„V roku 2027 by mala byť hodnota trhu s jedlým hmyzom na úrovni 4,7 – 5 miliárd dolárov. Ja osobne si však myslím, že ten rast bude rýchlejší,“ povedal pre Refresher Marek Vízy.
Európska komisia tento rok zaradila niektoré druhy jedlého hmyzu medzi „nové“ potraviny („novel food“) a vyhlásila ich za bezpečné na ľudskú konzumáciu. V Európe sa teda otvoril úplne nový „hmyzí trh“, ktorý – najmä na Západe – naberá na popularite. Slováci sa naň však stále pozerajú skôr s nechuťou.
Marek Vízy sa rozhodol toto tabu zbúrať a založil prvý slovenský e-shop s produktmi z jedlého hmyzu Whizbe. Podľa jeho slov zaznamenáva tento trh globálne prudký rast a v roku 2027 by mala byť jeho hodnota na úrovni 5 miliárd dolárov. V rozhovore nám vysvetlil, prečo je hmyz označovaný aj za „potravinu budúcnosti“, prezradil nám, ako vlastne chutí a či si ho raz budeme môcť kúpiť aj v supermarkete.
- Prečo by si mal do svojho jedálnička zaradiť jedlý hmyz.
- Prečo je hmyz doslova „proteínová bomba“ a ako je na tom v porovnaní s klasickým mäsom.
- Ako reaguje väčšina influencerov, ktorých oslovuje s ponukou spolupráce.
- Aké druhy hmyzu sú na Slovensku schválené na konzumáciu a prečo vlastne Európska únia začala s jeho schvaľovaním.
- Ako chutia „chrumkavé larvičky“.
- Čo znamená, že sa larvičky zabíjajú humánnym spôsobom, a ako vyzerá proces ich spracovania.
- Ktorá veková kategória má jedlý hmyz najradšej.
- Prečo sa Marek Vízy rozhodol ako prvý na Slovensku začať podnikať v tomto netradičnom biznise.
- Aká je momentálna hodnota trhu s jedlým hmyzom.
Prečo by sme mali do nášho jedálnička zaradiť hmyz?
Sú dva dôvody. Jedným sú jeho zdravotné benefity. Nutričné zloženie hmyzu je doslova vynikajúce. Pozostáva zo 40 – 60 percent bielkovín, zvyšok tvoria sacharidy, ale nie cukry, minimum tukov, vláknina, vitamíny a minerály. Keď ho porovnáme s inými pochúťkami, zložením nemá konkurenciu.
Druhým dôvodom je udržateľnosť potravinového reťazca. Nárast populácie je enormný – podľa mnohých odhadov má do roku 2050 obývať planétu viac ako 9 miliárd ľudí. Naša planéta však má nejakú kapacitu. Problémom je, že konzumujeme veľa hovädzieho, kuracieho a bravčového mäsa. Tým, že pracujem v poľnohospodárstve, viem, čo všetko jeho chov zahŕňa. Aby sme vychovali jednu kravu a získali z nej kilo mäsa, potrebujeme asi 30-tisíc litrov vody. Pritom pri hmyze nám na vyprodukovanie kila hmyzu stačia 3 litre vody. To je 10-tisícnásobok. Voči klasickému konvenčnému chovu dobytka je chov hmyzu z hľadiska rozlohy plochy aj celkovej environmentálnej záťaže neporovnateľný.
Spomenuli ste skvelé zloženie. Ako je na tom hmyz z hľadiska výživových hodnôt v porovnaní s mäsom, ktoré bežne konzumujeme?
V žiadnom mäse nenájdete 50 gramov proteínu na 100 gramov, tak ako je to napríklad v našich chrumkavých larvičkách. To je pomaly, ako keby ste do seba sypali proteínový prášok. Na porovnanie, hovädzí steak má okolo 25 gramov proteínu na 100 gramov. Ďalším veľkým benefitom je, že hmyz nemá takmer žiaden cholesterol. Naopak, obsahuje zdravé omega-3 mastné kyseliny. Je bohatý aj na železo, vápnik a vlákninu. Keď sa na to pozriem objektívne, zatiaľ som nenašiel žiadne negatívum.
Na základe čoho sa rozhoduje, že nejaký druh hmyzu môžeme alebo nemôžeme jesť?
Nad konzumáciou hmyzu má dohľad Európsky úrad pre bezpečnosť potravín. Skôr ako sa nejaký druh oficiálne schváli, musí prejsť cez rôzne schvaľovania. Dozerá na to celá komunita lekárov, vedcov a odborníkov. Ak sa niečo dostane na trh, musí tam byť záruka, že produkt bude bezpečný z každého hľadiska. Tento proces niekedy trvá aj dlhšie ako pri liekoch.
