Vložky som schovávala na dno zásuvky a v škole sme sa so spolužiačkami úzkostlivo uisťovali, či sme „nepretiekli“. Tak pôsobí menštruačná stigma. Aj preto som sa tento mesiac prvýkrát rozhodla krvácať len tak, bez vložiek alebo tampónov. Voľne.
Voľné krvácanie, v angličtine free bleeding, je presne to, čo si myslíš. Jednoducho menštruuješ bez použitia tampónov, vložiek alebo iných menštruačných produktov, ktoré by absorbovali krv. A takto som pracovala, vyrazila do supermarketu a chodila spať.
Možno ti to pripadá divné, nehygienické, nechutné, pravda je, že voľné krvácanie je staré ako ľudstvo samo. Pred vynálezom menštruačných pomôcok to však nebola voľba. Nič iné menštruujúcim ženám skrátka nezostávalo.
Moderné „hnutie za voľné krvácanie“ pravdepodobne vzniklo v Spojených štátoch v 70. rokoch 20. storočia a išlo ruka v ruke s tzv. menštruačným aktivizmom. Ten sa zrodil v dôsledku epidémie syndrómu toxického šoku (toxic shock syndrome, TSS) – vzácneho, ale potenciálne život ohrozujúceho stavu spôsobeného infekciou, ktorý je často spojený s používaním tampónov. Voľné krvácanie bolo odpoveďou na absenciu osvety o syndróme a na neprebádanosť ženského zdravia, uvádza server Flo Health.
Voľné krvácanie znamená pre mnohých aj vzburu proti stigmatizácii menštruácie. Spoločnosť vníma menštruačnú krv ako niečo, čo treba skrývať. Máme sa hanbiť, že ju naše telo produkuje. Koľkokrát za život si poprosila kamarátku, nech ťa zozadu skontroluje? Nie je náhodou vidieť, že mám vložku? Nepretiekla som? Podáš mi, prosím ťa, tampón tak, aby ho nikto nevidel?
Zatiaľ čo prýštiaca krv v akčnom filme nám neprekáža, pohľad na tú menštruačnú neznesieme ani v reklamách na menštruačné (!) produkty.
Nie je náhodou vidno, že mám vložku? Nepretiekla som? Podáš mi, prosím ťa, tampón tak, aby ho nikto nevidel?
Prostredníctvom voľného krvácania môžu dať ženy najavo, že takýmto normám svojho tela nepodliehajú. Ako napríklad kanadská poetka a spisovateľka Rupi Kaur, ktorá na svojom Instagrame takmer pred desiatimi rokmi zdieľala fotografiu, na ktorej jej menštruačná krv presiakla cez nohavice. Fotka zavalila internet a otvorila debatu o tom, prečo je menštruácia tabu.
K príspevku, ktorý Instagram najskôr zmazal (prekvapenie?), napísala: „Každý mesiac krvácam, aby som pomohla vytvoriť ľudstvo. Moje lono je domovom božstva, zdrojom života pre náš druh. Či už sa rozhodnem rodiť, alebo nie. Ale len málokedy je to tak vnímané. V starších civilizáciách bola táto krv považovaná za svätú, v niektorých stále je. Ale väčšina ľudí, spoločností a komunít sa tomuto prirodzenému procesu vyhýba. Niektorým viac vyhovuje sexualizácia, násilie a ponižovanie žien. Neobťažujú sa vyjadriť odpor k tomu všetkému, ale budú sa hnevať pre to, že menštruujeme, a oni to považujú za špinavé. Akoby tento proces bol menej prirodzený ako dýchanie. Akoby nebol mostom medzi týmto vesmírom a tým posledným. Akoby tento proces nebol láskou, prácou, životom. Nezištným a nápadne krásnym.“
Voľné krvácanie, ako vidíš, môže byť poetické, revolučné, feministické. Pre mnohé ženy však nepredstavuje voľbu. Menštruačné pomôcky – ktoré môžu vyjsť aj na 8 eur mesačne – sú luxusom, ktorý si nemôžu dovoliť. Ako uvádza organizácia Free Periods, denne k nim nemá prístup zhruba pol miliardy žien.
Rozhodla som sa vyskúšať, aké to je.
Uteráky pod zadkom a babičkovské bombarďáky
Začala som tým, že som si voľné krvácanie riadne zrešeršovala. Návody radia, že najlepšie je začať s ním plánovane a v bezpečnom prostredí. Nie je síce ideálne skúšať to, keď práve nastupuješ do novej práce, kde budeš osem hodín sedieť s kolegami v jednej kancelárii.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Či som zažila pohoršenie verejnosti alebo posmech.
- Uteráky, veľa sprchovania a staršia bielizeň. Čo budeš pri voľnej menštruácii potrebovať.
- Aké sú výhody a nevýhody free bleedingu.
- Čo som sa naučila a zistila o vlastnom tele.
