Aké je dnes podnikanie v obci s vyše dvomi stovkami obyvateľov?
„Ak by to nemal teraz syn na seba, asi by to už bolo zavreté. Ja som predsa len na dôchodku a som tu, dá sa povedať, v rámci voľného času,“ hovorí s pozdravom pani Milka, ktorú v Kochanovciach pozná pravdepodobne každý jeden obyvateľ.
Obec v bardejovskom okrese má podľa dostupných údajov 261 obyvateľov a od mesta je vzdialená necelých 20 kilometrov. Okrem toho, že ide o malebné miesto medzi kopcami, má ešte niekoľko iných výnimočností.
- Ako si spomína na začiatky podnikania pred viac ako 25 rokmi.
- Kto k nej chodí nakupovať a čoho predá najviac.
- Koľko zarobí.
Na tomto mieste nenájdeš krčmu, no je tu obchod s potravinami a rozličným tovarom. Ak čakáš pobočku supermarketu v menšej verzii, prípadne ten bežnejší obchod v menšom meste, si na omyle.
Kochanovce majú pani Milku a jej obchod, ktorý je v podstate búdka na pozemku pred jej rodinným domom. Podobné malé obchody v dedinách sú v roku 2025 už veľkou raritou.
Zaujímalo ma, ako podniká, koľko ľudí tam vlastne chodí, aké sú tržby a do akej miery ovplyvnil tento biznis príchod veľkých supermarketov.
Za odpoveďami sa vyberám do Kochanoviec, približne uprostred obce. Obzerám sa okolo seba, vidím zopár starých aj nových domov a cítim, že v blízkosti chovajú dobytok. Aróma mi pripomína detstvo u babky na dedine.
O obchode som sa rozprával aj s pani Irenkou a jej synom Mariánom, ktorí v Kochanovciach žijú. „Je super, že to tu má otvorené, ale jej sa to asi na konci dňa, žiaľ, neoplatí. Ľudia sú však radi, že si môžu v malej dedine kúpiť chlieb a tak podobne. Avšak dnes má každý cestu do mesta, kde si rovno nakúpi,“ hovoria.
Vraciam sa zo spomienok naspäť do reality. Predo mnou je veľký pozemok s rodinným domom a malou búdkou pred ním. Nad dverami ma víta tabuľa s nápisom Potraviny Milka, pričom podľa znakov opotrebovania už má to najlepšie za sebou.
Vonku pofukuje jarno-letný vánok a ja vchádzam dovnútra. Dvere sú otvorené dokorán, odsúvam len jemný záves a ocitám sa v malom priestore, prekypujúcim množstvom tovaru. Po vstupe do priestoru s rozmermi maximálne 4x4 metre na mňa pozerá klasická potravinárska váha, ktorá si zaručene pamätá aj minulý režim.
Pri pokladni sedí dáma, ktorá ma hneď privíta pozdravom. Do obchodu som prišiel spolu so svojou priateľkou, ktorá v Kochanovciach vyrastala u starých rodičov a ešte z útleho detstva si pamätá pani Milku a jej legendárne potraviny, kam chodili kupovať v lete nanuky.
Po vrúcnom zvítaní a krátkom smalltalku sa pani Milky pýtam, ako dlho je vlastne na tomto mieste. „Tu som od roku 2005, čiže už to bude 20 rokov. Predtým som bola pri obecnom úrade, to je tam nižšie. Kedysi to celé vlastnila Jednota, no potom som sa rozhodla vziať to do súkromného vlastníctva,“ hovorí mi na úvod.
Síce ide o mini prevádzku v malej dedine, no obchod má prakticky všetko, čo človek k životu potrebuje.
Objednáva mäsové výrobky, väčšinu týždňa má čerstvý chlieb, rožky či iné pečivo. Je tam široký výber sladkostí, alko aj nealko nápojov, slaných pochutín, ale tiež vecí na varenie.
Na poličke oproti pokladni je relatívne široký sortiment kozmetiky a hygienických prostriedkov. Pýtam sa pani Milky, ako to má vlastne s otváracími hodinami v takej malej obci.
