Na Slovensku sa rozrastá biznis s fejkmi: Pomáhame tým, ktorí na originál nemajú, bránia sa predajcovia replík. Čo na to právnik?
„Na nerozoznanie od originálu.“ Ak si do vyhľadávania na Instagrame zadáš slovo „repliky“, okamžite ti nájde niekoľko desiatok pochybných slovenských profilov predávajúcich tzv. 1 : 1 tovar. Ide však len o napodobeniny značkových tenisiek, oblečenia či iných módnych kúskov. Ako tento čierny biznis funguje a ako je možné, že to špekulantom prechádza?
Na tieto otázky sme hľadali odpoveď s právnikmi Lukášom Steinigerom a Marošom Jakubekom, ktorí sa špecializujú na autorské právo. Na rozhovor k danej problematike sme oslovili aj viacerých predajcov replík, väčšina z nich však odmietla. Do článku sa nám napokon podarilo prizvať predajcu replík vystupujúceho pod profilom @repstudio_slovakia. Svoje skutočné meno a identitu však chcel ponechať v anonymite.
- Prečo je podľa predajcu replík na Slovensku väčší záujem o fejky ako o originálne kúsky.
- Ako vyzerá konkurencia na čiernom trhu.
- O aké fejkové oblečenie je najväčší záujem.
- Kto fejky vyrába a kde sa šijú najkvalitnejšie.
- Ako si predajcovia fejkov ospravedlňujú svoj ilegálny biznis.
- Čo si o tomto pochybnom biznise myslia odborníci na autorské právo.
- Čo hrozí predajcom fejkov.
- Prečo im to väčšinou prechádza.
Po fejkoch je čoraz väčší dopyt, vraj je to aj mentalitou Slovákov
Posledné roky hlási trh s falzifikátmi na Slovensku rozkvet. Mnohí predajcovia klamú zákazníkov, že predávajú originálne kúsky. Potom je tu však pomerne veľká skupina tých, ktorí sa tvária, že to robia poctivo, pričom biznis si založili na predaji tzv. 1 : 1 replík. Na klientov tak pôsobia dôveryhodne, pretože od začiatku vytvárajú dojem, že sú k nim úprimní.
„Každý zákazník je s tým vždy dopredu oboznámený. Nikdy by som si nedovolil predať niekomu repliku a tváriť sa, že mu predávam originál. Mám to uvedené aj na profile a, pochopiteľne, vidia to aj na cene,“ tvrdí predajca replík @repstudio_slovakia. Pravdou však zostáva, že takíto predajcovia konajú nelegálne.
Nie je jasné, ako je možné, že takýto druh biznisu pochybným podnikateľom prechádza. Jedno je však evidentné. Biznis s fejkmi sa na Slovensku rozrastá a o zákazníkov nie je núdza. Oslovený predajca nám prezradil, že najprv predával originálne kúsky a mal vlastný resell shop, no nebol o to veľký záujem.
„Preto som sa rozhodol začať podnikať v odvetví 1 : 1 replík, ktoré vie pekne zarobiť,“ tvrdí. Dopyt po 1 : 1 kúskoch je podľa jeho slov jednoznačne väčší a z finančného hľadiska sa to preto oplatí omnoho viac. Okrem rastúcej klientely tak, pochopiteľne, rastú aj pofidérni biznismeni. Na Slovensku je medzi predajcami replík už príliš veľká konkurencia, tvrdí jeden z nich.
Medzera v zákone?
Trh s falzifikátmi sa značne rozrastá a aj na Slovensku je možné badať čoraz viac takéhoto tovaru na predaj, a to predovšetkým v online priestore a na sociálnych sieťach, kde to je najjednoduchšie. Všíma si to aj expert na autorské právo a priemyselné vlastníctvo Lukáš Steiniger.
„Pri otázke, prečo je to tak a prečo u nás rastie takýto ‚čierny trh‘, môže vyvstať otázka, či na Slovensku neexistuje nejaká diera v zákone alebo cesta, ako v súlade s právom predávať takéto výrobky. Pravda je taká, že takáto diera neexistuje a aj na Slovensku existuje dostatočné hmotné právo na to, aby sa proti takémuto konaniu bojovalo,“ tvrdí Steiniger.
Nárast počtu prípadov porušovania priemyselných a autorských práv má podľa právnika svoj pôvod často v neznalosti zákona, v nedôslednom prístupe policajných a colných orgánov či v nedostatočnej kontrole výrobkov a odhaľovaní takejto trestnej činnosti.
Taktiež to môže vyplývať aj z jednoduchej a zaslepenej dôvery a naivity predajcov, ktorí si myslia, že sa im nikdy nemôže nič stať alebo že na nich jednoducho neprídu. Pôvod môžeme podľa Steinigera hľadať aj v samotnom správaní spotrebiteľov, ktorí jednoducho akceptujú, že kupujú fejky, a nenahlásia takéto konanie majiteľovi porušovaného práva, prípadne príslušnému policajnému orgánu.
Predajcom fejkov hrozí až 8 rokov za mrežami
Mnohí predajcovia replík sú voči porušovaniu zákona a potenciálnemu trestnému stíhaniu ľahostajní. Pravdou však zostáva, že v závislosti od závažnosti a rozsahu škôd im hrozí až 8 rokov za mrežami. Zhodli sa na tom aj obaja právnici, ktorých sme v súvislosti s článkom oslovili.
