Oliver Lepko ovládol so svojím tímom Tundra Esports najprestížnejší turnaj v hre Dota 2 v Singapure.
„Uvedomujem si, že som milionár, čo je celkom pekné povedať,“ konštatuje s úsmevom Slovák Oliver Lepko, ktorý je v hernej komunite známy ako Skiter.
Oliver so svojím tímom Tundra Esports zvíťazil na najprestížnejšom turnaji v hre Dota 2 s názvom The International. So spoluhráčmi si rozdelili finančnú odmenu pre víťaza, ktorá dosiahla 8,4 milióna eur. Nám v rozhovore porozprával, čo sa dialo v zákulisí turnaja, ako sa chystá s peniazmi naložiť a na čo si na turnaji najviac potrpí.
Oliver sa v Singapure dokonca ocitol na instagramových storkách svetoznámej pornoherečky Evy Elfie. „Majiteľ nášho klubu jej dal dres s mojím menom, tak sa s ním fotila. To som musel frajerke vysvetľovať, že ja s tým nemám nič spoločné a nedaroval som jej ho ja sám. (smiech) Získal som vďaka nej veľa nových followerov, ale aj veľa stresu,“ smeje sa v našom rozhovore.
Od tvojej výhry na najväčšom svetovom turnaji v hre Dota 2 neprešli ani dva týždne. Sú pocity z víťazstva stále také intenzívne?
Tie pocity, pravdupovediac, ani nie sú také intenzívne, lebo počas celej kariéry som sa učil, ako svoje emócie držať na uzde. Keď sme vyhrali celý turnaj, boli tam chvíle, keď som sa strašne tešil, ale potom sa to vrátilo do neutrality.
Aj po výhre som bol stále v tom, že ešte budeme hrať ďalšiu sériu, aj keď už bol koniec. Možno to ešte len nemám úplne vnútorne spracované.
Zo Singapuru, kde na teba svietili svetlá reflektorov, si sa presunul domov do Banskej Bystrice. Je to teraz pre teba veľký kontrast?
Ja som sa domov veľmi tešil, lebo okolo seba nemám rád priveľa ľudí. Vždy keď spoluhráči robili autogramiády a venovali sa fanúšikom, tak ja som sa snažil stáť pomimo.
Táto sláva pre mňa nie je bohviečo. Moji spoluhráči išli po turnaji na dovolenky do Thajska či Kórey, ale ja som chcel ísť domov, kde budem mať chvíľu pokoj a kde ma nikto nepozná.
Videl som pár videí na Twitteri, kde vysvetľuješ, aké dôležité je mať správne nastavené svetlá pri hraní, a zdáš sa v nich byť trošku hanblivý. Je pre teba takéto verejné prezentovanie náročné?
Som taký mix. Keď ma niekto spozná, tak zistí, že s kamarátmi som extrovert, ale pokiaľ sa rozprávam s ľuďmi, ktorých nepoznám, prípadne rozprávam na kameru, tak je to ťažké.
Tých peňazí, ktoré som vyhral, je dosť, ale stále chcem viac. Nechystám sa do žiadneho dôchodku.
Spoluhráči odcestovali na dovolenky, ty si šiel domov. Máte teraz pár mesiacov voľno?
Mame to trochu individuálne. Máme teraz mesiac voľna, no potom sa musíme dostať naspäť do Doty. Ale zisťujem, že som doma dva dni a už je to trochu nuda. Možno začnem o pár dní znovu hrávať Dotu vo verejných hrách s bežnými ľuďmi, len tak pre zábavu.
Tvoja popularita po výhre na turnaji vystrelila do astronomických výšin. Začínaš si uvedomovať, aký si vo vašej hernej komunite slávny? Je to taký syndróm. Ak teraz niečo poviem vo verejných hrách, tak aj keby som povedal sprostosť, ľudia si budú myslieť, že hovorím správne veci. Lebo som vyhral The International a som z najlepšieho tímu sveta, tak akoby som nemohol nič zlé povedať.