Na svete je až dvetisíc druhov hmyzu, ktorý je konzumovateľný. Je bežnou súčasťou jedálnička obyvateľov Ázie, Južnej Ameriky aj Afriky, konzumujú ho až dve tretiny planéty. Nik naň neumiera, nie je to žiadna otrava. V juhovýchodnej Ázii nájdete na trhoch stovky druhov hmyzu, niektoré sa dokonca hýbu. Hmyz ako taký konzumujeme aj v jablkách a čerešniach a ani o tom nevieme. Ten v čerešniach je veľmi podobný larvičkám, ktoré predávam – s tým rozdielom, že sú zabité najhumánnejším možným spôsobom, a to tak, že sa hodia do vriacej vody.
Konzumácia ktorých druhov hmyzu je na Slovensku povolená?
Prvého júla tohto roka bol oficiálne schválený múčny červ ako „novel food“ – nová potravina Európskej únie. Európska legislatíva je nadradená slovenskej, tak to platí plošne pre všetky krajiny EÚ. Siedmeho októbra bola schválená saranča alebo, inak povedané, koník sťahovavý. Ďalších deväť druhov hmyzu je už v schvaľovaní.
Z akého dôvodu sa podľa vás Európska únia rozhodla schváliť jedlý hmyz?
Práve pre spomínanú udržateľnosť. Je na ňu vyvíjaný veľmi veľký tlak a jedlý hmyz je niečo, čo by tomu mohlo pomôcť. Aj na Slovensku vidíme obrovské farmy hovädzieho dobytka, ktoré sú mimoriadne náročné na pôdu a spotrebu vody. Dospelá krava má hmotnosť okolo 300 – 500 kilogramov. Na to, aby narástla, spotrebuje tony kukurice a rôznych krmív, ktoré treba niekde vyprodukovať. Slovenské poľnohospodárstvo produkuje viac plodín pre zvieratá ako pre ľudí.
Teraz si predstavme, že by tu neboli kravy alebo by boli len v normálnom množstve. Zrazu by sme mali tisíce hektárov voľnej pôdy, kde by sme mohli pestovať niečo kvalitnejšie – pre ľudí, nie pre kravy. Na kilogram mäsa je potrebných 150 štvorcových metrov, na kilo cvrčkov stačí jeden štvorcový meter. Keď si predstavíte farmu s rozlohou tisíc štvorcových metrov, viete si vypočítať, koľko by vám dala hovädzieho a koľko cvrčieho mäsa. Nie nadarmo sa hmyz označuje za potravinu budúcnosti.
Ako konkrétne legislatíva upravuje predaj hmyzu? V zmysle, že sa nemôže predávať živý hmyz a podobne.
Úprimne, nikdy sme sa ani len nezaoberali otázkou, že by sme predávali živý hmyz. Áno, tieto konkrétne larvičky sa predávajú aj živé, ale rybárom. (úsmev) Viem, že ľuďom sa môžu predávať larvičky len v spracovanej forme – sušené, varené, pečené a podobne.
Odkiaľ pochádza väčšina hmyzu, ktorý sa konzumuje vo svete – z voľnej prírody alebo z fariem na chov hmyzu?
To závisí od kontinentu a kultúry. V Afrike zjedia to, čo nájdu voľne v prírode. V Thajsku či vo Vietname hmyz chovajú podobne, ako my chováme kravy. Už aj v západnej Európe pomaly začínajú vznikať hmyzie farmy – najväčší priekopníci v chove a distribúcii hmyzu sú najmä krajiny Beneluxu. My hmyz dodávame z českej farmy.
Spomínali ste, že pôsobíte v poľnohospodárstve. Čomu konkrétne sa venujete a ako ste sa dostali k predaju jedlého hmyzu?
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Prečo Marek Vízy začal ako prvý na Slovensku dodávať jedlý hmyz.
- Čo hovorí na jeho nový biznis manželka a ako reaguje väčšina influencerov, ktorých oslovuje s ponukou spolupráce.
- Ako chutia „chrumkavé larvičky“.
- Ako sa jedlý hmyz chová a spracúva.
- Či ho môžeš chrúmať pred telkou namiesto čipsov.
- Akú hodnotu má trh s jedlým hmyzom a čo znamená, že v najbližších rokoch raketovo porastie.
