Chceš isť na Miami? Prečítaj si rozhovor a dozvieš sa, aká je najjednoduchšia cesta.
Ak ste si náhodou mysleli, že počas vianočných sviatkov poľavíme v produkovaní rozhovorov so šikovnými Slovákmi, tak vás teraz veľmi radi vyvedieme z omylu. Dnes sme sa rozhodli vyspovedať mladú a ambicióznu Silviu, ktorá sa pôvodne rozhodla vycestovať za veľkú mláku len za prácou počas prázdnin ako študentka prvého ročníka vysokej školy. Osud to však zariadil tak, že sa časom v Amerike udomácnila a teraz pomáha ostatným splniť si svoj americký sen. Je autorkou projektu poddosveta.sk a americkybiznis.sk, vďaka ktorým dáva ľuďom možnosť navštíviť vysnívané destinácie. Porozprávali sme sa o tom, čo jej práca vlastne obnáša, aké je to podnikať na opačnej strane sveta aj o plánoch do budúcnosti.
Čo bolo hlavným impulzom, keď si sa rozhodla prvýkrát vycestovať do Ameriky?
Je to trošku paradoxné, ale vždy som na strednej škole obdivovala ľudí, ktorí sa nebáli vycestovať do zahraničia, napríklad na ročné výmeny. Ja som si to nevedela ani predstaviť. A potom som počas prvého ročníka vysokej školy v jeden deň uvidela ručne písaný plagát v škole „Aj ty sa chystáš v lete do Ameriky a nemáš ešte prácu? Ponúkam prácu v Kalifornii…“ a povedala som si, že aj ja predsa chcem ísť na leto do Kalifornie. Stretla som sa s autorkou plagátu, vysvetlila mi, že najprv si musím vybaviť program Work & Travel, a tak som všetko na úplne poslednú chvíľu vybavila. Celé sa to zbehlo tak rýchlo, že kým by som si to uvedomila, už som mala letenku a víza v pase. Veľmi som sa bála toho, čo ma bude čakať.
Vedela si už vtedy, že práve to je miesto, kde by si o pár rokov chcela rozbehnúť podnikanie?
Prvé leto v Amerike bolo extrémne náročné – tá sľúbená robota bola až od augusta aktuálna, dovtedy som si musela niečo nájsť. Boli sme v San Franciscu – partia 8 Slovákov, ja najmladšia. Najprv sme dva týždne bojovali s nájdením ubytovania a keď sme sa konečne nasťahovali do nášho super predraženého nezariadeného bytu (hodinu busom od centra) a chlapci nám nakúpili 8 nafukovačiek z Wall-Martu, mohli sme začať s hľadaním práce. Medzi prvými sa mi podarilo zamestnať a celé leto som nakoniec robila v čokoládovni Ghirardelli ako cashier. Bola to skúsenosť, na ktorú nikdy nezabudnem a po návrate som každému hovorila že Amerika je pocit, avšak ja by som tam určite nechcela žiť. Vedela som, že bez pochýb sa ďalší rok vraciam. Spravila som tak celkom štyrikrát.
Ak by si mala porovnať náročnosť rozbiehania vlastného biznisu na Slovensku a za veľkou mlákou, kde je to jednoduchšie a prečo?
Ak by sme brali do úvahy iba samotný trh – samozrejme, americký trh predstavuje obrovský koláč, z ktorého si veľmi veľa ľudí môže odkrojiť a stále z neho zostane veľa. Spoločnosť je extrémne konzumná, ľudia sú systémovo naučení míňať a taktiež bez váhania využívať rôzne služby. Na rozdiel od toho, Slovák si trikrát rozmyslí, kde minie svoje ťažko zarobené peniaze. Čiže z pohľadu charakteristiky trhu je podnikanie v Amerike oveľa jednoduchšie, ako na Slovensku. Avšak problém začína inde – keď niekto nepozná tento trh, nevie ani, kde začať. V každom americkom štáte sa inak zakladá firma, je treba iný zoznam licencií a povolení, žije tam iný mix kultúr s inými nákupnými zvykmi a v neposlednom rade, keď sa už človek cez to všetko dostane, zostáva otázka víz. Z tohto pohľadu je preto veľmi náročné začať podnikať v Amerike.
