Cestu mu skrížili prekážky, ktoré nečakal. On sa však pozviechal a stal sa neporazeným šampiónom.
Bratia Kličkovci, Mike Tyson, Muhammad Ali alebo Joe Frazier. To všetko sú všeobecne známe mená, ktoré každý priaznivec boxu pozná. Akí boxeri však vládli ringu ešte pred nimi? Max Schmeling žiaril na prelome 20. a 30. rokov minulého storočia. Po ňom sa na piedestál vyšplhal legendárny Joe Louis. Bol to práve Louis, ktorý dal boxu dnešnú tvár a spopularizoval ho po celej Amerike. Jeho kraľovanie definitívne ukončil až zápas s Rockym Marcianom. Otvorila sa tak nová kapitola boxu a americký Talian mohol začať písať príbeh neporaziteľného boxera.
Vlastným menom Rocco Francis Marchegiano sa narodil talianským imigrantom v Brocktone, preto mu aj časom prischla prezývka "Brockton Blockbuster". To, že z neho bude poriadny silák mu predurčovala aj jeho váha po narodení 5,5 kg. Keď mal 18 mesiacov, ochorel ťažkým zápaľom pľúc a takmer zomrel. Podarilo sa mu prežiť len vďaka pevnej konštrukcii jeho tela. Od detstva bol v okolí známy bitkár a keď sa niekde niečo zomlelo, mohli si byť susedia istí, že Rocco do toho bude zapojený tiež. Napriek tomu, že všetko nasvedčovalo tomu, že sa z mladíka stane boxer, on sa chcel vydať úplne inou cestou.
Miloval bejzbal, ale aby sa z neho mohol stať v budúcnosti profík, musel poctivo dennodenne pilovať svoje zručnosti. Pôsobil v miestnom školskom bejzbalovom mužstve, ale pretože nastúpil aj za inú školu, čo vtedajšie pravidlá nedovoľovali, bol z tímu vyhodený. Niesol to len veľmi ťažko a onedlho dal škole definitívne zbohom. Nechcel, aby ho živili rodičia. Túžil prispieť do chodu domácnosti aj on. Vo veľmi mladom veku vystriedal niekoľko zamestnaní. Opustil školu, a tak si nemohol moc vyberať. Pracoval ako kopáč kanálov, obuvník alebo zametač. Z prostredia v ktorom vyrastal bolo jedinou šancou, ako sa dostať medzi spoločenskú špičku, len cez šport. Roccovi šport išiel, a preto bolo nepochopiteľné, prečo svoj potenciál zbytočne zabíja. V roku 1943 však prišiel zlom a ako 20-ročný bol povolaný do armády. Bol umiestnený do mesta Swansea vo Walese. Stal sa súčasťou jednotky pomáhajúcej trajektom so zásobami preplávať cez kanál Le Manche do Normandie. Priamou súčasťou na fronte sa však nestal. Potom čo sa vojna skončila, si vojenskú službu dokončil v meste Fort Lewis. V jeho živote to bol zlomový moment, pretože práve tu mu prvýkrát zachutil box. Zúčastnil sa vojenského turnaja v amatérskom boxe a dokázal ho vyhrať.
Namiesto napredovania v boxe však znovu skúša šťastie v bejzbale. Mieri na skúšku do klubu Chicaga Cubs, ale kvôli zlému nadhadzovaniu ho do tímu nevezmú. Po ďalšom neúspešnom pokuse stať sa bejzbalistom sa mu po ceste domov na zadnom sedadle auta sníva, že má úspešnú kariéru boxera. Dá sa dokopy s trénerom a priateľom Alliem Colombom a začína trénovať. Allie je veľmi rázny kouč a na svojho zverenca má prísny meter. Musí sa vzdať cigariet, ktoré si obľúbil na vojne a v ťažkej tréningovej obuvi dennodenne behať 10 kilometrov. Takisto trénuje údery pod vodou, čím si zlepší silu, ktorá sa stane povestnou. Na nadchádzajúcu fenomenálnu kariéru sa tak dokázal pripraviť v časovom úseku jedného roka. Do sveta boxu nastupuje vo veľkom štýle a v úvodných 16 zápasoch zvíťazí systémom KO. Usporiadatelia ho neustále vyhlasujú ako víťaza, ale robila im problém výslovnosť, kvôli talianskemu zneniu jeho mena. Z Rocca Marchegiana sa tak stal Rocky Marciano.
