Richard Mažonas: Za najnechutnejšie prípady jednoznačne pokladám rôzne sexuálne deviácie, keďže pri nich nefunguje ľudská empatia

Ak máš rád spojenie krimi a podcastu, určite ti je známe meno Richard Mažonas. Študent práva spolu so svojím starým otcom, odborníkom z oblasti psychiatrie Svetozárom Drobom totiž stoja za jedným z najobľúbenejších slovenských podcastov Vražedné psyché. 

Richard s podcastom začal najprv na amatérskej úrovni počas prvej vlny pandémie, keď nemal čo na práci. Neskôr ho však s pomocou produkčnej spoločnosti ZAPO dotiahol na takú úroveň, že si ho mesačne vypočujú tisícky ľudí.

Hoci v každom z dielov podcastu sa nachádza množstvo násilných a nechutných scén, Richard považuje za najhorších vrahov tých, ktorých činy boli poháňané rôznymi sexuálnymi deviáciami. „Nedokážeme si predstaviť, ako to v hlave takéhoto devianta prebieha. On často totiž koná inštinktívne – ako mu telo rozkáže, pričom má také pokrivené inštinkty, že bežný človek ich nepochopí,“ priblížil študent pre Refresher s tým, že najviac zo všetkého sa mu hnusí kanibalizmus.

Ak sa ti páčia rozhovory s rôznymi zaujímavými ľuďmi, klikni sem. Chcel by si ich viac? Pridaj sa do klubu Refresher+ aj ty. Kvalitný obsah môžeme totiž tvoriť len vďaka podpore našich čitateľov.

Kedy a ako sa u teba zrodil nápad vytvoriť si vlastný podcast? Fascinovali ťa kriminálne prípady už predtým?

Nápad na podcast vznikol počas pandémie, keď sa všetko zastavilo a mal som veľa voľného času.

Úprimne, nikdy som nebol nejaký extra dobrý študent, skôr ten spodnejší priemer.

Odjakživa som počúval podcasty – najmä zahraničné, ako napríklad kontroverzný podcast The Joe Rogan Experience. Priateľka mi raz navrhla, že by som sám mal vyskúšať nejaký urobiť. Keďže ma kriminálne prípady vždy bavili a mám o nich aj naštudovanú literatúru, vybral som sa týmto smerom.

Napísal som si jednoduchý skript a veľmi amatérsky som nahral nanečisto verziu podcastu, v ktorom som sa o prípade rozprával s dedom. Ten prípad som vtedy čítal iba ja, čiže to vôbec nebolo v takom formáte, v akom je to dnes.

Ako reagoval na nápad urobiť podcast tvoj starý otec (forenzný psychiater a súdny znalec Svetozár Droba – pozn. red.)? Vedel vôbec, o aký formát ide?

Vôbec netušil, o čo ide. (smiech) Vysvetlil som mu, že by som chcel robiť takúto šou založenú na audio formáte, a on súhlasil. Zo začiatku sa na jednotlivé prípady ani nepripravoval, keďže dopredu netušil, čo budeme rozoberať. Povedal som mu to len tesne pred nahrávaním. Vtedy sme zistili, že na mnohých prípadoch aj sám pracoval, a preto k nim mal aj čo povedať.

Najprv to podľa mňa robil preto, aby podporil vnuka v jeho zábavke. Neskôr však, keď sme sa dali dokopy s produkčnou spoločnosťou ZAPO, spozornel a začalo sa mu to viac pozdávať. Podcast sa totiž rozrástol a nabral profesionálnejší ráz. Aby som to zhrnul: zo začiatku mu to bolo ľahostajné, potom ho to však bralo čoraz viac a dnes je z neho podcaster.

Kedy si si povedal, poďme to robiť profesionálne, a oslovil ZAPO? Pridať viacero hlasov bol tvoj nápad?