Emil Nespešný pracuje ako cestár v Bratislave, kde po napadnutí pár centimetrov snehu pravidelne skolabuje doprava a cestári zostanú zaskočení. Aspoň tak to vníma verejnosť, ale on sám sa na situáciu pozerá trochu inak.
„Nebolo mi všetko jedno. Vozovka bola zasypaná a bolo len na mne, či ju niekto dokáže odhrnúť. Spustil som radlicu čo najnižšie a krok po kroku som šiel dopredu, lebo v tej úzkej uličke bolo nielen nasnežené a namrznuté, ale aj kopa zaparkovaných áut po stranách,“ hovorí šofér a cestár Emil Nespešný z Komunálneho podniku Bratislavy, ktorý sa v lete venuje napríklad výsadbe a údržbe stromov, ale v zime odhŕňa cestné komunikácie a chodníky.
Nás zaujímalo, ako vníma neustále uštipačné poznámky na adresu cestárov o tom, že ich sneh vždy zaskočí a doprava v Bratislave skolabuje.
Za volantom cestárskeho auta je podľa neho bežné mať zdravý strach, koordinovať svoj postup s kolegami naprieč mestom, ale si aj dávať pozor na notoricky známy Pentagón, kde človek môže naraziť na použité injekčné striekačky z drog aj v zavlažovacích vakoch, o ktoré sa Nespešný ako šofér stará.
Začal by som základnou otázkou. Ako vnímate reči ľudí, ktorí si po napadnutí prvého snehu uťahujú z toho, že cestári napriek príchodu zimy zostali snehom očividne zaskočení a doprava aj tak skolabovala?
Tak toto je taká všeobecne známa formulka, ktorá však mňa ako cestára vie vytočiť, lebo viem, že všetci kompetentní v Komunálnom podniku Bratislavy robia maximum. Za posledné dva roky, odkedy funguje komunálny podnik v novej forme, sa nakúpila špičková technika a prijalo množstvo nových ľudí.
Keby si svoju prácu poctivo vykonávali aj externé firmy, ktoré majú na starosti odpratávanie snehu z cestných komunikácií, tak by tie cesty aj chodníky vyzerali inak. Ale z rečí a vtipov ľudí na adresu cestárov si už ťažkú hlavu nerobím, pretože málokto si vie predstaviť, ako to na cestách vyzeralo kedysi a ako to vyzerá dnes.
Keď sa bavíme o prvom snehu či kalamitnom stave ako pred Vianocami, každý šofér dostane vopred pridelený rajón, ktorý si musí odpratať, ale tie rajóny sú rozlohou stále príliš veľké na to, aby jeden šofér zvládol všetky chodníky vyčistiť za pár minút.
Vy pracujete ako cestár. Čo si pod týmto slovom má bežný človek predstaviť?
V komunálnom podniku pracujem ako šofér, takže v podstate ma možno nazvať cestárom. V tejto práci som aktuálne rok, predtým som mal stavebnú firmu, v ktorej som ťažké vozidlá šoféroval viac ako 22 rokov.
Na svojej novej pozícii som však spokojný. Napríklad v lete som mal v plnom rozsahu na starosti výsadbu desaťtisíc stromov, ktoré mesto nakúpilo. Samozrejme, nesadil som všetky, ale treba sa o ne starať, zavlažovať ich, upravovať, čo som mal na starosti najmä vo Vrakuni či v Podunajských Biskupiciach.
Obyvatelia mesta možno vidia len to, že k stromom príde niekto na veľkom aute, vytiahne hadicu a zavlažuje, ale málokto si uvedomuje, čo všetko sa za starostlivosťou o stromy skrýva. Treba dohliadať na to, aký strom polievame, ako pravidelne ho treba polievať, akým spôsobom, a všetko musí fičať podľa presne stanoveného harmonogramu, takže človek vie byť aj trochu v strese.
Ako šofér máte bohatých 30 rokov skúseností. Bolo to so snehom v Bratislave kedysi horšie?
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Aké extrémne zimy bývali v Bratislave v 80. rokoch, na ktoré si už nikto nepamätá.
- Čo cestári robia, keď je počasie rozdielne na Palisádach a vo Vrakuni.
- Ako sa cestári pripravujú na zimu, keď si z nich ľudia stále uťahujú.
- Čo zažil cestár na cestách, keď odhŕňal Bratislavu v nedávnej kalamite.
- Kedy cestári len odhŕňajú sneh a kedy cesty a chodníky aj posýpajú.
- Či mu ľudia nadávajú za neodhrnuté cesty aj priamo v uliciach tvárou v tvár.
- Kde v Bratislave sa mu stalo, že po zasneženej ceste nevedel zísť dole.
- Či sa cestárom často stáva, že spôsobia škodovú udalosť alebo nehodu.
- Čo mu často hrozí v Pentagóne zo strany nezodpovedných drogových užívateľov.