Nabúrali ste do auta? Vysvetľujeme, čo robiť a kedy vám hrozí pokuta
26. februára 2026 o 5:47
„Som tu často, ale rokmi som si to prispôsobila podľa zákazníkov. Od pondelka do piatku otváram ráno a som tu do 11:30. Potom zas otvorím večer na nejakú hodinku, podľa potreby, ale ľudí veľmi veľa nechodí, takže už to postupne skracujem. Mám otvorené aj v sobotu doobeda, to pribehnú deti na niečo sladké, prípadne ľudia dokúpiť to, čo im chýba k vareniu alebo pečeniu," hovorí Milka.
Z Milky cítiť, že ju mrzí súčasná situácia. Často spomína na to, ako to pred rokmi fičalo. Priznala, že stále uvažuje nad definitívnym zatvorením obchodu. Počet zákazníkov totiž stále klesá.
Ako to teda máte s klientelou?
Slabo, poviem vám, že kedysi to bolo dobré, ale postupne to upadá. Všetko sa zmenilo s príchodom veľkých supermarketov v meste alebo väčších prevádzok v neďalekých dedinách.
Na základe čoho vlastne vyberáte, čo objednáte do obchodu?
Mám tu ten základ, ale zároveň všehochuť. Chlebík a pečivo mi chodí takmer každý deň v týždni. V lete teraz viac beriem nanuky. Z mäsa beriem len výrobky ako šunky či salámy, iné už ani nie. V obchode robím toľké roky, že presne viem, čo ľudia kupujú.
Čoho predáte najviac?
Ťažko povedať, ale trošku pečivka, trošku vody, niečo sladké, drobnosti na varenie. A alkohol, nejaké pivká, boli aj takí, čo dali denne pol litra tvrdého a kupovali to tu.
Podľa čoho tvoríte ceny, keďže je to súkromný obchod?
Tovar beriem z veľkoskladu, je jasné, že vo veľkých obchodoch majú lepšie nákupné ceny, pretože berú oveľa viac tovaru a majú to za inú cenu. Takí ako ja, že si riešim ďalej vlastnú réžiu a zároveň toho neberiem veľa, tak si musím prerátať, akú dám na čo cenovku.
Koľko máte denne zákazníkov?
Záleží podľa dňa, najviac chodí vtedy, keď príde pečivo. Práve dnes je deň bez pečiva, a preto som tu prvé tri hodiny mala takmer prázdno, myslím, že tu boli piati ľudia. Ale aj tie nákupy, ktoré tu ľudia spravia, sú za pár centov, prípadne pár eur.
V čom cítite najväčšiu zmenu v priebehu rokov?
Určite v samotnej dobe. Kým v Bardejove neotvorili prvé veľké supermarkety, ešte mi to tu išlo fakt dobre, odvtedy je to rok čo rok horšie a horšie. Tiež je zmena v tom, že aj keď tu žijú mladé rodiny a pracujúca trieda, všetci chodia denne, prípadne párkrát v týždni do mesta, čiže si rovno spravia veľký nákup, čo je logické.
Ako je to s konkurenciou v okolí?
Povedala by som, že žiadna ani poriadne nie je. Z okolitých piatich dedín je obchod len v dvoch a tiež to nie je pre tých majiteľov nejaké bingo. V ďalších obciach, čo viem, museli obchody pozatvárať, pretože to vôbec nešlo napriek tomu, že ľudí tam žije oveľa viac než tu.
Spomínali ste, že domáci chodili nakupovať najviac alkohol, je to tak?
Áno, keďže roky tu nie je krčma, tak sem chodili štamgasti, ktorí si denne kupovali fľašku tvrdého alkoholu, prípadne zo štyri-päť pív. Ale poviem pravdu, už nechodia ani tí, pretože išlo/ide o starších ľudí, ktorí postupne umierajú. Na krčmu treba ľudí a tu by sa neuživila, respektíve bola tu v minulosti, ale už neexistuje.
Aké máte náklady?
