24-ročná Kika neplánuje dieťa v najbližšom čase, ani neriešila problémy s otehotnením. Napriek tomu si nedávno sadla do čakárne na klinike reprodukčnej medicíny, aby zistila, koľko vajíčok jej ešte zostáva vo vaječníkoch.
Presne to totiž dokáže ukázať vyšetrenie ovariálnej rezervy: jednoduchý odber krvi a ultrazvuk, ktoré spolu odhadnú, koľko vajíčok žena ešte má „v zásobe“. Kika si ho dala urobiť na klinike Gyncare v Bratislave zo zvedavosti, bez akejkoľvek zdravotnej príčiny.
Čoraz viac žien totiž na podobné vyšetrenie prichádza z rovnakého dôvodu ako Kristína – nie pre problém, ale pre pokoj. Kedy má vyšetrenie zmysel zvážiť aj v prípade, že (zatiaľ) nič nenasvedčuje problému?
Ako vyšetrenie v skutočnosti vyzerá
Vyšetrenie ovariálnej rezervy si nevyžaduje žiadnu špeciálnu prípravu. Jediná inštrukcia znela ľahko sa najesť, keďže sa robí aj odber krvi. Na lačno ísť netreba.
Na klinike Kika najprv vyplnila niekoľko strán papierov – rodinnú anamnézu, otázky o menštruačnom cykle, prípadných tehotenstvách či alergiách. Potom nasledoval rozhovor s lekárkou, ultrazvuk a napokon odber krvi.
MUDr. Viera Belušáková dopĺňa, prečo práve táto kombinácia. Ovariálna rezerva sa najčastejšie hodnotí spojením dvoch vyšetrení – hladiny AMH (anti-Müllerovho hormónu) z krvi a počtu antrálnych folikulov na ultrazvuku. Kým samotný odber AMH sa dá urobiť prakticky v ktorýkoľvek deň cyklu, na komplexné vyhodnotenie s ultrazvukom je podľa nej najvhodnejšia skorá folikulárna fáza – teda prvé dni po začiatku menštruácie.
Celé prvé vyšetrenie trvalo podľa Kiky asi pol hodinu, bez čakania. Výsledky z krvi prichádzajú približne o dva týždne. Vtedy sa žena vracia na druhú návštevu, kde jej lekárka výsledky vysvetlí a porovná s tým, čo videla na ultrazvuku.
Veľmi pozitívne opisuje aj celkový prístup na klinike: „Mala som pocit, že to je taký safe space, že hocičo by som sa jej spýtala, lekárka sa mi to snaží vysvetliť.“ Podľa nej je to dôležité najmä preto, že na kliniku často prichádzajú ľudia, ktorí sú už smutní alebo frustrovaní z toho, že sa im dlho nedarí otehotnieť.
„Osobitnou situáciou je hormonálna antikoncepcia. Dlhodobé užívanie môže AMH aj počet antrálnych folikulov dočasne potláčať, takže výsledok môže vyzerať horšie, než aká je skutočná rezerva. Ak dostaneme nízky alebo hraničný výsledok u ženy, ktorá užíva hormonálnu antikoncepciu dlhodobo, interpretujeme ho preto opatrne,“ komentuje gynekologička.
Jednou z vecí, ktorá na Kiku najviac zapôsobila, bola prehliadka laboratória priamo na klinike – kam bežní pacienti štandardne nemajú prístup. Videla, ako sa vajíčka oplodňujú, ako sa kontroluje spermiogram aj priestory, kde sa vzorky mrazia. „Bolo strašne fascinujúce naozaj vidieť, ako to tam celé prebieha,“ hovorí. Práve tam si podľa vlastných slov najviac uvedomila, akým procesom si žena prechádza, ak sa raz rozhodne pre zamrazenie vajíčok alebo IVF. Všetko nájdeš vo videu nižšie.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Prečo to nie je „test plodnosti“, a čo od vyšetrenia očakávať
Kika si z vyšetrenia odniesla dobrú správu: hladina AMH hormónu bola v poriadku na jej vek, vaječníky vyzerali zdravo. No spolu s dobrou správou prišlo aj vysvetlenie, ktoré ju prekvapilo o niečo menej príjemne. „Mne síce povedali, že mám dobrú hladinu toho hormónu, aj že vaječníky vyzerajú v pohode a mala by som byť plodná. Tiež som však zistila, že dobrá ovariálna rezerva ešte neznamená, že budem mať ľahko deti,“ opisuje.
Presne túto medzeru medzi očakávaním a realitou popisuje doktorka Belušáková ako najčastejší omyl, s ktorým sa u pacientok stretáva: „Mám dobré AMH, takže mám ešte čas.“ To je presne to, čo AMH povedať nevie. Vyšetrenie totiž odhaduje počet vajíčok, nie ich kvalitu – a tú najviac ovplyvňuje vek.
„Môžeme mať 39-ročnú ženu s veľmi peknou ovariálnou rezervou. Je to dobrá správa z pohľadu počtu vajíčok, ktoré pravdepodobne dokážeme získať pri stimulácii, ale tieto vajíčka majú stále biologický vek 39 rokov,“ vysvetľuje lekárka. Platí to aj naopak – nízke AMH automaticky neznamená neplodnosť. Mladá žena s nižšou rezervou môže mať pravidelnú ovuláciu a otehotnieť prirodzene.
