Bolo to ťažké, no nakoniec sa nám podarilo vybrať 10 najlepších hollywoodskych mafiánskych filmov, ktoré by mal vidieť každý z vás.
Asi som sám sebe zavesil nad hlavu Damoklov meč, keď som si na svoje plecia zobral toľkú zodpovednosť. Niektoré články len tak preletíme, nad nejakými sa zamyslíme, no a pri niektorých zase hľadáme meno autora, ktorého by sme najradšej zvozili pod zem. Alebo aj pochválili, keďže nám urobil radosť.
Výber 10 najlepších gangsterských/mafiánskych filmov je rozhodne zaujímavá téma, ktorá určite vyčarí na tvári úsmev viacerým z vás, nielen vďaka nostalgickému pocitu. Nepreukázať ale nasledujúcim filmom dostatočnú lásku a zaradiť ich na nižšie miesto v rebríčku, než ktoré ste ochotní akceptovať a okamžite posielate petíciu na môj odchod z filmkultu/refresheru.
Aj preto som sa k napísaniu článku odhodlával dlhé tri mesiace. Nehľadajte v ňom ale The Heat, keďže túto záležitosť skôr radím ku krimi počinom. Ak by som ale spravil výnimku, určite by bol Mannov husársky kúsok v TOP 5.
Ešte predtým, než začneme, vás však ale musím upozorniť, že rebríček mi odobrili v redakcii ľudia, ktorí možno vidia do filmov oveľa viac než ja, takže si za ním stojíme. A rovnako tak vás ešte upozorňujem, že som schválne nevyberal z celosvetovej produkcie. Mať prehľad a vidieť všetky kvalitné mafiánky z Európy, Hollywoodu a Ázie je takmer nemožné.
Zameral som sa teda na Hollywood, kde vzniklo ohromné množstvo dnes už kultových a legendárnych filmov, kde je síce cítiť násilie, no milujeme ich aj z dôvodu, že slová sa v nich častokrát sile zbraní vyrovnali, ba ich prekonali.
10. Reservoir Dogs
Jediná Tarantinovka v rebríčku si vyslúžila aspoň to 10. miesto, ktoré jej však na statuse nič neuberá. Ide pritom o najminimalistickejší film z rebríčka, kedy sa takmer všetko podstatné stalo v sklade, kde sa mali naši gangsteri pomenovaní podľa farieb stretnúť po lúpeži, ktorá akosi nevyšla. Aj po dlhých rokoch vo mne rezonuje špecifický Tarantinov režisérsky štýl a atmosféra filmu, nezabudnuteľné momenty a dialógy, no a v neposlednom rade skvelé postavy a herecké výkony, vďaka ktorým sme nemohli povedať, že ani jedna z postáv je hodná nenávisti. A úvodná scéna? Tá len potvrdzuje staré známe, a to že Tarantino je kráľ dialógov.
A ako bonus, scéna mala skončiť monológom pána hnedého (Quentina Tarantina), no pretiahlo sa to a natočila sa aj spontánna reakcia Steva Buscemiho a jeho „I don’t tip“, kde vyjadril svoj postoj k prepitnému. Scéna bola autentická, rovnako ako raňajky hercov. Tie sa využili pre jej natočenie. Po tom, čo Buscemi povedal, mu z „hnevu“ Tarantino zmenil meno na pán ružový. A to z dôvodu, že jeho mladšia sestra pracovala ako servírka práve v inkriminovanej reštaurácii.
9. Donnie Brasco
Skutočne ťažká úloha, zaradiť Donnieho na miesto, ktoré si zaslúži. Ak ste ešte tento, častokrát ignorovaný film (áno, stretávam sa aj s takými ľuďmi) nevideli, radím vám napraviť to. Vrátite sa tak do čias, kedy si Depp vyberal úlohy podľa scenára a nie podľa výsledných predpokladov tržieb a čo najmenších požiadaviek na svoju hereckú vložku. Exceloval tu ako agent v utajení, ktorý bol za niekoľkoročnú tvrdú drinu, stratu rodiny a potopenie desiatok malých aj veľkých mafiánskych rýb odmenený skutočne smiešne.
