Festivalová sezóna je v plnom prúde a mnohí z nás sa každý víkend vydávajú za hudbou, zábavou a nezabudnuteľnými zážitkami. Nie každý si však vie davy ľudí naozaj užiť. Ako si teda poradiť, keď nám začne byť v dave nevoľno a pociťujeme úzkosť?
Dav stoviek až tisícok ľudí vie byť pre mnohých stresujúci. Môže to spustiť až úzkosť či dokonca panický záchvat. Ako tieto situácie rozpoznať a zvládnuť ich bez toho, aby nám pokazili festivalový zážitok?
Psychologička Karolína Kollárová z platformy Ksebe nám objasnila, prečo sa niektorí ľudia v dave cítia nepríjemne, ako rozpoznať prichádzajúcu úzkosť a čo môžeš urobiť vopred, aby si jej predišiel či ju lepšie zvládol. V článku si prečítaš aj praktické rady, ktoré ti môžu pomôcť.
Prečo môže dav spôsobovať úzkosť?
Podľa psychologičky je pocit úzkosti či nepríjemné pocity v dave u niektorých ľudí podmieňované viacerými faktormi. Preplnené miesta môžu na človeka pôsobiť ako potenciálne ohrozujúce prostredie, no rovnako aj nadmerné množstvo vnemov. „Prílišné senzorické preťaženie, ktoré je dôsledkom množstva podnetov, hluku, tesnej blízkosti a limitovanej možnosti úniku, môže viesť k psychickému napätiu,“ vysvetľuje.
Kollárová však zdôrazňuje, že úzkosť je prirodzená reakcia, no ak výrazne narúša naše bežné fungovanie, môže to naznačovať prítomnosť psychických porúch, ako je sociálna úzkosť, agorafóbia (úzkostná porucha, pri ktorej má človek strach z otvorených priestorov, davov ľudí a situácií, z ktorých je ťažké utiecť, pozn. red.) alebo posttraumatická stresová porucha.
„Takáto reakcia sa zvyčajne vyskytuje u jedincov s vyššou úrovňou úzkostlivosti, nízkou toleranciou na akustické podnety, averziou voči fyzickej blízkosti iných osôb a absenciou pocitu kontroly,“ tvrdí psychologička.
Rizikovým faktorom sú aj predchádzajúce traumatické zážitky spojené s prítomnosťou v preplnenom prostredí. Takéto skúsenosti môžu spustiť opakujúce sa obavy, ako napríklad strach zo straty kontroly, skolabovania či nemožnosti úniku. To následne vyvoláva rôzne fyzické a psychické reakcie.
Aký je rozdiel medzi prirodzenou nervozitou a panickým záchvatom?
Prirodzená nervozita je podľa psychologičky bežná reakcia na stresujúcu či neznámu situáciu, ktorá zahŕňa pocit mierneho napätia, zrýchleného tepu alebo zvýšenej pozornosti. Tento stav je však prechodný a človek nestráca kontrolu nad svojimi emóciami a správaním.
Panický záchvat je intenzívny náhly strach, ktorý môže trvať niekoľko minút.
Panický záchvat sa podľa odborníčky prejavuje silným búšením srdca, dýchavičnosťou, závratmi, trasom, potením a niekedy aj pocitom na odpadnutie. Človek má pocit straty kontroly a neschopnosti zvládnuť situáciu.
Takáto úzkosť môže byť prejavom iného psychického problému, napríklad sociálnej fóbie. „Sociálna fóbia je úzkostná porucha, kedy človek prežíva strach z toho, že je vystavený hodnoteniu a pohľadom druhých ľudí. Strach môže byť až taký veľký, že výrazne ovplyvňuje každodenné fungovanie ľudí.“
Tieto signály neignoruj
Psychologička nám prezradila, ako rozpoznáme prvé signály, že prichádza úzkosť alebo panika. „Veľmi dôležité je sledovať, čo sa deje v našom tele. Prvým signálom môžu byť telesné zmeny,“ hovorí.
- búšenie srdca
- zrýchlené/plytké dýchanie
- potenie či triaška
- závraty či pocit na odpadnutie
- nevoľnosť
- hrča v hrdle
Psychologička vysvetľuje, že práve tieto telesné zmeny sú najvýraznejšie a najľahšie rozpoznateľné. Okrem nich však môžeme vnímať aj psychické prejavy, ktorými sú pocit ohrozenia, pocit straty kontroly, silná potreba odísť z prostredia a podobne.
Toto urob v prvej minúte, akonáhle sa začneš cítiť zle
Kollárová radí, aby si si najskôr uvedomil, čo sa deje v tvojom tele – všimni si fyzické prejavy. Pomôžu ti aj rôzne techniky na zvládanie úzkosti. Mnohé pracujú s prerušením negatívnych myšlienok a k navráteniu vnútornej kontroly nad vlastným telom, ide o rôzne dychové cvičenia.
Odporúča napríklad metódu uzemnenia. „Spočíva v tom, že človek pomenuje 5 vecí, ktoré vidí, 4 ktorých sa vie dotknúť, 3 ktoré počuje, 2, ktoré cíti a jednu, ktorú cíti v ústach,“ vysvetľuje.
Ako sa pripraviť na veľký dav ľudí?
Dobrou správou je, že aj na túto situáciu sa dá pripraviť. Príprava na veľký dav je možná a prebieha v rámci psychoterapeutického procesu. Na sedeniach s psychológom sa analyzujú potenciálne spúšťače úzkosti a klienti sú edukovaní o copingových stratégiách (metódy, ktorými ľudia zvládajú stres, pozn. red.)
Terapia môže tiež zahŕňať postupné a kontrolované vystavovanie stresujúcim podnetom v relaxovanom stave, čo má za cieľ znížiť celkový pocit úzkosti.
Zároveň existujú rôzne relaxačné metódy, ktoré sa dajú naučiť – medzi najznámejšie patrí autogénny tréning či Jacobsonova progresívna relaxácia.
„K základom psychickej odolnosti patrí aj dostatok spánku, pravidelný pohyb, zdravá strava a vyhýbanie alkoholu či drogám, ktoré môžu úzkosť ešte viac zhoršiť,“ uzatvára.
Praktické rady na záver
Ak patríš medzi ľudí, ktorí vedia, že ich veľké davy môžu psychicky zaťažiť, môže byť užitočné prísť na podujatie skôr, vyhnúť sa špičkám, dohodnúť si vopred orientačný bod s blízkymi alebo si pripraviť jednoduchý plán, čo robiť, ak sa začneš cítiť nepríjemne. Nezabudni vyskúšať aj relaxačné metódy.
Odporúčam ti dopredu si pozrieť mapu festivalu. Takúto mapu väčšinou vždy nájdeš na webe festivalu či priamo na mieste. Zisti, kde sú východy, toalety, zdravotná pomoc, oddychové zóny. Pomôže ti to znížiť neistotu a získať pocit kontroly.
Ďalším tipom je určenie miesta, kde sa môžeš stiahnuť, ak ti bude nevoľno. Dohodni si aj bod stretu, ak ideš s niekým.
Ako nám už odporúčala psychologička, vyhni sa aj alkoholu alebo látkam, ktoré môžu zhoršiť tvoju reakciu na napätie. A hlavne nezabúdaj, že ak by si potreboval/a pomoc, na festivale sú k dispozícii ľudia z organizačného tímu, ktorí ti pomôžu (často označení tričkom, vestou alebo visačkou).
