Prezývku The Myth nedostal náhodou.
Pri úteku z komunistickej Kuby mohol prísť o život a ľahké to nemal ani v USA. Bral každú prácu, ktorá mu prišla pod ruku, a po 12 hodinách v továrni ďalšie 3 hodiny makal v posilňovni. Stal sa trojnásobným Mr. Olympia, no mnohé tituly mu ušli pre údajné politikárčenie a rasistickú porotu. Napriek všetkým ťažkostiam je Sergio Oliva jedným z najväčších kulturistov všetkých čias.
Ako policajt zložil naraz 5 chlapov
Arnold Schwarzenegger mohol byť neporaziteľným v súťaži Mr. Olympia. Z 8 pokusov o získanie titulu sa stal 7-krát víťazom. Jediný, kto ho na súťaži dokázal poraziť, bol Sergio Oliva, prezývaný ako The Myth.
Schwarzenegger vo svojej autobiografii Arnold: The Education of a Bodybuilder priznal, že predtým, ako sa proti nemu v roku 1969 postavil na pódium, predpokladal, že získa „len“ druhé miesto. „Bol taký obrovský, taký fantastický, v žiadnom prípade mi ani nenapadlo, že by som ho mohol poraziť,“ ospevoval Sergia Olivu.
Ten bol na kulturistickej scéne nielen legendou, ale aj vyvrheľom, pretože sa nebál obviňovať veľké organizácie zo zákulisného politikárčenia a rasizmu. Spravodlivosť mal v krvi aj ako policajt.
V zbore slúžil takmer 30 rokov a vďaka svojej gigantickej postave mal v uliciach veľký rešpekt. Poradiť si však vedel aj s odvážlivcami, ktorí sa na neho pustili v presile. Keď stál proti piatim problémovým chlapíkom, jedného po druhom zložil na zem, prezradil v rozhovore pre Bodybuilding.com.
Za útek do USA mohol dostať trest smrti
Sergio Oliva sa narodil na Kube v Havane v roku 1941 a vyrastal v mnohopočetnej rodine. Školskú dochádzku ukončil už ako 12-ročný a od 16 rokov bojoval v armáde diktátora Batistu, ktorú koncom 50. rokov zvrhol Fidel Castro. Počas bojov bol dvakrát zranený.
Vďaka kariére vzpierača sa v roku 1962 dostal do súťaže na Jamajku. Tam sa mu podarilo utiecť na americký konzulát a požiadať o azyl.
„Od začiatku som to (útek zo súťaže na konzulát – pozn. red.) mal v pláne,“ povedal v rozhovore pre Bodybuilding.com. O svojich úmysloch sa pritom pre strach z režimu nezveril nikomu okrem svojho otca, ktorý ho v tomto kroku podporil. To bolo naposledy, keď ho videl živého. Ak by mladého Sergia vtedy chytili, hrozilo by mu 30 rokov za mrežami alebo trest smrti.
Po „12-ke“ v továrni išiel ešte 3 hodiny cvičiť
V USA si vyskúšal množstvo zamestnaní. Pracoval napríklad ako opravár televízorov, mäsiar či robotník v zlievarni. Podobne ako kulturisti Arnold Schwarzenegger a jeho kamarát Franco Columbu, ktorí boli murármi, sa na počiatku športovej kariéry živil náročnou manuálnou prácou.
Rovnako ako oni mal problém s anglickým jazykom. V čase, keď prišiel do USA, vraj nevedel po anglicky povedať ani jedno slovo. Tvrdé manuálne práce ho navyše oberali aj o čas na tréning a regeneráciu svalstva.
„Skončil na vrakovisku s kladivom. Keď to robíte celý deň, je ťažké ísť potom makať,“ povedal o Sergiovi jeho priateľ a konkurent kulturista Bob Gajda. Pracovný týždeň pre Sergia Olivu v prvých rokoch vyzeral nasledovne – v práci strávil asi 12 hodín, následne išiel na 3 hodiny do posilňovne a po nociach sa učil angličtinu. Voľný čas na osobný život mal iba cez víkendy.
Najdlhšie obdobie však pracoval v policajnom zbore v Chicagu, v ktorom slúžil takmer 30 rokov. Sergiova gigantická postava mu pri hliadkovaní na uliciach zabezpečovala všeobecný rešpekt. Aj preto sa takmer nikdy nedostal do fyzického konfliktu.
„Aby som ti povedal pravdu, nikdy v živote som nebol agresívny človek. Snažil som sa nepriťahovať pozornosť, pretože veľkosť mojej postavy na to postačovala,“ povedal v interview pre Bodybuilding.com.