Dopĺňal ho skvelý Al Pacino, ktorého postava mi málinko pripomenula slepého Franka Sladea zo Scent of a Woman (asi to bude tým smiechom). Mike Newell ukážkovo natočil film podľa skutočných udalostí, kedy sa musel slušný ochranca zákona stať mafiánom, ktorý skope Japonca na zemi a vyfacká svoju ženu. Dokonalý prerod hlavnej postavy, skvelé herecké výkony, perfektná atmosféra, kulisy a scenár. A mimochodom, odporúčam rozšírenú verziu. Ale viete čo, forget about it.
8. Untouchables
Nie, teraz nemyslíme tú skvelú francúzsku dramédiu. Mám na mysli (ďalší) veľkolepý kúsok Briana De Palmu, kde sa po prvýkrát skutočne zaskvel Kevin Costner, ktorému sekundoval, ako inak, brilantný Sean Connery. Podľa sofistikovaného scenára, ktorý je pri takýchto druhoch filmov raz tak dôležitejší, bol natočený nádherný príbeh neúplatnej skupinky vyšetrovateľov.
Žiadna naivita, žiadne happy endy po nereálnych scénach. Kopa napätia (schodisková scéna je legendárna! Aj keď ju mnohí asi budú poznať vďaka Bláznivej strele), nádherný dobový vizuál a pútavý príbeh plný sympatických postáv sa zabezpečili o nesmrteľný kúsok. Ani ten ale nemal chyby. O tom ale tento článok nie je.
Ak vám to ale stále nestačí k tomu, aby ste si film zašli požičať... alebo kúpiť... alebo počkať na slovenský dabing na Markíze, vedzte, že pád Al Caponeho organizácie v podaní kancelárie Eliota Nessa (áno, je to teda podľa skutočných udalostí) vás skutočne ohromí. A akoby toho nebolo málo, Al Caponeho si tu zahral perfektný De Niro. Ani takmer 30 rokov po premiére veľa ľudí nevie prekusnúť, že si De Niro nemal šancu vyskúšať celovečerák v podaní jedného z najznámejších amerických gangstrov a kráľa prohibície.
7. Scarface
Tu musím byť veľmi, veľmi opatrný. Som totiž jeden z ľudí, ktorí na ČSFD De Palmovmu remaku nedali hviezdičiek 5, ale „len“ 4. Prečo tomu tak bolo, by som vám vedel najlepšie povedať vtedy, keď som túto perlu videl. Dnes už vo mne prežíva len pocit, že je Scarface jemne (opakujem, jemne) preceňovaný.
Nemožno mu ale uprieť skvelé herecké výkony (to sa stáva, keď obsadíte v 80. rokoch do gangsterky Al Pacina), ladnú prácu s kamerou, detailne spracovaný svet Tonyho Montanu, živé dialógy a mnoho ďalšieho. Vo svojej enormnej dĺžke som sa však k ničomu nedokázal emočne pripútať a netrpezlivo tak očakávať na vyústeniu osudov postáv. Záverečná polhodina je ale geniálna. O tom žiadna.
Že vám ale Scarface nepripadal až tak brutálny? De Palma musel urobiť až tri verzie, aby sa dopracoval aspoň k ratingu R. Prvá verzia dostala rating X (najprísnejšie možné ohodnotenie). Do kín ale údajne aj tak prepašoval práve túto verziu. A v prípade, že to neviete, chystá sa ďalší remake. Natočiť by ho mal Pablo Lerrain.
Mnohých stále prekvapím, keď im prezradím, že A Bronx Tale natočil De Niro. Whaaaat? Následne im, a ani sebe už ale neviem vysvetliť, prečo v režírovaní nepokračoval, hlavne na staršie kolená, kedy už nebol taký produktívny a nehral v až tak skvelých filmoch. Jeho režisérka prvotina je vo svojej podstate nádherný príbeh dieťaťa, ktoré utvoril Bronx podľa svojej predstavy. A možno to ani nebola úplne zlá predstava.
