Filip, na Instagrame známy ako Jovinečko, tvrdí, že po jednej párty museli čistiť matrac od menštruačnej krvi. Za sedačkami som našiel už aj vibrátor či iPhony, spomína.
Celé sa to začalo ešte na strednej škole, keď Filip Jovanovič dostal od svojho otčima na narodeniny prvý tepovač. Podnikanie ho vraj lákalo už odmala a bolo mu prakticky jedno, v akej sfére. Dnes má Filip 22 rokov a úspešnú upratovaciu firmu. O jeho služby majú záujem aj vo Viedni a tepovať gauče či koberce chodí pravidelne aj známym osobnostiam.
Okrem toho má pod pseudonymom rozbehnutú kariéru aj na Instagrame či Tiktoku, kde jeho zábavné videá sledujú státisíce ľudí. Aktivity na sociálnych sieťach však berie len ako hobby, prvoradý je preňho tepovací biznis a relatívne čerstvá značka Jovinečky – ručne vyrábané čokoládové tyčinky.
„Klienti nás vďaka Instagramu poznajú podľa mena a veľmi sa na nás tešia. Väčšinou nám pripravia kávičky, zákusky či obedy. Vraj sme jediná služba, ktorú keď si zavolajú domov, tak sa vyslovene tešia. Zatiaľ čo pri iných celý deň tŕpnu a rozmýšľajú nad tým, kedy ten elektrikár konečne odíde a prestane šomrať na všetko navôkol,“ prezrádza v rozhovore Jovinečko.
- Aký najdrahší gauč čistil a prečo mu pri ňom tŕpla ruka.
- U ktorého influencera sa pri tepovaní najviac natrápili.
- Aké poklady už našli stratené za sedačkami.
- Čo im podarovala bordelmama, keď prišli upratovať dom prostitútok, a čo ich v ňom prekvapilo.
- Ako začal s tepovaním a s čím sa snažil podnikať počas strednej školy.
- Ako sa k nemu správajú mamičky na materskej, keď im príde tepovať.
Za pomerne krátky čas si si získal desiatky tisíc fanúšikov prostredníctvom krátkych vtipných skečov. Okrem toho sa však venuješ aj inému biznisu. Založil si si čistiacu firmu a neskôr pribudol aj tvoj gastroprojekt. Dnes sa považuješ skôr za zabávača alebo podnikateľa?
Dobrá otázka. Asi by som si nevedel vybrať, čo z toho som viac. Sú to dva opozitné svety, ktoré tvoria mňa. Je to niečo ako jin a jang. Na jednej strane usporiadanie a poriadok a na druhej strane chaos a nevyspytateľnosť.
A čo ti zaberá viac času?
Podnikanie. Vždy, keď mám čas pomedzi biznis, tak sa snažím tvoriť zábavu. Je to pre mňa spôsob ventilu a oddychu. Beriem to ako hobby, ktoré ma napĺňa a dodáva mi energiu.
Prvý tepovač som dostal od otčima na narodeniny. Vraj to mám skúsiť najskôr sám v domácnostiach, nech sa pomaly vypracujem. Bol som vtedy druhák na gymnáziu.
Podnikanie, predpokladám, generuje aj väčší zisk.
Jasné. Tam nie je o čom. Už sme na takom leveli, že sme traja spoločníci a vedeli by sme sa plnohodnotne uživiť len čisto manažovaním a dohliadaním na procesy len z pozadia. Máme však omnoho väčšie vízie a vidíme tu veľký priestor na posúvanie sa. Nielen v Bratislave, ale aj v iných väčších mestách na Slovensku alebo vo Viedni.
Málokto o tebe vie, že tepovaciu firmu si si založil ešte na strednej škole. Povedzme si úprimne, tepovanie nie je práve bežná a populárna aktivita medzi mladými. Ako si sa k tomu vôbec dostal?