Do problémov sa paradoxne dostal pri potýčke s opitými policajtmi mimo služby. Jedného z nich, ktorý ho ťahal za uniformu, zložil na zem. „Snažil som sa byť milý, ale dotkol sa mojej uniformy,“ objasnil. Keď sa do neho pustili aj zvyšní policajti, jedného po druhom bez väčších problémov spacifikoval.
Nevyhral vraj, lebo nebol biely Američan
V USA sa od vzpieračstva, ktoré v danom období fungovalo iba na amatérskej úrovni, presunul ku kulturistike. Vo svojich spomienkach opísal, že ho k tomuto prechodu motivovali finančné odmeny za výhry v kulturistických súťažiach, uvádza Fitness Volt.
Ihneď v prvých rokoch v USA získal tituly Mr. Chicago (1963) a následne aj Mr. Illinois (1964). Prvenstvo dosiahol aj na Junior Mr. America (1966), no v rovnakom roku na súťaži Mr. America mu zlatú medailu ukradol jeho kamarát Bob Gajda.
Oliva bol presvedčený o tom, že prvá priečka patrila po práve jemu, pričom ľudí z organizácie AAU, ktorá stála za Junior Mr. America, nepriamo obvinil z rasizmu. „Chlapci z AAU, ktorí nevedia, že občianska vojna sa skončila, hovoria, že Gajda je víťaz, aj keď všetci prítomní vieme, že som to bol ja,“ cituje jeho slová Fitness Volt. To, že si výhru Gajda nezaslúžil, uznal aj on sám. Ich priateľstvo to však nijak nenaštrbilo.
Problémom bolo, že sa na Mr. America nehodnotila len postava, ale aj osobnosť. Kulturisti tmavej farby pleti tak častokrát končili druhí a dostávali nižšie bodové ohodnotenie za kategóriu osobnosti. Jeden z rozhodcov vtedy povedal: „Ak by bol občanom a vedel by plynule hovoriť po anglicky, pravdepodobne by mohol vyhrať titul Mr. America.“
Sergio Oliva v ďalších rokoch prešiel pod organizáciu IFBB, kde ihneď v roku 1966 vyhral titul Mr. World aj Mr. Universe. Prvýkrát sa tiež zúčastnil na najvyššej kulturistickej súťaži Mr. Olympia, kde získal 4. miesto. Výhru si v roku 1966 už druhýkrát po sebe pripísal Larry Scott, ktorý bol historicky prvým Mr. Olympia.
Neférová výhra Arnolda Schwarzeneggera?
Lary Scott, ktorý je do dnešného dňa jediným neporazeným Mr. Olympia, po roku 1966 odišiel na športový dôchodok a žezlo kráľa na celé tri roky prevzal Sergio Oliva. Ten bol na vtedajšie pomery kulturistov skutočne masívny. Zatiaľ čo prvý Mr. Olympia Larry Scott v súťažnej forme vážil niečo vyše 90 kilogramov. Sergio Oliva sa na pódium postavil s približne 109 kilogramami.
V roku 1967 sa mu podľa slov komentátorov nemohol nikto vyrovnať, a tak získal svoj prvý titul Mr. Olympia. Víťazom sa stal aj v nasledujúcom ročníku, ktorý bol však veľmi kontroverzný. Proti Sergiovi Olivovi sa totiž nikto nepostavil. Oponenti boli z rôznych dôvodov zaneprázdnení alebo zranení, a tak Sergio Oliva vyhral bez boja.
V roku 1969 však prvenstvom potvrdil svoj post najlepšieho kulturistu sveta. O prvé miesto zápasil proti legendárnemu Arnoldovi Schwarzeneggerovi, ktorý bol vtedy nádejným nováčikom a veľkým favoritom Joea Weidera, spoluzakladateľa organizácie IFBB.
Arnold si vraj vtedy uvedomil, akú veľkú rolu pri súťažení zohráva psychika, a tak ju proti svojim súperom údajne veľakrát zneužíval. Sergiovi Olivovi vraj nahovoril, že na súťaž pôjde so 115-kilogramovou formou, aj keď ho iba zavádzal. Oliva, ktorý vtedy vážil o zhruba 9 kilogramov menej, sa snažil rýchlo nabrať potrebnú hmotu, a preto na pódiu oproti Arnoldovi pôsobil príliš nafúknuto, uvádza magazín Muscle & Fitness. Okrem toho sa povrávalo, že sa s Arnoldom dohodli o spoločnom odchode z pódia, no Schwarzenegger ho podrazil a zostal pózovať dlhšie.