Začiatky neboli jednoduché, no prejsť si nimi musí skoro každý.
Poďme na chvíľu k tomu, čo vlastne robíš.
Som zakladateľka projektu Poddosveta.sk, pomocou ktorého sa snažím so svojím tímom ľudí podieľať na tom, aby mali Slováci aj Česi rôzne možnosti, ako si vyskúšať život za „veľkou mlákou“. Organizujeme výmenné programy, jazykové kurzy, ale aj pomoc s podnikaním a investorské víza prostredníctvom projektov pre podnikateľov. Jednoducho – ak niekoho zaujíma, aký je život v Amerike, vieme mu pomôcť. Počnúc výberom vhodného programu, cez prípravu podkladov, až po pomoc po príchode a rýchlejšiu adaptáciu. Momentálne pôsobíme v Miami už tretí rok pod značkou Podnamiami.sk a od januára spúšťame aj NYC.
Prečo si sa rozhodla práve pre túto cestu?
Myslím si, že vďaka výmenným programom a tomu, že som sa cielene stretávala iba s Američanmi, všímala si ich a učila sa od nich o ich kultúre, vedela som, že Američanom rozumiem viac ako bežný Slovák. Taktiež, keďže som si všetkým prešla úplne sama (od hľadania práce a ubytovania, až po prípravu investor víz) a strácala som sa miestami v množstve dostupných, často protichodných informácií, povedala som si, že ak sa mi to podarí, chcem iným pomôcť, aby si tou celou vyše ročnou prípravou nemuseli prechádzať sami. A hlavne ma veľmi štvalo, že keď som chcela ísť po škole na ročnú stáž, žiadna agentúra mi ju nevedela vybaviť a grant som nedostala, lebo som vraj bola prekvalifikovaná. Veľmi ma to sklamalo a dodalo mi to tú správnu hnaciu silu, že to dokážem aj inak. A tak som si všetko zistila, založila biznis a požiadala o investor víza.
Opýtam sa ako úplný laik, nebolo by možné robiť túto prácu zo Slovenska a Miami navštíviť len 2-3-krát ročne?
Áno, je pravda, že dnes je veľká časť mojej roboty online za počítačom a prakticky by mohlo byť jedno, kde sa nachádzam. No práve moja prítomnosť na mieste s klientmi je tou najväčšou pridanou hodnotou, akú od nás klient získava. Či to je stážista, ktorý si potrebuje súrne nájsť lekára, alebo podnikateľ, ktorý si nevie na diaľku založiť bankový účet – situácií, keď ma klienti potrebujú na mieste diania, je nespočetne veľa a často sú nečakané. Je to to isté ako delegáti v hoteloch obľúbených destinácií. My tiež potrebujeme lokálnych koordinátorov v najväčších mestách, kde sa náš biznis rozrastá a snažíme sa túto sieť do budúcna rozšíriť.
Miami
Ako prijalo tvoje rozhodnutie okolie, rodina a priatelia?
Samozrejme sa nikto z rodiny nepotešil, že odchádzam práve tak ďaleko. Na druhej strane však každý vedel, že ma to už roky ťahalo za mojím americkým snom a dopriali mi ho. Rozhodnúť sa však bolo veľmi náročné.
Vedela by si nám opísať svoj deň? Kedy vstávaš a čo všetko patrí medzi tvoje povinnosti?
Každý môj deň vyzerá ináč, v závislosti od toho, na akých konkrétnych projektoch aktuálne robíme. Je to neustála komunikácia s potenciálnymi zamestnávateľmi stážistov, s agentúrou INJOY, ktorá nás zastupuje na Slovensku, s potenciálnymi klientmi a záujemcami. Ďalej je to príprava podkladov a biznis plánov. A potom tie operatívne činnosti, keď sa treba s niekým stretnúť, niekam zájsť, vybaviť, zavolať, pomôcť, poradiť, vyriešiť… Nenudím sa.
Vieš si predstaviť, že by si robila niečo úplne iné?
