Vedecký tím porovnal 21 rôznych menštruačných potrieb, od viacerých veľkostí a druhov vložiek cez rôzne tampóny, kalíšky a menštruačné nohavičky.
Vedecký tím prvýkrát v histórii pri testovaní menštruačných potrieb použil skutočnú ľudskú krv. Doteraz sa pri výskumoch používala voda alebo fyziologický roztok, tie sa však od menštruačnej tekutiny líšia. V tej totiž okrem krvi nájdeš aj zrazeniny, tkanivá z výstelky maternice či iné výtoky.
Nová štúdia tak odhaľuje, ktoré menštruačné potreby sú zrejme vhodnejšie na silné krvácanie. Poukazuje však aj na potrebu zahrnúť nové ekologické produkty ako nohavičky, disky či kalíšky do tabuliek, podľa ktorých sa počíta silné krvácanie. Klikni sem pre viac správ a článkov o ženskom zdraví.
Nejednotné označenia vedú k nejasnostiam pri konzultáciách s pacientkami
Ako vysvetľujú autorky štúdie, silné krvácanie má až tretina ľudí s menštruáciou a môže to negatívne ovplyvniť kvalitu ich života. Okrem iných vecí „diagnóza“ silného krvácania môže viesť k ďalším testom, keď nadmerná strata krvi počas menštruácie nie je zdravá. Avšak na vyhodnotenie toho, čo je a čo nie je silné krvácanie, sa využíva tabuľka založená na absorpčnej schopnosti vložky alebo tampónu.
Ak si musíš vložku alebo tampón meniť každé dve hodiny, máš silné krvácanie, ktoré môže viesť až k anémii (málokrvnosti) alebo iným zdravotným problémom. Vyžaduje si to lekársku starostlivosť.
S takýmto meraním však je niekoľko problémov. Po prvé, nie je každá vložka rovnaká: dokonca aj vložky či tampóny od rovnakého výrobcu nemajú jednotné sacie schopnosti. A po druhé, čoraz viac žien siaha po ekologických riešeniach a používajú napríklad menštruačné nohavičky alebo kalíšky. Tie zadržia úplne iné množstvo krvi, a tak ti v gynekologickej ambulancii často nevedia na základe toho ani povedať, či je strata krvi normálna alebo nie.
Preto sa vedkyne z oregonskej zdravotníckej univerzity OHSU venovali práve porovnávaniu rôznych menštruačných potrieb. Na rozdiel od štúdií v minulosti však používali skutočnú ľudskú krv, konkrétne červené krvinky, takže hustota tekutiny bola viac podobná tej menštruačnej ako kedysi fyziologický roztok. Ide tak o priekopnícky výskum, ktorý navyše poukazuje na to, že moderné potreby, ako napríklad kalíšok, môžu byť výhodné aj pri klinickom testovaní a diagnostike.
