Klinická logopedička Saška nám v rozhovore prezradila, s akými problémami sa na ňu najčastejšie obracajú dospelí ľudia, ako pri nich lieči zajakávanie či brblavosť a aké najväčšie chyby robia rodičia s deťmi.
„Veľmi mi bolo ľúto pána, ktorý sa zajakával tak výrazne, že si po telefóne takmer nič nevybavil. Normálne mu zložili, pretože si mysleli, že si z nich robí srandu. Úspešne však u nás prešiel terapiou.“
Alexandra Mokranová je klinická logopedička a odborná garantka bratislavskej ambulancie klinickej logopédie Vyslov to. Špecializuje sa na poruchy výslovnosti, vývinovú jazykovú poruchu alebo oneskorený vývin reči, myofunkčné poruchy (nesprávna funkcia a svalová nerovnováha jazyka, pier a tváre, napríklad pri prehĺtaní či dýchaní ústami, pozn. red.), poruchy plynulosti reči či afáziu – čiže narušenie schopnosti hovoriť a porozumieť reči, najčastejšie pri mozgovej príhode, alebo úraze mozgu.
V rozhovore nám prezradila, kedy zobrať dieťaťu cumlík, kedy a ako naňho hovoriť po anglicky či v inom jazyku, aby bolo bilingválne, a prečo by sme ho nemali stále opravovať, ak niečo vyslovuje zle. Rozprávali sme sa aj o stravovaní dieťaťa a nástrahách rozprávok a smartfónov pri vývine jeho reči.
- Či sa môžeš začať zajakávať pre psychickú traumu.
- Ako vyliečiť zajakavosť doma a ako s ňou pracovať, keď sa už začneš uprostred vety zajakávať.
- Aké chyby robia rodičia najčastejšie pri snahe naučiť deti správne rozprávať.
- Ktoré logopedické rady z internetu sú totálne nezmysly a mýty.
- Ako prekonať to, keď dieťa začne od iných detí v škôlke preberať zlé návyky.
- Odkedy sa rodič môže s dieťaťom rozprávať v cudzom jazyku v snahe mať bilingválne dieťa a ako k tomu pristúpiť.
Keďže sám žijem so zajakavosťou a nikdy som ju cielene neriešil s odborníkom, rozhovor sa sčasti niesol v osobnej rovine. Keďže sám žijem so zajakavosťou a nikdy som ju cielene neriešil s odborníkom, rozhovor sa sčasti niesol v osobnej rovine. Zaujímali ma mnohé, ktoré človeku bez vlastnej skúsenosti často ani nenapadnú. Odpovede a rady klinickej logopedičky Sašky sú však všeobecné a pre každého.
V Refresheri sa pravidelne venujeme témam fyzického aj duševného zdravia. Naposledy sme zisťovali od vedca, čo sa deje v tvojom mozgu, keď prežívaš spánkovú paralýzu, a náš kolega Lukáš opísal, ako vyzerá život s Crohnovou chorobou. Ak sa ti naša práca páči, pridaj sa do Refresher Clubu aj ty a užívaj si všetky jeho výhody.
Ako mám vedieť, že moje dieťa potrebuje pomoc logopéda? Sú nejaké míľniky, ktoré musím sledovať, alebo sa ako rodič mám jednoducho riadiť intuíciou?
Intuícia rodiča je dostačujúca na to, aby zhodnotil, že s dieťaťom treba ísť k odborníkovi. Nemusí to pritom byť len problém s rečou a jazykom. Ak má dieťatko problém s kŕmením, prehĺtaním či dýchaním ústami, ktoré nie je správne v žiadnom veku, mal by jeho rodič navštíviť logopéda. Do našej ambulancie prichádzajú rodičia s malými deťmi už od 12. mesiaca.
Ako povieš ročnému dieťaťu, aby nedýchalo ústami?
V rámci terapie realizujeme s detičkami cvičenia hravou formou. Používame slamky, bublifuky, píšťalky, vrtuľky, pierka, jedlo, pitie a vďaka nim dokážeme posilniť svaly tváre a jazyka. Terapia trvá niekoľko mesiacov a je na rodičoch, aby s deťmi doma pravidelne pracovali podľa cieľov, ktoré stanovíme. Často odporúčame aj vyšetrenie u ORL alebo alergológa.
Existuje nejaký vzorec toho, čo by dieťa malo byť schopné artikulovať v prvom, druhom či treťom roku života?
Dieťa by malo v období prvého roku reagovať na hlas, nadväzovať očný kontakt, reagovať na meno, používať gestá a prvé slová. V druhom roku by malo hovoriť aspoň 50 slov a začať tvoriť dvojslovné vety. V treťom roku by malo tvoriť vety a malo by byť zrozumiteľné. Vo štvrtom roku už by malo hovoriť gramaticky správne a vedieť všetky hlásky okrem „r“ a „l“.
Zdá sa, že pomáhaš deťom s oveľa viac než len s problémami s artikuláciou.
Áno, ako som vyššie spomínala, pomáhame aj so správnym dýchaním či stravovaním, taktiež pomáhame deťom, ktoré nerozprávajú alebo rozprávajú málo, prípadne rozprávajú gramaticky nesprávne. Okrem toho pomáhame deťom aj s vývinovými neplynulosťami a zajakavosťou a venujeme sa aj dospelým.
Môžu nedostatočne vyvinuté schopnosti artikulácie spočívať aj v tom, že rodič s dieťaťom nekomunikuje dostatočne?
Nie, akákoľvek narušená jazyková schopnosť je vrodená. Nevznikne preto, že sa rodič s dieťatkom málo či zle rozpráva. Niektoré deti sa jednoducho narodia s oslabeným rečovým centrom v mozgu.
A čo poruchy, ktoré vzniknú následkom zranení či fyzickej traumy?
V takýchto prípadoch môžeme hovoriť napríklad o pacientoch po náhlej cievnej mozgovej príhode či po kraniocerebrálnych traumách (traumatické poranenia mozgu, pozn. red.), ktorí stratia schopnosť komunikovať, pretože do rečových centier dlho neprúdil kyslík. Máme v starostlivosti aj takýchto pacientov.
A čo nejaká psychická trauma? Môže sa mi stať niečo v živote, následkom čoho sa prejavia nedostatky v komunikácii či rečové poruchy?
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Či sa môžeš začať zajakávať pre psychickú traumu.
- Ako vyliečiť zajakavosť doma a ako s ňou pracovať, keď sa už začneš uprostred vety zajakávať.
- Aké chyby robia rodičia najčastejšie pri snahe naučiť deti správne rozprávať.
- Ktoré logopedické rady z internetu sú totálne nezmysly a mýty.
- Ako prekonať to, keď dieťa začne od iných detí v škôlke preberať zlé návyky.
- Odkedy sa rodič môže s dieťaťom rozprávať v cudzom jazyku v snahe mať bilingválne dieťa.