Spoluhráč z tímu teraz takto hral s bežnými ľuďmi, spravil chybu a odrazu sa mu začal ospravedlňovať spoluhráč, aj keď on za to nemohol. Nás budú mať ľudia na piedestáli, pretože podľa nich sme teraz lepší ako všetci ostatní a čo povieme, to je sväté. Idealizujú si nás, to viem, lebo som to sám v minulosti robil pri hráčoch, ktorí vyhrali The International.
Zamýšľal si sa nad tým, aký obrovský úspech si dosiahol?
Určite je skvelé, že som zapísaný v histórii Doty. Zarobil som veľa peňazí, ale chcem znovu vyhrať. Motivácia ma neopustila a ambície mám stále veľké. Tých peňazí, ktoré som vyhral, je dosť, ale stále chcem viac. Nechystám sa do žiadneho dôchodku.
Ako tím ste vyhrali 8,4 milióna eur. Keby ste sa rozdelili rovným dielom, tak by si zarobil takmer 1,7 milióna. Koľko peňazí si dostal ty?
So spoluhráčmi sa delíme zaslúženým rovným dielom, nie je tam žiadna diskriminácia.
Už si si uvedomil, aký je to obrovský balík peňazí?Uvedomujem si, že som milionár, čo je celkom pekné povedať. Nechcem sa púšťať do ničoho extra veľkého. Zrejme si najmem nejakého finančného poradcu, ktorý mi pomôže rozumne s peniazmi naložiť.
Máš vytypované niečo, čo si chceš teraz kúpiť?Mám strašne rád módu, takže som si vždy kupoval aj trochu drahšie oblečenie. Stále sa však chcem držať na uzde. Mám starý Volkswagen Golf z roku 2003, ktorý je už trochu veterán, ale stále funguje a mám ho veľmi rád, no je možné, že ho teraz vymením za novšie auto.
Môj spoluhráč zo Severného Macedónska bol napríklad doma v hlavných správach, čo je celkom milé.
Začínal si Dotu hrávať ešte v časoch, keď si chodil na základnú školu?
Začínal som hrávať, keď som mal 14 rokov. Vtedy som bol na základnej škole a väčšinou som hrával FPS hry ako Call of duty alebo Battlefield, no môj spolužiak za mnou prišiel a povedal, že tu je hra, ktorá sa volá Dota a na jej najväčšom turnaji sa dá vyhrať 1,6 milióna eur. S otvorenými ústami som na to pozeral, že ak za hranie hier môžem dostať peniaze, tak idem na to.
Spomínaš si na moment, keď si si uvedomil, že z hrania môžeš spraviť svoje živobytie? Keď som dostal prvú výplatu. Môj prvý tím, ktorý mi pravidelne platil, bol nemecký tím Penta Esports. Strávil som s nimi možno rok. Boli to prvé zarobené peniaze, ktoré som mohol míňať bez toho, aby som sa bál, že mi žiadne ďalšie neprídu. Vždy som mal trošku našetrené a nechytal som sa toho. Vtedy som mal prvýkrát pocit, že každý mesiac mi prídu nové peniaze, čo sa mi zapáčilo.
O turnaji sa veľa napísalo. Uvedomujú si ľudia, že v e-športe sa dokážu točiť obrovské sumy peňazí?Tažko povedať, lebo záleží na tom, ako e-šport propagujú médiá na Slovensku. Môj spoluhráč zo Severného Macedónska bol napríklad doma v hlavných správach, čo je celkom milé.
Veľa športovcov musí v kariére veľa vecí obetovať, aby sa dostali na vrchol. Spravil si nejaké obety aj ty?Nebol som ten typ, že by som zanedbával svoj sociálny život, ale robil som absolútne minimum. V piatky som chodil von s kamarátmi, ale aj vtedy som sa cítil zle, lebo tie hodiny strávené vonku som mohol stráviť hraním a zlepšovaním sa v Dote.
Na druhej strane som vedel, že potrebujem trošku mentálny reset aj vzdelanie. Na strednej som mal veľa problémov aj preto, že som musel cestovať na turnaje, kam ma nechceli pustiť. Tak som si vymýšľal všetky choroby sveta, aby som mohol vôbec niekam ísť.
Spolupracuje s nami aj psychológ, ktorého sme do tímu pribrali len nedávno, lebo sme na turnaji v Štokholme skrachovali na nervozite z pódia a fanúšikov.