AMH nie je veštecká guľa, je to veľmi užitočný biomarker, ale odpovedá iba na časť otázky.
Záujem o vyšetrenia typu AMH podľa MUDr. Viery Belušákovej jednoznačne rastie a súvisí to s viacerými vecami naraz: ženy odkladajú materstvo kvôli kariére, štúdiu či partnerskej situácii, no zároveň majú oveľa väčší prístup k informáciám – aj vďaka sociálnym sieťam a väčšej mediálnej osvete. Pojmy ako AMH, ovariálna rezerva či social freezing už dnes nie sú výlučne odborné termíny.
Lekárka to vníma ako súčasť širšieho posunu. Od pasívneho „uvidíme, čo bude“ k aktívnemu manažmentu vlastného zdravia, podobne ako si ľudia dnes bežne sledujú iné zdravotné parametre. Zároveň však pripomína, že ide o posun, ktorý má svoje hranice: „Reprodukčná medicína nedokáže biologický vek úplne obísť. Technológie nám dávajú možnosti, ktoré pred dvadsiatimi rokmi neexistovali, ale biológiu nedokážeme vypnúť.“
Presne túto zmenu generačného postoja potvrdzuje aj Kika, keď spomína rozhovor s kamarátkou v rovnakom veku, ktorá síce zatiaľ dieťa neplánuje, ale o možnosti zamrazenia vajíčok už premýšľa ako o poistke do budúcnosti.
Čo ak výsledok nie je taký, aký si žena predstavovala?
Na vyšetrenie išla Kika s miernymi obavami – aj preto, že ide o „hľadanie problému“ v oblasti, nad ktorou dovtedy nikdy nepremýšľala do hĺbky. Bola pripravená aj na horší výsledok a už vopred vedela, že by v takom prípade zvažovala zamrazenie vajíčok.
Dobrý výsledok ju napokon upokojil – nie preto, že by jej dal odpoveď na všetko, ale vďaka nemu vie, že na jej strane je momentálne všetko v poriadku. „Nepovedia ti, dokedy musíš mať deti, ako dlho ti vydrží tá rezerva, ale upokojí ťa to. Ja vždy som chcela mať deti, aj chcem mať deti, ešte neviem kedy a neviem s kým, ale viem, že ono to príde.“ To, čo si z celého procesu odniesla najviac, nie je konkrétne číslo, ale práve táto istota a informovanosť, s ktorou sa dá do budúcich rozhodnutí ísť.
Všimla si, že sa odborníci veľmi sústreďujú na poradenstvo ako v oblasti výživy či manažmentu stresu, ktoré dokážu mať výrazný vplyv na reprodukčné zdravie.
Ak výsledok vyjde horší, než žena čakala, prvým krokom podľa lekárky nikdy nie je panika z jedného čísla. „Prvá vec, ktorú by som žene povedala, je: nezrúťme sa na základe jedného laboratórneho výsledku,“ dodáva.
Nízke AMH sa vždy vyhodnocuje spolu s vekom, ultrazvukovým nálezom, anamnézou aj celkovým zdravotným stavom. „Potom je kľúčová otázka: Koľko má žena rokov a kedy chce dieťa? Ak plánuje tehotenstvo čoskoro, môže byť najrozumnejším riešením jednoducho začať sa oň snažiť. Ak ho plánuje odložiť, môže byť témou zamrazenie vajíčok, čiže social freezing. Pri veľmi nízkej rezerve musíme zároveň otvorene hovoriť o tom, že ani zamrazenie vajíčok nemusí priniesť dostatočný počet oocytov v jednom cykle.“
Ani dobrý výsledok však podľa Belušákovej neznamená „zelenú na neobmedzené odkladanie tehotenstva.“
„Kvalita vajíčok klesá s vekom nezávisle od ich počtu – takže aj žena s dobrým AMH v 38 rokoch má nižšiu šancu na počatie a vyššie riziko potratu než v 28 rokoch. Rezerva hovorí o kvantite, vek pacientky hovorí o kvalite vajíčok. Preto sa na to pozeráme skôr takto: Dnes je vaša ovariálna rezerva priaznivá. Teraz sa poďme rozprávať o tom, kedy chcete dieťa a aké možnosti vám dávajú váš vek a vaše plány,“ uzatvára lekárka.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Podľa Belušákovej platí, že ak je vyšetrenie súčasťou diagnostiky neplodnosti, napríklad po dlhšom neúspešnom snažení, býva hradené poisťovňou. Bez ohľadu na vek vyšetrenie hradia poisťovne aj v prípade, že ide o diagnostiku porúch menštruačného cyklu. Ak ide o čisto preventívne vyšetrenie na vlastnú žiadosť bez medicínskej indikácie, ide o samoplatbu.
Na Slovensku zároveň platí veková hranica 30 rokov, od ktorej má žena raz ročne hradené vyšetrenie AMH z verejného zdravotného poistenia v rámci prevencie.
