyučovaniu, po ceste domov nám poukazoval palmovú farmu a niekoľko ďalších paliem po ceste, ba nezabudol spomenúť ani to, že v jeho meste by si semafóry hľadal iba veľmi ťažko a všetko je riadené pomocou kruhových objazdov. Zastavil sa aj pri mešite, kde sa schádzajú veriaci a o 9:45 už zapínal spomínanú klimatizáciu vo svojej izbe.
Nasledujúce hodiny vyplnil napríklad hraním počítačových hier a pripravovaním obedu, po čom si musel opäť splniť svoju zodpovednosť a vydať sa nakúpiť potraviny do obchodu. Nakupovať chodí úplne sám už od 15 rokov, a pritom sa jazdiť naučil už ako 13-ročný, ale vodičský preukaz legálne dostal až po prekročení hranice dospelosti. Po návrate domov sa musel ešte raz vrátiť do mesta, pretože ho jeho slúžka poprosila, či by jej rodine nešiel poslať nejaké peniaze, a tak sa vybral do banky a domov sa vrátil okolo siedmej večer. Možno by si človek mohol myslieť, že to bol už úplný záver jeho dňa, ale zdanie klame, pretože Saleh šiel do mesta ešte raz a to o 20:45, pretože o deviatej naňho čakal jeho zubár na poliklinike. Bežnému Slovákovi to určite bude znieť zvláštne, veď u nás o takej hodiny zubári určite nepracujú, ale v Saudskej Arábii sú vraj polikliniky otvorené skôr poobede a dlhšie do večera. Slúžia tým najmä ľuďom, ktorí musia cez deň pracovať a aby si nemuseli zbytočne brať dovolenku, ku zubárovi alebo inému doktorovi môžu prísť aj večer. Nakoniec sa Saleh o desiatej ešte dobre naje, potom strávi trochu času na internete a okolo polnoci ho už zalomí do spánku.