Vedelo tvoje okolie na strednej škole, že z teba rastie profesionálny hráč Doty?
Pravdupovediac, keď som mal 16 alebo 17 rokov, tak som to nikomu nepovedal. Spolužiaci ma vnímali ako niekoho, kto sa neučí, ide zo školy rovno domov a to je celý môj život. Keď som vyrastal, tak hranie hier nebolo cool.
Momentálne je to skvelé, ak hráš hry a zarábaš za to peniaze, no predtým si bol nerd, každý sa ti vysmial a hotovo. Hneď ako prišli prvé peniaze, začal som ľuďom hovoriť, že hrávam hry, platia mi za to a potom ten rešpekt prišiel.
Ako to zvládaš, keď musíš odcestovať z domu na mesiac či dva, ktorý tráviš výlučne so svojimi tímovými spoluhráčmi?
Pre nás to nie je výnimočná vec. Počas sezóny máme viackrát obdobia, keď sa na pár mesiacov stretneme a sme bez prestávky spolu. Nerobia to tak všetky tímy, ale my sme sa tak rozhodli a trávili sme čas spolu ako tím. Preto pre nás nebolo divné sa ani takmer dva mesiace pripravovať na The International.
Máte momenty, keď si už poriadne leziete na nervy?Ak s niekým tráviš veľa času, tak sa konflikty, samozrejme, vyskytnú. Občas mi niekto lezie na nervy a chcem ísť domov, ale treba sa cez to preniesť. Mám spoluhráča, s ktorým sme dlhé roky dobrí kamaráti a poznáme sa z čias, keď sme boli v Dote obaja mega zlí. Vždy keď mi je dlho, tak sa s ním môžem dobre porozprávať a vyventilovať.
Celý turnaj The International vyzerá ako obrovský kolos. Kto okrem hráčov tvorí váš tím a zabezpečuje všetko v pozadí?
Máme manažéra, ktorý rieši všetky formálne záležitosti a zabezpečuje nám napríklad jedlo. Ak niečo chceš, napíšeš mu a on to vybaví za nás. Máme trénera, ktorý nás teraz pripravoval – vyhral piaty The International a je to super chalan.
Spolupracuje s nami aj psychológ, ktorého sme do tímu pribrali len nedávno, lebo sme na turnaji v Štokholme skrachovali na nervozite z pódia a fanúšikov. Dosť nám pomohol, pretože pomáha futbalistom v anglickej Premier League zvládať stres, takže má veľa skúseností.
Zo starých filmov si ľudia gamerov predstavujú ako hráčov, ktorí sedia za počítačom, popíjajú Mountain Dew a jedia fastfood. Predpokladám, že dnes máte lepší režim?
Máme striktnú diétu. Musíme zdravo jesť a mať dostatok spánku, o to sa nám starajú. Všetko je medzi sebou prepojené, takže potrebujeme dostatok pohybu, ísť na slnko, zdravo jesť a hlavne odreagovanie od Doty, lebo nemôžeš stále dookola iba hrať. Na turnaji v Singapure sme napríklad mali budík o 7.30 h ráno a raňajkovali sme spolu, aby sme nemali jedinú spoločnú aktivitu iba hranie.
Máš špeciálne nároky napríklad na to, aké jedlo musí byť na turnaji?Nič extravagantné nevyžadujem. Potrpím si na banány a občas potrebujem Starbucks kávu.
Celým turnajom ste s tímom prešli suverénne. Pamätáš si ten bod vo finále, keď si si uvedomil, že naozaj idete vyhrať?
Po prvej hre mi to v hlave trochu klaplo, že toto bude ľahšie, ako som si myslel. Proti tímu Secret sme v minulosti hrali dvakrát vo finále a oba razy sme vyhrali.
Teraz sme s nimi hrali počas turnaja a bolo to tesnejšie ako predtým, ale po prvej hre vo finále som mal pocit, že sú mentálne zlomení a potom to už bolo trochu nudné. Mne to nevadí, ja som vyhral, ale z diváckeho hľadiska to muselo byť nudné na sledovanie.
