Súdny lekár Peter Kováč nám ukázal svoje pracovisko, v ktorom doslova otvára ľudí a hľadá v nich príčiny ich smrti. Najdlhšie pitval dva dni, pretože náboj pred ním doslova utekal.
Sám neviem, aké som mal očakávania od návštevy pitevne. Bude to tam páchnuť? Mŕtvolu asi neuvidím (vďakabohu), ale čo ak po sebe neupracú 100-percentne dôkladne a uvidím krv či malé škvrny? Väčšine ľudí by na rozum takéto otázky možno prišli, mne však nie. Po reportážach v krematóriu a v pohrebnej službe mi príde aj pitevňa ako celkom normálne miesto.
Po rozhovoroch s ľuďmi, ktorí sa so smrťou stýkajú denne, sa na to asi tiež začneš pozerať inak. Aj preto nemám problém uveriť docentovi Petrovi Kováčovi, ktorý ma sprevádza pitevňou na bratislavskej Antolskej ulici, keď mi tvrdí, že je to pracovisko ako každé iné.
Dajú sa tu vytvárať normálne pracovné vzťahy. Keď však niekto nastúpi, chvíľu trvá, než sa úplne aklimatizuje. „Každý študent lekárskej fakulty si tým prejde, takže je na to pripravený,“ vraví mi docent Kováč.
Keď sa ho pýtam, či ten moment, keď človek začne smrť brať ako bežnú vec, nastáva už na škole, odpovedá, že to má každý individuálne: „Každý má vlastný postup, ako sa s tým vyrovnať. Bola generácia, ktorá chľastala, no a my športujeme.“
Zasmial som sa, a ako som zistil, napriek tomu, že sme v pitevni, to nie je žiadny nezvyčajný úkaz. Rovnako ako v krematóriu či v pohrebnej službe, aj tu sa stres odbúrava čiernym humorom.
Úsmev by mi však z tváre zmizol v momente, keby som videl mŕtve telo, no keďže nič také nehrozilo, necítil som sa tam inak, než by si sa ty cítil napríklad v bežnom laboratóriu či na zdravotníckej škole.
Na zápach sa dá zvyknúť, ale rúška radšej nenos
Aj zvonka to vyzerá ako celkom obyčajná budova. Pitevňa sa nachádza v Petržalke hneď vedľa nemocnice na Antolskej ulici. Keďže o mne vedeli, poľahky som sa dostal cez zabezpečené vchodové dvere. Civil by však nemal šancu.
Akonáhle by sa sem však dostal, zrejme by ho odradil zápach. Keď som vyšiel po schodoch hore, okamžite som zacítil niečo, čo mi vôbec nevoňalo. Pôvod zápachu by som hľadal márne, a vlastne som ho ani nájsť nechcel. Nakoniec mi pán docent vysvetlil, že cítim tak chemické čistiace prostriedky, ako možno aj trochu zápachu z mŕtvol.
„Niekedy sa stane, že sa o mŕtvom dozvieme až tak, že začne pretekať k susedom do bytu nižšie. Ak sú horúčavy, pečie naňho slnko a je v byte zavretý niekoľko týždňov. Len veľmi ťažko ho odtiaľ dostávate a ešte ťažšie odtiaľ dostávate ten zápach,“ povedal docent Peter Kováč, ktorý ma sprevádzal pitevňou. Takýto zápach sa z bytu dá dostať, ale trvá to dlho, vie to byť drahé a podľa neho vtedy treba vyhľadať špecializované firmy.
Ďalšia štátna budova, ktorej by sa hodil facelift
Telo v takýchto prípadoch príde v špeciálnom nepriepustnom vaku a pitva následne prebieha veľmi podobným štýlom ako pri obyčajnom tele. Akurát je to oveľa nepríjemnejšie a náročnejšie. Začínajúci súdni lekári by v takých prípadoch rúška nosiť radšej nemali: „Majú tú nevýhodu, že keď s rúškom príde niekomu zle, býva vracanie dosť nepohodlné.“
O niekoľko minút vraj už aj tak ale nič necítite. Čuchové bunky sa adaptujú a je to v pohode. Aj keď sa mi to nezdá, uvedomujem si, že aj zápach, ktorý som cítil na začiatku, sa mi zdá byť akýsi menej výrazný, takže na tom niečo pravdy určite bude.
Zápach však nie je jediná vec, ktorá ma pri prehliadke pitevne zarazí. Keď som sa pozeral navôkol, zistil som, že je to ako ktorákoľvek iná štátna budova, na ktorej vidieť nedostatok renovácie a moderného vybavenia. Akoby som sa ocitol v bežnej slovenskej nemocnici s kachličkami, starým náterom a zariadeniami, na ktorých bolo vidieť známky dlhodobého používania, ako napríklad na rozbitom ochrannom skle lampy osvetľujúcej pitevný stôl.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Čo v miestnosti robil vysávač a prečo z vysvetlenia kričí, že sme na Slovensku.
- Či je pri pitve detí odlišný postup a ako sa súdny lekár zžil so smrťou všade vôkol neho.
- Či ešte prekvapí násilnosť ľudí človeka, ktorý pitval telá po vojnách mafiánov z 90. rokov, keď sa vyhadzovali do vzduchu bombami.
- Na čo im slúži cedidlo a ihlica na pletenie.
