V rozhovore so Slávkou sa dočítaš, prečo si za cieľovú destináciu vybrala práve Dubrovník, či je mesto bezpečné, ale aj to, prečo tam študuje niečo úplne odlišné ako na Slovensku.
„Najviac peňazí míňam na párty, jedlo v školskej kantíne nestojí viac ako 1,50 €. Po škole zvykneme ísť so spolužiakmi na pláž, počúvame hudbu a užívame si západ slnka,“ hovorí Slávka, ktorá sa do chorvátskeho letoviska dostala vďaka Erasmu.
Slávka Noskovičová má 23 rokov, pochádza z Bratislavy a už počas strednej školy absolvovala výmenný pobyt vo Francúzsku. Momentálne študuje masmediálnu komunikáciu na Univerzite sv. Cyrila a Metoda.
V škole dosahuje skvelé výsledky, čo jej určite pomohlo k tomu, aby mohla vycestovať za hranice Slovenska. Vďaka programu Erasmus si môže vyskúšať štúdium v Dubrovníku, ktoré si mladá Slovenka nevie vynachváliť. V rozhovore nám priblížila, ako to v Chorvátsku na škole vyzerá, ako trávi voľný čas a koľko peňazí jej stačí na to, aby si pobyt užila naplno.
Čo potrebujem urobiť, aby som sa dostala na Erasmus?
Byť trpezlivá a vyplniť veľmi veľa papierovačiek. Veľmi, veľmi veľa. Líši sa to od každej školy, prvoradé však je, aby si mala dobrý prospech. Potom ideš na interview, ktoré je v angličtine, a pýtajú sa ťa, že prečo chceš ísť na Erasmus a prečo si si vybrala práve to dané mesto. Potom vyplníš dokumenty, dajú ti peniaze a môžeš ísť.
Prečo si si vybrala práve Dubrovník?
Na výber som mala pobyt v Poľsku, Španielsku, Taliansku aj Česku. Ale v Taliansku a Španielsku bolo potrebné ovládať miestny jazyk, takže to som nechcela. Rozhodovala som sa teda medzi Dubrovníkom a Lodžou v Poľsku, čo je asi hodinu cesty autom od Varšavy. Napokon som si však vybrala Dubrovník, lebo je tu more.
Je to síce malé mesto, no dosť členité. Je tu veľa schodov a kopcov, za jeden deň som prešla aj 33-tisíc krokov. Električenku by som mohla mať za sedem eur, ale nepotrebujem ju. Okrem toho je tu extrémne veľa mačiek.
Čo vlastne v Dubrovníku študuješ? To isté, čo na Slovensku?
Doma študujem masmediálnu komunikáciu a tu som na ekonomickom departmente. Je to z toho dôvodu, že tu nie je nikto, kto by vedel učiť môj pôvodný predmet v angličtine. Takže moje terajšie predmety sú makroekonómia, z ktorej som, mimochodom, nedala test, strategický manažment, international business negotiation, chorvátsky jazyk a marketing research.
To je dosť rázna zmena. Baví ťa to?
Niektoré predmety ma absolútne nebavia. Nie je to moja šálka kávy a ledva to zvládam. Nejde mi napríklad makroekonómia, no mám rada hodiny chorvátskeho jazyka. Je dosť podobný slovenčine a nie je také ťažké sa ho naučiť.
Kde bývaš a koľko ťa mesačne vyjde ubytovanie?
Bývam na internáte. Je veľmi pekný, so slovenskými internátmi sa to ani len nedá porovnať. Platíme tu približne 205 eur mesačne dokopy za izbu. Každý z nás má spolubývajúceho, sám môže byť jedine človek, ktorý má nejaké postihnutie alebo špeciálny problém. Mám spolubývajúcu z Macedónska a je skvelá. Je milá a dosť si rozumieme, takže sa nesťažujem.
Najviac peňazí míňam na párty. Vstupy do klubov sú zadarmo, ale alkohol je drahý. Preto si vždy robíme pre-party na internáte.
Dostala si nejaké vreckové?
Peniaze som dostala od Európskej únie. Na začiatok mi dali balík 1 800 eur, a keď splním všetky kritériá, tak po návrate domov z Erasmu dostanem ďalších 400 eur. Míňam ich najmä na to ubytovanie a na stravu. Suma sa však môže líšiť od štátu k štátu. Záleží aj na tom, kam ideš.
Chorvátsko je relatívne lacné, aj keď Dubrovník je predražený v dôsledku zvýšeného počtu turistov, no myslím si, že keby som si vybrala napríklad takú severskú krajinu, dostala by som peňazí viac. Je tam však aj drahšie živobytie, takže by som z týchto peňazí asi nevyžila. Ale to si iba myslím.
Ako vyzerá tvoj typický deň?
Tri dni v týždni začínam o ôsmej ráno. Takže vstávam cca o 7.30, dám sa dokopy a zídem dole do školy. Väčšinou mám hodiny v ekonomickom departmente, čo znamená, že kráčam asi 10 minút od internátu.