Už na strednej som sa snažil začať nejako podnikať. Začínalo to predajom elektroniky, telefónov či hracích konzol na bazároch alebo neskôr sme chceli rozbehnúť aj vlastnú streamovaciu firmu, pretože kamarát mal k dispozícii profesionálnu techniku. Ale všetko to boli len také výstrely do neznáma.
Počiatok skutočného podnikania prišiel až v momente, keď som spoznal priateľa svojej mamy, ktorý viedol vlastnú čistiacu službu so 120 zamestnancami v Česku a Bulharsku. Bol som hotový z toho, že mám vo svojej blízkosti nejakého skúseného podnikateľa, a chcel som od neho získať čo najviac informácií. Často som za ním cestoval a pomáhal mu na rôznych pozíciách.
Otčim ťa teda inšpiroval k tomu, aby si si vybudoval niečo vlastné?
Áno, vďaka nemu u mňa narastala túžba vybudovať si vlastnú čistiacu službu na slovenskom trhu. Asi mesiac nato, ako sme sa spolu rozprávali o tom, že by som chcel začať s podobným biznisom v Bratislave, mi na narodeniny podaroval tepovač. Vraj to mám skúsiť najskôr sám v domácnostiach, nech sa pomaly vypracujem. Bol som vtedy druhák na gymnáziu. V novembri 2018 som napokon založil značku Jovitep.
Takže ťa nezaujalo to tepovanie, ale skôr samotný biznis. Predmet podnikania bol vedľajší.
Áno, keby sa venoval elektrike, tak by dnes neexistoval Jovitep, ale Jovi-elektrik alebo čokoľvek iné. Odmala ma fascinovalo robiť biznis a nebolo pre mňa až také dôležité, v akom odvetví. Ale tepovanie mi za tie roky už prirástlo k srdcu.
Začal si to robiť úplne inak a dôraz si kládol na spomínané sociálne siete. Bola to taká diera na trhu upratovacích služieb?Presne ako hovoríš. Zistil som, že na Slovensku je v tomto obrovská diera; a nielen v rámci upratovacích služieb, ale služieb vo všeobecnosti. Väčšina firiem fungovala buď na odporúčaniach, alebo na inzerátoch v novinách, na letákoch, prípadne bilbordoch. Skrátka, zastaraný marketing. A na tých sociálnych sieťach to nevedeli veľmi dobre uchopiť. Ak by som to preniesol na klavír, tak oni sa v online naučili zahrať len Kohútik jarabý a ignorovali všetky možnosti, ktoré sociálne siete ponúkajú.
Klienti nás už poznajú podľa tváre, mena a veľmi sa na nás tešia. Väčšinou nám pripravia kávičky, zákusky, obedy, večere.
Tak ty si sa rozhodol naučiť rovno symfóniu od Mozarta.
(smiech) Pomaličky som sa učil, skladbu po skladbe. Stále sa to nejako zväčšovalo, ale to je nevyčerpateľná studňa a dá sa to robiť na milión spôsobov.
Instagram tvojej tepovacej firmy má už takmer 12-tisíc sledovateľov. Je to asi hlavne tým, že svoju prácu a výsledky prezentujete vtipnou formou. Aká je odozva ľudí?Takmer vždy, keď ideme k niekomu domov tepovať, čaká nás extrémne veľká pohostinnosť v domácnostiach. Prevažne ide o mamičky, ktoré nás už poznajú zo sociálnych sietí. A to je veľmi dôležitá vec, prečo svoju prácu komunikujeme cez Instagram či Tiktok. Aby vedeli, kto k nim príde. Klienti nás už poznajú podľa tváre, mena a veľmi sa na nás tešia. Väčšinou nám pripravia kávičky, zákusky, obedy, večere. Hocikedy sa s nimi zarozprávame a aj po práci u nich ešte zostaneme na návšteve.
Zásluhou osobitého prezentovania vašich služieb na sociálnych sieťach sa na vás teda o to viac tešia.
Áno, často sa stretávame s názormi od klientov, že sme jediná služba, ktorú keď si zavolajú domov, tak sa vyslovene tešia. Zatiaľ čo pri iných celý deň tŕpnu a rozmýšľajú nad tým, kedy ten elektrikár konečne odíde a prestane šomrať na všetko navôkol.
