V rozhovore s Celestínou sa dočítaš, ako prebieha jej štúdium v Jeruzaleme, čo robí vo voľnom čase a aké ubytovanie sa jej podarilo vybaviť.
Bratislavčanka Celestína Minichová má 22 rokov a je študentkou VŠVU na Katedre intermédií. Od zimného semestra mala spolu so svojimi spolužiakmi možnosť odísť na Erasmus. Za cieľovú destináciu si vybrala Jeruzalem.
„Pôvodne som chcela ísť do Prahy na UMPRUM, ale nevyšlo mi to. Chcela som si teda skúsiť iné školy, ktoré som mala v zozname, no všetky mali po deadline. Vyzeralo to tak, že Erasmus vyskúšam až v zimnom semestri vo štvrtom ročníku,“ opisuje Celestína.
Počas skúškového obdobia však Celestína zistila, že by mohla v danom turnuse stihnúť Jeruzalem. „Napokon ma zobrali. Dokonca sa mi podarilo nakontaktovať na slovenský inštitút v Jeruzaleme, kde momentálne aj stážujem,“ dodáva.
V rozhovore ti Celestína porozpráva, ako si musela hľadať ubytovanie ešte predtým, ako prišla do krajiny. Opíše ti momentálne prebiehajúce protesty, porozpráva o škole a prezradí ti, na čo najviac míňa.
V škole musíme prechádzať cez bezpečnostnú kontrolu, v parku stretneš bežne človeka so samopalom.
Ak ťa zaujímajú príbehy študentov v zahraničí, prečítaj si napríklad aj o Slávke, ktorá študuje v Dubrovníku. Na našom webe však nájdeš aj ďalšie cestovateľské články. Pravidelne ťa informujeme o lacných letenkách, o zaujímavostiach z rôznych kútov sveta, no môžeš si prečítať aj rozhovory s inšpiratívnymi ľuďmi o ich zážitkoch.
Študuješ v Jeruzaleme to isté ako v Bratislave?
Viac-menej. Študujem Fine Arts, čo je dosť podobné tomu. Mám zaujímavé predmety, medzi ktoré patrí maľba, kreslenie v digitálnom svete, performatívnu prax, pohybové hodiny, video a sochárstvo. To máme v rámci jednej hodiny, ako pristupovať k videu zo sochárskeho hľadiska, učíme sa pracovať so svetlom aj so zvukom. Všetko je tu viac orientované na koncept. Napríklad, nie je to klasická maľba, ale napríklad maľba zátišia. V podstate si máme nájsť vlastný vzťah k nemu.
Čo ťa v škole najviac napĺňa. Vidíš nejaký rozdiel v porovnaní s VŠVU?
Najviac ma bavia, keďže sa tomu aj venujem, performatívne hodiny. To síce máme aj na Slovensku, ale je to iné. Neviem posúdiť, čo je lepšie a čo horšie, baví ma to aj u nás, aj tu. Podľa mňa, čo sa týka možností a štúdia, je na tom VŠVU veľmi dobre a vôbec nemám pocit, že by mi tam niečo chýbalo alebo že je niečo radikálne odlišné.
Možno sa mi tu viac páči, že tu máme takzvané kritiky, ktoré sa konajú viackrát počas semestra. Človek dostane malé zadanie, ktoré musí spracovať a po dvoch týždňoch urobiť inštaláciu, respektíve vystaviť to. Spolu so spolužiakmi potom chodíme obzerať vystavené kúsky, keďže máme v škole aj galerijné priestory, a rozprávame sa o našich výtvoroch.
Čo bolo pre teba na začiatku pobytu v Jeruzaleme najnáročnejšie?
To, že som si musela hľadať byt. Pokiaľ človek nemá ubytovanie, nemôže si vybaviť víza. Je to dosť stresujúce, pretože treba za všetko vopred platiť, vopred to riešiť z inej krajiny, pričom som stále nevedela, či sa mi to podarí. Ďalší konfrontačný moment pre mňa bola prvá návšteva izraelskej ambasády v Bratislave. Aby som sa tam dostala iba na pohovor, musela som absolvovať dva telefonáty a jedno osobné stretnutie. Veľmi si zakladajú na bezpečnosti.
Vnímaš túto opatrnosť aj v bežnom živote v meste?
Áno, je to tu úplne iná realita. Všade, napríklad aj v parku, stretneš človeka so samopalom. Je to bežné. V škole takisto musíme prechádzať cez bezpečnostnú kontrolu. Keď má niekto väčšiu tašku, musí ju nechať prejsť cez prístroj ako na letisku. Takisto bez kartičky sa človek do budovy nedostane.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Či sa Celestína cíti v Jeruzaleme bezpečne a prečo.
- Ako vyzeral protest, na ktorom sa zúčastnila.
- Kde býva a kam chodí do školy.
- Prečo si radšej varí doma.
- Na čo míňa počas pobytu najviac peňazí.