„Špecificky k značkovému tovaru (chránenému ochrannými známkami) sa za trestné považuje uvedenie falzifikátov alebo napodobenín rôzneho stupňa kvality do obehu (t. j. na trh). V závislosti od rozsahu činnosti a prípadne iných kvalifikačných znakov sa potom odlišuje trestná sadzba, ktorá sa začína v rozsahu 0 – 3 roky a v kvalifikovanej skutkovej podstate môže byť v rozsahu 3 – 8 rokov,“ prezrádza pre Refresher advokát Maroš Jakubek.
Nad rámec toho v trestnoprávnej rovine štát poskytuje ochranu pred neoprávnenými zásahmi do autorských a priemyselných práv, konkrétne v podobe skutkových podstát troch trestných činov. Ide o:
– trestný čin podľa § 281 Trestného zákona porušovanie práv k ochrannej známke, označeniu pôvodu výrobku a obchodnému menu,
– trestný čin podľa § 282 Trestného zákona porušovanie priemyselných práv a
– trestný čin podľa § 283 Trestného zákona porušovanie autorského práva.
Každá z týchto skutkových podstát má podľa odborníka konkrétne znaky, ktoré je potrebné naplniť, aby sa dalo hovoriť o tom, že bol spáchaný nejaký trestný čin. Keďže v základných skutkových podstatách ide o prečiny, na to, aby bol konkrétny skutok trestným činom, sa musí dosiahnuť určitý stupeň závažnosti konania.
„Zásahy do práv s nepatrnou závažnosťou majú možnosť majitelia práv riešiť v civilnom konaní, tie sa v trestnom konaní neriešia. Trestnoprávny postih prichádza do úvahy až pri vyššej závažnosti konania, ktorá môže byť daná napríklad systematickosťou, rozsahom a inými podobnými okolnosťami,“ dodáva Jakubek.
Prečo ich nik netrestá?
Podľa právnika Steinigera má predaj fejkov pri problematike porušovania autorských práv a práv z ochranných známok, prípadne práv z dizajnu, dvojitý rozmer. „Na jednej strane ide o porušovanie práv, s ktorými je možné vyrovnať sa v obchodno-právnej, prípadne občiansko-právnej rovine, kde je cieľom najmä odstránenie ‚závadného‘ stavu a náhrada vzniknutej škody,“ vysvetľuje.
Na druhej strane však má povaha predaja fejkov aj svoju trestnoprávnu rovinu, kde cieľom je prísne potrestanie špekulantov, ktorí ich predávajú. Tých by mali kontrolovať najmä colné orgány, ktoré majú možnosť zadržať tovar, ktorý považujú za fejk. Neskôr na scénu nastupujú orgány činné v trestnom konaní. Tie môžu konať aj na základe podnetu alebo trestného oznámenia, ktoré podal majiteľ ochrannej známky.
Ako je však možné, že instagramové profily predávajúce fejkové tenisky a oblečenie fungujú naďalej a nik ich netrestá? Podľa Jakubeka je možné, že doposiaľ orgány činné v trestnom konaní nenadobudli konkrétne poznatky o tom, že sa takéto aktivity dejú, a preto sa danej veci nevenujú. Predajcovia fejkov na Instagrame majú preto takpovediac voľnú ruku a dokonalé prostredie na páchanie ilegálneho biznisu v anonymite bez akéhokoľvek potrestania.
Živíš sa tým, že predávaš repliky streetwearových tenisiek a oblečenia, ktoré v origináli stojí stovky až tisícky eur. Je nejaký rozdiel medzi fejkmi a replikami?
Nehovorím, že sa tým živím, ale viem si tým pekne privyrobiť. Záleží aj na období – cez leto je väčší dopyt ako v zime. A k otázke, či je medzi nimi rozdiel – osobne by som tvrdil, že nie je. Väčšinou si zákazník priplatí za kvalitu a dostane taký istý produkt, ako keby to bol originál.
Predaj replík teda nie je tvojím primárnym zamestnaním. Čím sa živíš?
Nie, nie je, študujem a podnikám aj v inom odvetví. Ale nechcem to ďalej špecifikovať.
Okrem toho, že repliky predávaš, aj ich v bežnom živote sám nosíš?
Vieš čo, osobne ich nosím len zriedka, a keď áno, tak si priplatím za tú najlepšiu kvalitu.
Ak ich nosíš, priznávaš, že ide o repliku, alebo to prezentuješ ako originál? Pretože je veľa ľudí, ktorí to nepriznajú.
Samozrejme. Aj medzi kamarátmi sa o tom otvorene bavíme, nie je sa za čo hanbiť. Ak mám zaplatiť napríklad 500 eur za mikinu a viem si ju zohnať lacnejšie, tak je to len moja šikovnosť.
Nemyslíš si, že nosiť a predávať fejky je neetické a neúctivé voči luxusným značkám?
Ja to vnímam tak, že je super, že v dnešnej dobe sa dajú kúpiť tieto, ako si ich nazval, fejky za zlomok ceny. A nie, nemyslím si, že je to neetické, pretože tržby gigantu, ako je Nike, nijako neovplyvní to, že existuje aj biznis s replikami.
Prestížna agentúra Reuters pred pár rokmi prišla s informáciou od Interpolu, že stopy od výrobcov fejkov vedú priamo k medzinárodnému terorizmu. Z fejkových kabeliek Gucci alebo Louis Vuitton vraj profitujú skupiny al-Káida a Hizballáh. Dalo by sa povedať, že istým spôsobom, hoci nepriamo, prispievaš k organizovanému zločinu.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Aký názor má predajca fejkov na to, že prispieva k organizovanému zločinu.
- Kto vyrába fejky a z ktorej krajiny sú najkvalitnejšie.
- Ako sa dostal k predaju replík.
- Koľko na tom vie mesačne otočiť.
- V čom sa líšia 1 : 1 repliky od originálov.