Spomínal si mamičky. Tie tvoria gro vášho zákazníckeho spektra?
Áno, asi 80 percent sú to mamičky na materskej alebo slobodné matky s deťmi. A hneď po nich nasledujú psičkári. A samostatnou skupinou sú tzv. nehodári, ktorí si nás zavolajú po párty.
Viedenčania nám hovoria, že niektoré rakúske tepovacie firmy si za čistenie jedného gauča pýtajú aj 400 eur. Za tú sumu si môžu kúpiť nový gauč. (smiech)
Koľko vlastne stojí také tepovanie gauča?
Tepovanie klasického rohového gauča, ktorý má väčšina domácností, stojí 48 eur a k tomu doprava v rámci Bratislavy 7 eur. Potom sú tam ešte nejaké extra doplatky za vankúšové gauče. Koberec v obývačke cca 15 eur a matrace do 20 eur.
Tepujete teda len v rámci Bratislavy?
Gro je Bratislava a okolie, ale občas vyrazíme na výjazdy do Trnavy, Nitry, Žiliny. Najbližšie ideme napríklad do Martina. A často chodíme aj do Viedne, tam sme teraz skoro každý deň.
Keď naši chalani prišli do bordelu, všetky steny boli totálne… Ako to slušne povedať? Postriekané semenom. (smiech) Nestačili sa diviť vlastným očiam. Dávali to tam do poriadku celý deň.
Vo Viedni si pýtate za služby viac? Predsa len, tam je iný trh a remeselníci v Rakúsku zarábajú lepšie peniaze.
Áno, tam si pýtame dvojnásobok našej bežnej ceny. Ale je tam priestor aj na zvyšovanie.
Tam si to asi môžete bez problémov dovoliť.
Jasné, oni nám tam hovoria také sumy, čo si od nich vypýtali iné firmy. Niektorí si vraj pýtajú aj 400 eur. Toľko čo pomaly stojí nový gauč. (smiech)
Máš aj nejaké vtipné príhody z tepovania slovenských domácností?Tých je veľa. A nielen zo slovenských, ale aj z rakúskych. Napadá mi napríklad to, keď boli naši chalani vo Viedni tepovať bordel. Keď tam prišli, všetky steny boli totálne… Ako to slušne povedať? Postriekané semenom. (smiech) Nestačili sa diviť vlastným očiam. Dávali to tam do poriadku celý deň. Ale bordelmama bola vraj veľmi milá a zábavná. Odkázala, že si nás bude volať častejšie. Na konci im ešte podarovala aj klobásy. Neviem, čo presne to malo znamenať, ale pravdepodobne tým niečo naznačovala.
Hovorí sa, že za gaučmi sa nachádza úplne iný svet – svet plný pokladov od stratených mincí až po diaľkové ovládače alebo zapadnuté jedlo. Aké poklady ste už v gaučoch objavili vy?
U jedného chalana sme v gauči našli vibrátor. A nevedeli sme, čo s tým. Či mu to niekde položiť alebo vrátiť naspäť. Nevedeli sme si predstaviť tú situáciu, ako mu to oznamujeme a podávame hračku do ruky. Asi by bol dosť zahanbený. Tak sme mu to radšej vrátili naspäť do gauča.
Možno ho doteraz hľadá.
No tak takýmto spôsobom by ho asi nechcel objaviť. (smiech)
Bol som extrémne hotový z toho, aký obrovitánsky krásny dom má Majk Spirit. Všetko bolo z mramoru, posteľ ako od cisára, drahé koberce, všetko na mieru, ešte aj z kľučky na dverách som bol prekvapený, aká je luxusná.
Boli aj iné poklady?
U jedného veľmi bohatého klienta sme našli zapadnuté tri iPhony. Tak sme mu to oznámili a jeho reakcia bola nečakane maximálne neutrálna. Odpovedal len, že „to tam asi deti stratili“.