Sergio Oliva však Arnolda v rozhovore pre Bodybuilding označil za svojho dlhoročného priateľa a poprel, že by ho akýmkoľvek spôsobom manipuloval. Vinu hádzal na IFBB a Joe Weidera, ktorý Arnolda od jeho prvého ročníka favorizoval. „Porazili ma porotcovia a organizácia IFBB Joea Weidera. Nie Arnold,“ cituje jeho slová s odkazom na autobiografiu The Myth Fitness Volt. Nech už je to však akokoľvek, na Mr. Olympia v roku 1970 zvíťazil rodák z Rakúska.
Prvé miesto by Sergiovi priznal aj Arnold
Sergio Oliva a Arnold Schwarzenegger proti sebe mali stáť aj v roku 1971. Oliva však dostal od IFBB ročný dištanc, pretože súťažil v konkurenčnej organizácii NABBA. Schwarzenegger víťazstvo z roku 1971 opísal ako hladké a dodal, že jediný, kto sa mu mohol vtedy vyrovnať, bol práve Sergio Oliva. „Jediným možným vyzývateľom bol Sergio – nikto iný nebol v mojej lige...,“ napísal Schwarzenegger v knihe Total Recall: My Unbelievably True Life Story.
Úspech na Sergia Olivu však nečakal ani v roku 1972, keď ho na Mr. Olympia Arnold Schwarzenegger opätovne porazil. Sám Arnold pritom priznal, že keby bol porotcom, prvé miesto by skôr než sebe udelil Olivovi.
Sergio bol s výsledkom veľmi nespokojný a znova za ním videl zákulisnú politiku. S organizáciou IFBB sa na dlhé obdobie pre napäté vzťahy úplne rozlúčil. Naďalej však súťažil pod vlajkou organizácií, ako sú WBBG či WABBA, kde sa mu darilo vyhrávať jeden ročník za druhým. Od roku 1972 do roku 1981 neprehral ani raz. Opakovane vyhral tituly ako Mr. Galaxy, Mr. Olympus a ďalšie.
Návrat 8. divu sveta a koniec kariéry po postrelení
V rokoch 1984 a 1985 sa vrátil do IFBB a pokúsil sa vyhrať titul. V obidvoch ročníkoch však obsadil 8. miesto. Sergio Oliva z nižšieho umiestnenia vinil nevhodnú diétu, ktorou sa inšpiroval u kulturistu Franka Zanea. Trojnásobný Mr. Olympia bol vždy zvyknutý jesť „všetko, čo mu prišlo pod ruku“.
Pri strave zloženej z rýb a šalátov podľa vlastných slov stratil zbytočne obrovské množstvo svalovej hmoty a okrem toho bol pri cvičení oproti niekdajšej forme príliš vyslabnutý. Šancu na tretí pokus o získanie triumfu mu znemožnila jeho vtedajšia manželka Arlene, ktorá ho v roku 1986 počas domácej hádky postrelila. S manželkou sa neskôr rozviedol a k súťaženiu sa už nevrátil.
Pre dvojnásobné umiestnenie na 8. pozícii v rokoch 1984 až 1985 dostal prezývku 8. div sveta. Na pódiu však napriek slabšiemu umiestneniu zožal obrovský potlesk a so svojím dieťaťom v rukách predniesol prejav, v ktorom syna Sergia Olivu juniora vyhlásil za budúceho Mr. Olympia.
Neskôr však paradoxne proti jeho rozhodnutiu dať sa na kariéru kulturistu protestoval. „Nielenže nechcel, aby som súťažil. Nechcel ani, aby som začal cvičiť, dvíhať činky, nič z toho. Mal pocit, že by som sa mal namiesto toho sústrediť na iné veci,“ cituje jeho slová web Greatest Physiques. Sergio Oliva junior svojho slávneho rodiča neposlúchol, dal sa na profesionálne súťaženie, no na vrcholovú úroveň otca sa nikdy nedostal.
Sergio Oliva senior po ukončení športovej kariéry v roku 1984 naďalej poctivo trénoval a navštevoval kulturistické semináre a podujatia po celom svete. V policajnom zbore slúžil až do roku 2003, keď odišiel do dôchodku. V roku 2012 ako 71-ročný zomrel na ochorenie obličiek. Do dnešného dňa ho mnohí odborníci považujú za jedného z najlepších kulturistov všetkých čias.