Majiteľ nášho klubu jej dal dres s mojím menom, tak sa s ním fotila. To som musel frajerke vysvetľovať, že ja s tým nemám nič spoločné a nedaroval som jej ho ja sám.
Zohral vo finále dôležitú úlohu aj psychológ, ktorého máte v tíme?
Pred každou hrou a po nej mal psychológ príhovor spoločne s trénerom. Dodali nám trochu motivácie a išli sme hrať.
Stane sa, že niekomu prasknú nervy, keď sedíte na pódiu a hráte zápas?
Určite sa to stáva, ale v našom tíme máme dosť stoických ľudí, ktorí nie sú výbušní. Máme zásadu, že sa hráči musia naučiť ovládať a nenechať vybuchnúť svoje emócie.
Ja som mal najväčší problém vtedy, keď cez slúchadlá počujem divákov, prehrávame a oni kričia pokriky pre tvojich súperov. Vtedy človek veľmi znervóznie, lebo pokriky počuť aj napriek tomu, že máš v ušiach najlepšie štuple.
Čo sa dialo v zákulisí, keď sa finále skončilo?
Bol som strašne hladný, tak som sa šiel prezliecť do izby a potom sme šli na afterparty, kde sme mali vlastnú miestnosť pre víťazov. Tam sme mali kopu jedla a trochu sme debatovali o tom, čo sa nám práve podarilo. Na afterparty som sa potom prechádzal s Aegisom (trofej pre víťaza turnaja, pozn. red.) a mal som taký ego boost.
Všimol som si, že si na turnaji pózoval na fotkách so známou pornoherečkou Evou Elfie. Stretli ste sa prostredníctvom spoločného sponzora?
Jasné, to bolo dohodnuté prostredníctvom sponzora. Sponzoruje nás stávková kancelária 1xbet, ktorá jej zaplatila, aby prišla na The International urobiť obsah na Instagram. Mňa vybrali z Tundry, aby som zastupoval náš tím, tak som s ňou spravil interview a urobili sme si pár fotiek.
Majiteľ nášho klubu jej dal dres s mojím menom, tak sa s ním fotila. To som musel frajerke vysvetľovať, že ja s tým nemám nič spoločné a nedaroval som jej ho ja sám. (smiech) Získal som vďaka nej veľa nových followerov, ale aj veľa stresu.
Myslíš, že na Slovensku máme podmienky na to, aby nám tu rástli ďalší profesionálni e-sports hráči ako ty?
Toto je na e-športe dobré, že nepotrebuješ žiadne haly, potrebuješ mať doma len počítač s internetom a tvrdo drieť. Občas sa, samozrejme, musíš pohádať s rodičmi, ale to sa všetko zmení, keď začneš prinášať výsledky.
Pre Slovákov to môže byť náročnejšie, lebo ani moji rodičia nevedeli pochopiť, akú kariéru sa snažím vybudovať. Nechápali, že za hranie hier môže niekto zarábať peniaze. Ak raz budem slúžiť ako vzor pre malých chlapcov na Slovensku, ktorým to pomôže presvedčiť rodičov, že hranie má zmysel, tak budem veľmi rád.
V mladosti si hrával hry ako Battlefield. Vnímal si známych slovenských hráčov ako Guardian, ktorí prerazili ešte pred tebou?
Veľmi som ich nevnímal, lebo som už hrával Dotu, keď sa oni stali slávnymi. Ja som bol vo svojom revíri, na nič iné som sa nepozeral. Bol som ako kôň s klapkami. Ale pred pár rokmi ma oslovili s tým, že vidia, že sa mi darí a chcú ma podporiť. Na sociálnych sieťach mi napísali Styko aj Guardian.
Zablahoželali mi aj teraz, keď som vyhral The International, ale vážim si to, že tu boli pre mňa už vtedy, keď ma poznal len málokto.
Aké máš najbližšie plány? Znovu vyhrať The International? Budúci rok chceme zopakovať výhru. Sme motivovaní, každý z nás je v najlepšej životnej forme a uvidíme, ako ďaleko sa nám podarí zájsť. Vyhrali sme síce, ale nebol to The International s najväčšou možnou finančnou výhrou v histórii, takže nás to stále motivuje, aby sme dostali viac.