Spomínal si aj nehodárov, ktorí si vás volajú po párty. Čo po takých čistíte?
Klasika – ovracané alebo ošťaté gauče, ktoré sme museli čistiť 10-krát, pretože sa toho puchu nedalo zbaviť. Ale mám ešte jeden zaujímavý príbeh po párty. Raz mi zavolali kamoši, že bola nejaká párty v dome a chalan tam zbalil nejaké dievča a skončili spolu v rodičovskej spálni a až ráno zistili, že celý gauč bol od krvi, pretože baba mala krámy. Tak mi okamžite volali, aby som to čo najskôr vyčistil, lebo o chvíľu sa mali vrátiť rodičia. Biologické škvrny sú dosť problémové na vyčistenie, ale našťastie sa nám to podarilo odstrániť. Veľmi som sa na tom smial.
Je o vás známe, že často chodíte tepovať aj domovy známych osobností. Boli ste už napríklad u Expl0iteda, Fera Joka, Bekima či Tatiany Židekovej. U ktorého influencera ste sa natrápili najviac?
Asi u Fera Joka, pretože on má doma veľkého psíka. Tam sme sa namakali, ale bolo to super. Fero si na nás vždy vyhradí celý deň, spraví obed, kávu, natočí si nás. S ním sme si veľmi dobre sadli.
Influencerom tepujete za barter alebo platia rovnako ako bežní zákazníci?Väčšina tepovačiek u influencerov sú barterové spolupráce. Ale keď je toho príliš veľa, tak niečo dáme za storku a zvyšok sa doplatí.
Čo ťa u niekoho z influencerov doma najviac zaujalo?
Nič konkrétne mi nenapadá. Ale bol som extrémne hotový z toho, aký obrovitánsky krásny dom má Majk Spirit. To sa nedalo porovnať s nikým z influencerov, u ktorých sme tepovali. Všetko bolo z mramoru, posteľ ako od cisára, drahé koberce, všetko na mieru, ešte aj z kľučky na dverách som bol hotový, aká je luxusná.
Najdrahší som čistil asi 30-tisícový gauč, taký šialený dizajnérsky kúsok. Pri takých sa mi niekedy aj klepe ruka, aby som ich náhodou nejako neznehodnotil. (smiech)
Keďže mávate aj prominentných klientov, aký najdrahší gauč ste už čistili?
Najdrahší bol asi 30-tisícový gauč, taký šialený dizajnérsky kúsok. Pri takých sa mi niekedy aj klepe ruka, aby som ich náhodou nejako neznehodnotil. (smiech) Drahšie gauče alebo koberce z prírodných materiálov sú ešte k tomu dosť nešťastné na čistenie, pretože sa to robí zložitejšie. Ideálne by sa mali dávať do čistiarní určených konkrétne na takýto nábytok. Na to sú už iné technológie.
V jednom rozhovore si prezradil, že do facebookovej reklamy a na platy zamestnancov si investoval dokopy už vyše 150-tisíc eur. Koľko ľudí máš pod sebou?
Počas sezóny je to aj dvanásť ľudí, ale aktuálne je ich asi osem.
Čo všetko v rámci služieb ponúkate?
Nie sme klasická upratovacia firma, pretože celkové upratovanie domácnosti nerobíme. Zameriavame sa predovšetkým na sedačky, gauče, koberce a matrace. Potom sú to kožené súpravy alebo aj okná, ale to je sezónna záležitosť – od jari do jesene, závisí to od počasia.
Čo znamenajú tie trojuholníky, ktoré nechávate na gaučoch?
Robí u nás jeden detailér, ktorý kedysi tepoval autá, kde sa tieto ornamenty využívali, tak sme sa rozhodli adaptovať to aj do našich služieb. Povedali sme si, že prečo by malo byť toto umelecké dielo len na koberčekoch v mercedesoch, keď to môžeme urobiť klientom aj v domácnostiach.
Je remeslo podľa teba budúcnosťou medzi povolaniami?