"Nechcem, aby sa na mňa spomínalo ako na porazeného šampióna."
Prvý veľký a možno aj najťažší zápas Rockyho kariéry bol s Rolandom La Starzom. La Starza bol k porazeniu Marciana bližšie než akýkoľvek iný boxer, s ktorým sa talian počas kariéry stretol. Body rozhodcov boli maximálne vyrovnané. O osude zápasu tak musel rozhodnúť doplnkový bodovací systém používaný v tej dobe len v dvoch štátoch New Yorku a Massachusetts. Kontroverzná výhra znamenala ukončenie dovtedy neporaziteľnej série La Starzu. Nasledovala viac než 10-zápasova víťazná šnúra, v ktorej sa stretol aj s kvalitným Rex Layneom a vyvrcholila 38. víťazstvom jeho kariéry. Súboj s detským vzorom Joeom Louisom bol pre Rockyho splnený sen. Spočiatku mal pred legendou rešpekt, ale postupne sa do zápasu dostal a v 8. kole bol súper dvakrát počítaný. Napokon rozhodca zápas ukončil technickým KO. Pre Joeho Louisa to bola zároveň derniéra. Louis bol v tom čase stále veľmi solidný bojovník, ale mal už 37 rokov a chýbala mu rýchlosť a dravosť, ktorú kedysi vlastnil.
"Prečo tancovať s chlapom 10 kôl valčík, keď ho môžem knokautovať v jednom?"
Necelý rok na to sa Rocky stretáva s Jersey Joe Walcottom. Po prvýkrát o vytúžený titul šampióna v ťažkej váhe. Počas zápasu si Walcott vytvára dostatočný bodový náskok a v úvode zápasu dokonca posiela Rockyho k zemi. Talianovi nezostáva nič iné len súpera knokautovať. V 13. kole vytasí ľavý hák a konečne sa stáva svetovým šampiónom. V máji ďalšieho roka sa s Walcottom stretáva znovu. Rocky nenecháva nič na náhodu a zápas ukončí už v prvom kole. Titul dokáže obhájiť ešte päťkrát a v 33 rokoch sa šokujúco rozhodne ukončiť bohatú kariéru. Chýbajúci protivník, ktorý by ho dokázal poraziť a minimum času strávených s rodinou, boli hlavnými dôvodmi, prečo Rocky končí kariéru profesionálneho pästiara. O návrate do profi ringu uvažuje ešte v roku 1959, potom čo Ingemar Johansson porazí Floyda Pattersona, ale po mesiaci tréningu si to rozmýšľa. Po ukončení kariéry sa venuje rôznym činnostiam ako podnikanie alebo televízne komentovanie. Vyskúšal si aj spoluprácu s Muhammadom Alim, keď spolu natočili krátku simuláciu ich vzájomného súboja. Obaja boxeri boli natočení pri sparingu a potom bol film upravený podľa toho, kto by vyhral, ak by obaja boxovali v ich najlepších rokoch.
Predvečer jeho 46-tich narodenín Marciano cestuje na zápas kamarátovho syna v malom súkromnom lietadle. Pilotom je Glenn Belz, ktorý mal dovtedy nalietaných len 231 hodín a z toho len 31 v noci. Za zlých podmienok, dažďa a tmy sa pokúša o manéver ďaleko predchádzajúci jeho schopnosti. Lietadlo narazí do stromu len niekoľko kilometrov pred pristátím. Trom členom posádky vrátane legendárneho boxera sa to stáva osudným. Po tejto tragédii je v talianskom rodisku jeho otca postavená bronzová socha na jeho počesť. Rocky Marciano zomrel ako veľmi mladý, ale vo svete športu zanechal výraznú stopu. Inšpiráciou bol a stále môže byť pre mnoho začínajúcich boxerov. Neporazený šampión s bilanciou 49 výhier a bez prehry je len jedným z mála boxerov, čo sa rozhodli ukončiť kariéru profesionálneho boxera na vrchole a mali v držaní titul svetového šampióna. Bezpochyby sa na úžasného boxera nedá zabudnúť hlavne pre jeho nezameniteľný štýl boxovania. Rád rany rozdával, rovnako ich však vedel prijať. Taká bola legenda boxu Rocky Marciano.