Dnes si to už absolútne neviem predstaviť. Svoju prácu milujem a priestoru na rast je veľa. V roku 2016 sa chcem zamerať najmä na rozbehnutie Poddonyc.sk a potenciálne začať s tretím mestom – možno San Francisco, Chicago… ktovie.
Nezanevrela si na Slovensko?
Domov vždy rada chodím, no privítala by som najmä, ak by ma rodina a priatelia mohli častejšie navštevovať. Moji rodičia sa chystajú prísť prvýkrát do Miami až budúci rok, pričom ja tu žijem už tri roky. Bohužiaľ, ich pracovná vyťaženosť im neumožňuje chodiť častejšie.
Ale trvalý návrat domov pravdepodobne nehrozí. Mám pravdu?
Momentálne určite nie, keďže ma ešte čaká náročná cesta, aby som projekt Poddosveta.sk zabehla a naučila ľudí túto značku automaticky vnímať pri myšlienke možností pôsobenia v Amerike.
Na čo sa pri návrate domov tešíš najviac? Teda, čo slovenské ti v Amerike najviac chýba?
Pravidelne varím slovenské jedlá, mám vychytané všetky dobré obchody s európskym sortimentom, ale bryndzové halušky, acidko a rožky mi chýbajú. Tie si vždy užijem doma.
Aké sú reakcie Američanov, keď povieš, že si zo Slovenska? Poznajú nás aspoň vďaka hokeju?
Poznajú Československo, ale inak väčšinou nevedia, kde je Slovensko.
V čom by sme si podľa teba mali brať od cudzincov príklad? Jedlo, móda, zvyky?
Na Američanoch mám rada bezprostrednosť – to, že sa ti na ulici ktokoľvek prihovorí, lebo vidí na tvojich črtách, že si cudzinec. Sú to veľmi príjemní, usmievaví ľudia, ktorí majú väčšinou pozitívny prístup ku životu. Človek sa v takom prostredí cíti oveľa lepšie a motivovanejšie, ako keď sa ľudia okolo sťažujú a neustále sa musia naháňať.
A naopak, čo typické naše by si odporučila Američanom?
Naša pracovná morálka a dravosť je absolútne špičková. Podľa mňa to je aj kvôli tomu, že pochádzame z malej krajiny, kde je veľmi veľká konkurencia. Preto sa človek musí viac snažiť v zamestnaní, ale aj v podnikaní. Keď niekam obsadím prvého stážistu, vždy mi otvorí dvere pre ďalších, lebo jeho nadriadení sú s jeho pracovným nasadením nadmieru spokojní.
Verím, že si občas nájdeš aj voľný čas pre seba. Kam ho investuješ?
Mám dvoch psov a dovolím si dvakrát do roka odísť na výletnú loď, kde si užívam život bez internetu a signálu. Vypnutý telefón je pre mňa najväčším relaxom. Našťastie mám v tíme skvelých ľudí, ktorí mi v tomto čase pomáhajú s podnikaním a ja si môžem pár dní oddýchnuť. Pri zapnutom telefóne sa to nedá, keďže si kvôli rozdielnym časovým pásmam niekoľkokrát za noc kontrolujem e-maily…
Čo by si poradila ľuďom, ktorí ešte stále váhajú, či je dobrý nápad opustiť hniezdo a vyraziť do sveta?
Takáto skúsenosť naozaj zmení človeku pohľad na celý život. Začne si určité veci, ktoré dovtedy bral automaticky, oveľa viac vážiť, rozšíri si rozhľad a otvorí svoju myseľ novým možnostiam. Človek sa koniec koncov učí a rastie iba vtedy, keď vystúpi zo svojej zóny komfortu.
Ďakujeme za pozornosť a dúfame, že bol pre vás tento článok aspoň trochu inšpiratívny. V prípade, že by ste mali ďalšie otázky, neváhajte ich položiť priamo v komentároch a my vám odpovede určite doručíme. Ak ste náhodou nezachytili dôležité adresy pre odvážnych cestovateľov, tak ich veľmi radi ešte raz zopakujeme - podnamiami.sk a poddosveta.sk. A pre viac noviniek sleduj oficiálnu facebookovú stránku.