Určite áno. Remeslo nikdy nezmizne, to sa nedá nahradiť ničím ako poctivou ručnou prácou. Nie nadarmo sa hovorí, že remeslo má zlaté dno.
Aktuálne máš úspešne rozbehnutú firmu, ale aj slušné čísla na sociálnych sieťach. Bolo tvojím zámerom začať s vtipnými videami preto, aby si dostal do povedomia Jovitep, alebo si mal už zozačiatku ambíciu stať sa zabávačom?
Ja som sa snažil dostať do povedomia firmu ešte dva-tri roky pred pôsobením na Instagrame, ale už vtedy som to robil vtipným a kreatívnym spôsobom, v čom som sa okamžite našiel. Kládol som dôraz práve na marketing, keďže v tomto odvetví je to ešte stále v plienkach.
Sociálne siete majú veľmi veľkú silu a mnohé upratovacie firmy si to neuvedomujú. Prirodzene som sa preto rozhodol vytvoriť aj značku seba samého, ktorá sa nemusí sústrediť na môj biznis, ale dokáže ho podporiť. Benefitom je, že keď rastiem ja, rastie aj moja firma, ktorej som tvárou.
Na Instagrame máš desiatky tisíc sledovateľov a milióny pozretí na tiktokových videách. Vedel by si sa aktuálne uživiť aj čisto vďaka sociálnym sieťam?
Určite áno, ale nezameriavam sa na to. Mám silnú komunitu, a keď už mám nejakú spoluprácou so značkou, klienti sú vždy nadšení z výsledkov, ktoré sú paradoxne väčšie ako pri mnohých ďaleko väčších influenceroch. Ale vďaka svojmu biznisu nie som odkázaný len na spolupráce, preto ich ani nemám tak veľa. Vďaka tomu som autentickejší a beriem to skôr ako zábavku mimo podnikania.
Po čase si začal aj s vlastnými čokoládovými tyčinkami. Ako vznikol tento nápad?
Chcel som si popri Jovitepe urobiť aj nejakú bokovku. Bol som si vedomý toho, že vďaka svojmu menu už mám nejakú potentnú fanúšikovskú základňu, ktorú viem pretaviť aj do klientov. A ja som milovníkom horkej čokolády, no mal som problém nájsť ju v slovenských obchodoch v podobe tyčiniek. Ako zázrakom som sa v tom čase zoznámil s Diou z Nueva Via Cakes, ktorá má svoju raw vegánsku výrobu koláčov.
Opýtal som sa jej, či by mi s tým vedela pomôcť, a ona povedala, že nemá problém. Do mesiaca sme mali prvé receptúry po niekoľkých ochutnávacích kolách a napokon vznikla značka Jovinečky s ručne vyrábanými tyčinkami. Celé to vzniklo začiatkom tohto roka.
Predávate niekoľko príchutí Jovinečiek. Ktorá z nich podľa teba chutí najlepšie?Arašidovka. Tá je spoločne aj s Čokoskou najpopulárnejšia aj medzi ľuďmi.
Nedávno som bol v potravinách Yeme, kde svoje tyčinky predávaš, a všetky príchute boli uprostred dňa úplne vypredané. Pociťuješ aj ty, že je o to veľký záujem?Je to aj tým, že to všetko robíme ručne, žiadna pásová výroba. Ale Yeme nám dalo feedback, že sú brutálne prekvapení, aký je o to záujem. Nonstop dostávame fotky od ľudí s prázdnymi regálmi, ktorí sa pýtajú, kedy budú opäť dostupné.
Máš v pláne posunúť to aj do komerčnejších sietí supermarketov ako Tesco alebo Billa?
S nimi je to ťažké, pretože u nich by nákupná cena musela byť tretinová, aby to zobrali. Tá tyčinka je drahšia, ale aj náklady na výrobu sú vysoké. Zatiaľ to predávame len cez náš e-shop alebo cez bio a alternatívne obchody. Necháme sa prekvapiť, čo prinesie budúcnosť.