Snímka má totiž hlbší zmysel a vo finále zisťujeme, že hlavná postava mala skutočne dvoch otcov, ktorí sa o neho s láskou vždy starali. Pre mňa osobne azda najlepší film, kde hral De Niro vedľajšiu postavu, okorenený o nádhernú hudbu a ako to je pravidlom v každom filme z tohto rebríčka, neprekonateľnou atmosférou. Darmo, mafiánky vám raz prirastú k srdcu a nikdy vás už neopustia. O to viac nás bolí, že podobné záležitosti sa už nenatáčajú. Touto cestou pozdravujem Scorseseho, ktorý už pomaly plánuje dôchodok a mohol by ho ukončiť niečim podobným.
A keď som v úvode spomínal, že slová sú niekedy v tomto žánri mocnejšie než zbrane, A Bronx Tale je toho perfektným príkladom.
5. Carlito’s Way
Ak som Scarfaceovi vyčítal nedostatok emócií, Al mi to dokonale vynahradil Carlitom, znova pod režisérskym drobnohľadom De Palmu. A vôbec nevadí, že to prišlo neskôr. Aj tak som vtedy asi stále nežil, takže by mi to aj tak bolo jedno. Príbeh hovorí o Carlitovi, ktorý sa z väzenia vracia predčasne a s túžbou skončiť v zločineckých vodách. Rýchlo mu ale dochádza, že tlak „rodiny“ bude veľmi ťažké prekonať.
V dobe, kedy už málokto vníma mafiánsku česť tak, ako kedysi, je Carlito zosobnením tohto ideálu, na čo aj dopláca, hoci si je vedomý, že ho to pravdepodobne dovedie do záhuby. Osobne by som pred Carlita s radosťou vopchal aj Príbeh z Bronxu, no tentoraz Ala zachránili kolegovia z redakcie. Rozhodne by si ale svoje kvality obhájil pred hocikým.
Sicílčania veria, že svet je taký zlý a náročný, že ich deti musia mať dvoch otcov. Preto musí mať každé dieťa aj Krstného otca.
Bolo by to tak trochu nefér, keby sme na prvú priečku umiestnili celú trilógiu, hoci veľmi vydarenú. Pôvodný Godfather je ale nesmrteľnou klasikou, pri ktorej pozeraní doslova cítite, že v pozadí je tam toho oveľa viac. Aj preto radím siahnuť po knižke, ktorá sa v mojich trinástich rokoch stala prvou serióznou, keďže som dovtedy prečítal len celého Pottera.
Mario Puzo bol génius, jedinečný rozprávač, ktorého myšlienky a nápady, rovnako ako znalosť a vzťah pre sicílsku mafiu nemajú v knižnom a pravdepodobne ani vo filmovom svete obdobu. Spolu s Coppolom tak priniesli film, ktorý mnohí považujú za najlepší, aký bol kedy natočený. Krstného otca som nedávno videl znova a nie som si istý, či by som to tvrdil aj ja.
Môžem však potvrdiť, že nádherný soundtrack, herecké divadlo storočia v podaní nielen Al Pacina a Marlona Branda, nezabudnuteľné scény, epický (áno dopekla, v tomto prípade vhodnejšie slovo skutočne nenájdem) záver, cit pre kameru a výpravu toho najdôležitejšieho z knihy, čo kamera dokázala pretvoriť v nádherný, súvislý a komplexný príbeh otrasu, pádu a znovuzrodenia ako rodiny Corleoneovcov, tak všetkých 5 veľkých newyorských rodín stačil na to, aby sa Krstný otec umiestnil na prvej priečke. Som presvedčený, že toto rozhodnutie mi ani nikto nebude vyčítať.
Women and children can afford to be careless, but not men...