Všade sú dnes vysoké náklady. Jedinou výhodou, ktorú tu máme, je to, že búdka stojí na našom pozemku, teda neplatíme žiadny nájom.
Ktorý deň je najsilnejší na zákazníkov?
Všetky dni mimo utorka a nedele, keď je zatvorené, mám objednané pečivo, čiže vtedy ľudia prídu. Ale čo tak premýšľam, najviac ľudí prichádza v sobotu doobeda a možno vo štvrtok, že kvázi pred víkendom.
Plánuje váš syn v tomto podnikaní pokračovať?
Určite nie, neoplatí sa to. Ja som tu a pracujem, kým budem vládať, ale on to nebude ťahať ďalej, náklady na energie a prevádzku sú vysoké a v roku 2025 sa to vôbec neoplatí.
Poviem vám tak, že nikdy z toho nebol nejaký brutálny biznis. Posledných 10 - 15 rokov to zarobí tak, aby sa dalo prežiť na úrovni minimálnej mzdy. Ale bola som tu, mám to tu rada a ak by som chodila denne pracovať niekde do mesta, zarobila by som asi rovnako.
Prečo ľudia prestali chodiť do týchto malých obchodíkov?
Za mňa veľa zmenil Covid. Ľudia predtým boli otvorenejší, chceli prísť aspoň pokecať, prípadne si aj spravili menší nákup. Ale po covide to padlo, ľudia sa viac uzavreli do seba a nevyhľadávajú stretnutia.
Z vášho rozprávania cítim, že roky to už, žiaľ, nejde podľa predstáv. Prečo to máte stále otvorené?
Ešte stále prídu ľudia, ktorí mi poďakujú, že Milka, aspoň že ty si tu, lebo máme kde kúpiť chlebík či niečo základné. Je to milé, no prevádzku to nespasí, sú to nákupy za pár centov. Hovorím, ak by som nebola už na dôchodku, bola by som doma a oddychovala, ale mám k tomu vzťah a nejako to ešte spoločnými silami ťaháme.
Ste malá búdka vo dvore v malej dedine, neriešili ste niekedy problémy napríklad so zlodejmi?
Haha, tak teraz musím dobre zaspomínať. Pravdou je, že dvakrát bola snaha o vykradnutie. Raz sa to aj podarilo, pred rokmi chodila po dedinách v okolí partia zlodejov, ktorí vykrádali takéto malé obchody. Prišli aj sem, vypáčiť zámok nebol žiadny problém, vnikli dnu a vzali si alkohol a cigarety. Pokiaľ si správne pamätám, aj ich chytili, ale nemalo to nejaký vážnejší dopad.
A druhýkrát?
Síce je to všetko roky a roky späť, no druhá krádež sa mala udiať len dva dni po tej prvej. Tie partie asi boli v kontakte, pretože išli na istotu. Náhodou bolo, že sme vtedy dali na noc do predajne psa. Keď sa chceli zlodeji dostať dovnútra, pes začal štekať a my sme sa zobudili, keďže máme spálňu hneď tu v prednej strane domu. Keď sme rozsvietili svetlo, návštevníci ušli preč.
Ako ste na tieto incidenty reagovali?
Dali sme si namontovať alarm, ale poviem tak, že aktuálne ho už ani nezapíname.
Videl som v susednej dedine takú pojazdnú predajňu potravín v dodávke, chodievajú aj sem?
Viem, že vedľa do dedín chodia. Ako som vám hovorila, že v niektorých dedinách museli pozatvárať obchodíky, tak tam majú párkrát v týždni aspoň túto pojazdnú predajňu. Sem do Kochanoviec nechodia, viete, ako to myslím, že chvalabohu, pretože ak by sem prišlo ešte aj to, tak to by sme mohli rovno zavrieť.
Keďže sa v ten deň chystám na krátku návštevu, využil som príležitosť na nákup sladkostí. Platím 10 eur za pár dezertov a nealko nápojov, pani Milke prajem všetko zdravie a šťastie na svete a odchádzam z Kochanoviec.