Po škole chodíme na kávu do akadémie, čo je miesto pod internátom. Ja teda kávu nepijem, iba moji kamoši, ja si dávam prírodnú limonádu. Potom sa väčšinou rozhodneme, že ideme na pláž a pozeráme západ slnka, počúvame hudbu.. Večer ideme na izbu a pozeráme filmy. Prakticky som celý deň s priateľmi. Jedine teraz nie, keďže som bola chorá.
A kde sa stravuješ?
Stravujeme sa v školskej jedálni, ktorá sa nazýva Menza. Je na internáte a všetko je tam extrémne lacné. Napríklad za jeden obed zaplatím niekedy euro, niekedy iba 80 centov, ďalší raz 1,50 €. Závisí od toho, čo všetko si na tanier naložím.
Raňajky síce v Menze nemáme, ale večere áno. Každý deň okrem nedele. Vtedy si dám až obed v Menze za 1,50 € a za celú pizzu na večeru dám maximálne sedem eur. Je tu taká reštaurácia s názvom ten11. Majú aj dobrý kebab. Takže sa v pohode zmestím do tých 10 eur. Ale to je iba v nedeľu, keď nemáme večeru v jedálni. Iné dni neminiem toľko a väčšinou papám aj tak málo.
Na čo míňaš najviac peňazí?
Najviac peňazí míňam na párty. (smiech) Samozrejme si platíme alkohol aj cigarety. Je tu skvelý klub, ktorý sa nazýva Lazareti. Je to skôr underground, ale sú tam aj akcie, keď hrajú medzinárodné skladby. Prevláda tam však techno, čo si ja úplne idem, takže sa veľmi teším.
Potom je tu klub Revelin, o ktorom hovoria, že je najlepším v Európe. Tam hrajú rôzne veci, taký mix. Neoplatí sa tam však objednávať na bare, lebo je to extrémne drahé. Za shot tequily si vypýtali šesť eur. Preto pred tým, ako ideme von, robíme pre-drink párty na internáte, kde si nakúpime vlastný alkohol.
Pozri si galériu fotiek, ktoré nám Slávka poslala z Erasmu.
A koľko stoja vstupy do klubov?
Tu je taká super vec, neviem, ako to bude v lete, ale zatiaľ sú tu vstupy do klubov zadarmo. Proste tam iba prídeš, odložíš si veci a ideš sa baviť. Väčšinou ma však taká noc vonku vyjde 30 eur, ak rátam všetko, čo sa vypije a kúpi.
Ako často chodíš na párty?
Teraz máme skúškové obdobie, keď máme strašne veľa zápočtov. Takže sa nechodíme baviť von až tak často. Ešte k tomu som aj ochorela. Väčšinou sa tu párty vo štvrtok, čo som vynechala už dvakrát, keďže som mala oba piatky testy. No a potom klasika, piatok aj sobota je divoká.
Dá sa skĺbiť takýto bláznivý život so školskými povinnosťami?
Dá sa to zvládať. Až na tie zápočty je škola veľmi ľahká. Dávajú nám síce domáce úlohy, ale dajú sa stihnúť za 20 minút, takže si nad nimi nelámem hlavu príliš dlho. Nechcú od nás až tak veľa ako na normálnej škole.
Včera som si kúpila letenky do Holandska, je tu čas aj na cestovanie. Na Slovensko sa však nechystám.
Máš tam veľa kamarátov?
Áno, vytvorili sme si tu úplne geniálnu partiu, je nás asi 17 a voláme sa Party Animals. Je to zmes ľudí z celého sveta. Súčasťou je Poliak, traja Chorváti, Ruso-Fín, Slovenka Ivana, Čech, dvaja chalani z Azerbajdžanu, z Kazachstanu a tak ďalej...
Máš čas aj na cestovanie?
Včera som si kúpila letenky do Holandska do Amsterdamu. Je tu veľa času aj na cestovanie. My, ktorí sme na masters na ekonomickom departmente, končíme oveľa skôr, niekedy na konci apríla. Potom budeme mať už len chorvátsky jazyk jedenkrát do týždňa. Takže budem môcť cestovať.
Na lavičke som si zabudla burek, po niekoľkých hodinách som ho tam našla v rovnakom stave. Dubrovník je veľmi bezpečný.
Asi tráviš veľa času vonku aj večer. Cítiš sa v Dubrovníku bezpečne?
Dubrovník je extrémne bezpečný, takže sa nebojíme chodiť von ani večer po tme. Napríklad sa mi stalo, že som si kúpila burek a nechala som si ho náhodou položený na lavičke pred internátom. Potom som polhodinu kráčala do starého mesta, kde sme s kamošmi strávili asi štyri hodiny. No a po návrate naspäť tam ten burek stále bol. Toto isté sa stalo mojej kamoške, ktorá si na tom istom mieste zabudla telefón. Takisto tam na ňu čakal.
Plánuješ prísť počas voľnejších dní aj na Slovensko?
Na Slovensko neplánujem prísť, nechýba mi to nejako. Mám tu všetko, čo potrebujem, je tu more, už som sa aj prvýkrát kúpala. Máme slnečné dni, užívam si atmosféru Balkánu. Všetci sú tu takí vychillovaní, nikam sa neponáhľajú a nestresujú. Napríklad, keď si myslím, že budem meškať na hodinu, napokon zistím, že som tam prvá. Meškajú pravidelne žiaci aj učitelia a nikto to nerieši.
