Aj keď sa už stredoškolákom nepríjemné obdobie začalo a vysokoškolákom onedlho tiež, naša stránka nepociťuje úbytok šikovných talentov, práve naopak.
Tešíme sa, že aj napriek začínajúcemu školskému kolotoču nám do správ neprestajne chodia desiatky výtvorov každý deň. Je čoraz ťažšie vyberať spomedzi vás tých najlepších, za čo sa ospravedlňujeme. Aj preto sme veľmi radi, keď nám či už na webe, alebo na facebookovej stránke zanechávate odozvu, hoci aj negatívnu. Každým vašim výtvorom sa aj my učíme.
Pre dnešný, trinásty diel seriálu o slovenských a českých umelcoch sme si vybrali Lukáša. Jeho nezvyčajná tvorba sa u nás už objavila približne pred rokom, kedy ešte len premýšľal o štúdiu na prestížnej univerzite v Prahe. Sny sa pomaly stávajú realitou, Lukáš sa presťahoval do Prahy, kde však síce zatiaľ neštuduje, no živí sa ako umelec. Vy si teraz môžete porovnať jeho zlepšenie. Taktiež sa dozviete viac o jeho životnej ceste, o tom, ako podobné výtvory vznikajú a koľko času ho stoja, keďže tieto kúsky rozhodne nie sú behom na krátku trať.
Mohol by si nám na začiatok povedať niečo o sebe?
Volám sa Lukáš 'Lukéro', pochádzam z malého mestečka Brezová pod Bradlom, momentálne mám 21 rokov a žijem v Prahe. Študoval som na strednej umeleckej škole v Bratislave, odbor reprodukčná maľba .
Kedy a akou cestou si sa k umeniu dostal a prečo si si vybral práve kreslenie?
Umeniu sa venujem dá sa povedať od detstva, začalo to zrejme v šiestich rokoch môjho života, keď som sedel mame na kolenách a pomaličky farbičkami čarbal po papieri, no bohužiaľ som mal aj veľa iných aktivít a umeniu som sa nevenoval naplno. Pred rozhodovaním sa, kam na strednú školu, som si uvedomil, akým smerom by som sa chcel uberať a začal som na sebe makať. Pracujem na sebe až do dnes, a to stále viac a viac. Aj keď som študoval maľbu, kresba mi prirástla k srdcu. Rád sa zameriavam na detail a snažím sa čo najlepšie zachytiť to, čo vidím a preniesť to na papier.
Čím sa najčastejšie zvykneš inšpirovať?
Inšpiráciu čerpám hlavne z môjho okolia, príroda, ľudia, hudba, pocity a myšlienky, či už pozitívne, alebo aj negatívne. To všetko ide zo mňa prostredníctvom ceruziek von.
Mohol by si nám v krátkosti popísať, ako tvoje výtvory vznikajú a koľko času ťa stoja?
Aktuálne sa venujem hlavne tvorbe na zákazku, portréty, maľby na plátno, návrhy na tetovania, ručné dizajny na plagáty, alebo CD covery atď.. Portrétová kresba je pomalá a zdlhavá, kedže sa snažím človeka vždy čo najlepšie vystihnúť, vykresliť a zachytiť jeho charakter. Keď tvorím pre seba, kreslím alebo maľujem viac uvoľnene, pocitovo a snažím sa oddýchnuť si od prekresľovania a detailov. Viac zapájam fantáziu a kreativitu, snažím sa striedať a skúšať nové techniky. Detailný portrét mi občas zaberie aj 30-40 hodín, záleží však od zložitosti a formátu samozrejme. Keď pracujem s uhlíkom, fixami, alebo farbami, sú to skôr rýchle práce, ktoré mám hotové za pár hodín.
S akými reakciami sa stretávaš, keď niekomu ukazuješ svoju tvorbu?
Reakcie na moju tvorbu sú väčšinou pozitívne, no stretol som sa aj s kritikou. A to je dobre. Práve kritika núti človeka zlepšiť sa a posúvať sa ďalej. Ja sám so svojou tvorbou ešte nie som spokojný, stále sa len učím a myslím, že vždy bude čo zdokonalovať.
Čo robíš vo voľnom čase, keď nie si zavretý pri výkresoch?
Vo voľnom čase sa venujem športu, zábave, kamarátom, hudbe a oddychu. Je pre mňa dôležité, aby som bol v kľude a spokojný, kedže sa môj vnútorný stav odzrkadlí na tvorbe, či už sú to myšlienky, alebo sústredenosť. Keď načerpám nové sily, mám pocit, že som opäť schopný plnohodnotne a s chuťou tvoriť.
Myslíš si, že má slovenský umelec reálnu šancu živiť sa svojou záľubou?
Myslím, že človek sa umením dokáže uživiť aj u nás na Slovensku. Samozrejme, nie je to jednoduché a každý musí na sebe tvrdo pracovať a snažiť sa presadiť. Táto fráza však neplatí len pri umení, tvrdo makať pre úspech sa musí všade. Ako som už spomenul, momentálne žijem v Prahe a na živobytie si zarábam práve umením. Stále sa to len rozbieha a môžem povedať, že zatiaľ je to na dobrej ceste. Pracovať inak nemám záujem a budem robiť všetko preto aby, to tak ostalo.
Čomu by si sa chcel venovať v budúcnosti?
V budúcnosti sa chcem venovať samozrejme umeniu, no presnejšie to definovať zatiaľ neviem, kedže stále ma baví iná technika. Neustále sa formujem a prechádzam zmenami, snažím sa skúšať nové veci, takže v mojom prípade je naozaj ťažké povedať, čo bude o pár rokov. Tu v Prahe som zapojený do viacerých projektov, o ktorých dúfam budete častom počuť, lebo to nie sú drobnosti. Zatiaľ by som ale nerád predbiehal a prezrádzal podrobnosti.
Ďakujeme za rozhovor, na záver nechávame priestor na zopár slov pre čitateľov REFRESHER.sk.
Na záver by som rád poďakoval REFRESHERu za to, že umožňujú mladým, šikovným ľudom prezentovať a zviditeľniť sa. Rovnaká vďaka patrí aj fanúšikom, ktorí tento rozhovor dočítali až do konca. Ešte by som rád dodal, aby každý človek robil to, čo ho dostatočne napĺňa, baví a stále sa pokúšal zdokonalovať sa. Nič nie je len o talente. Každý, kto vidí niečo, čo sám nedokáže, automaticky nazve autora talentom. Ale čo v skutočnosti talent je? Nič iné, ako tvrdá práca, tréning a nespočetne veľa hodín presedených nad výkresom.
V prípade, že sa ti Lukášova tvorba páči, môžeš ho podporiť palcom hore na jeho stránke, kde nájdeš aj zvyšok portfólia. Ak by si mal záujem rozšíriť komunitu umelcov a pridať sa k nám, môžeš tak urobiť tu. Dnes dokonca chystáme špeciálnu súťaž. Viac sa už ale dozvieš priamo na stránke. Vidíme sa o týždeň!
