Aké sú naše dojmy po 2. časti seriálu The Idol a prečo to s ním vzdávame?
Rovnako ako pri prvej epizóde seriálu The Idol, aj pri tej druhej platí, že seriál má potenciál, ak na scéne nevidieť The Weeknda a jeho postavu Tedrosa. Keď sa tvorcovia zameriavajú na speváčku Jocelyn, jej útrapy a psychické problémy spôsobené (okrem iného) predátorským šoubiznisovým priemyslom, celkom to funguje. Aj v týchto dejových líniách sa však občas vyskytnú problematické časti, ako napríklad správanie Jocelyn.
Tá občas pôsobí, akoby bola v šoubiznise tri dni a nemala poňatia, ako funguje. Keď raz vyplatia partnerov, dohodnú zmluvy a hudobné produkcie za státisíce dolárov, asi by sa mohol interpret prestať správať, ako keby to bola vedľajšia úloha v hre SIMS. Jocelyn sa však správa ako dieťa a absolútne nepremýšľa nad dôsledkami svojich rozhodnutí. Z toho dôvodu ju asi diváci nebudú brať vážne.
Jej príbeh a snaha uspieť v populárnej hudbe sú aspoň ako-tak zaujímavé, a to aj vďaka ostatným hercom v jej tíme, ktorí riešia jej problémy. Len čo sa však na scéne ukáže Tedros, kvalita seriálu extrémne upadá. Abel Tesfaye alias Weeknd aj naďalej potvrdzuje, že je príšerný herec bez štipka charizmy, a aj keď má pôsobiť ako zvodný sexy chlap, vôbec sa mu to nedarí.
Pôsobí ako slizký, nechutný a tuctový muž, ktorému z nejakého dôvodu ležia pri nohách tie najkrajšie ženy v okolí a môže si s nimi robiť, čo sa mu zachce. Je to ako vyobrazenie sexuálnych fantázií mužov, ktoré nemá žiadne logické opodstatnenie. Keďže ide o nereálnu fantáziu, vysvetlenie nemôže existovať.
