- produkty a služby určené pre osoby staršie ako 18 rokov
- sex, nahotu a iný NSFW obsah
- násilie, krv alebo obsah nevhodný pre citlivé povahy
Deti z ulíc pridelili pedofilným pestúnom. Renomovaný sexuológ tvrdil, že im to prospeje.
Problémové deti žijúce s pedofilnými pestúnmi budú čerpať zo „vzájomných výhod“. Tak to vnímal kedysi uznávaný sexuológ Helmut Kentler, ktorý odštartoval kontroverzný experiment. Sex dospelých s deťmi považoval za prospešný – v prípade, že bude dobrovoľný.
Na svoju stranu získal dokonca berlínsky senát, ktorý jeho projekt odobril. Z postojov profesora Kentlera vychádzala aj istá politická strana, ktorá lobovala za dekriminalizáciu sexu s deťmi.
Projekt štát akceptoval dlhých 30 rokov, počas ktorých pestúni sexuálne zneužili neurčitý počet malých detí. V poslednom období začali vypovedať jednotlivé obete, ktoré až do svojej dospelosti vyrastali s mužom, ktorý ich bil a znásilňoval.
- Prečo Kentler považoval dobrovoľný sex dieťaťa a dospelého za pozitívny.
- Ako si obhajoval svoj projekt.
- Kedy si uvedomil, že sa možno celý čas mýlil.
- Prečo pedofil nemusí byť automaticky sexuálny predátor.
- Čo má podľa psychologičky Zdeňky Pospíšilovej spraviť pedofil, ak si uvedomí, že sa pri deťoch „nevie ovládať“.
„Neškodný“ sex s dieťaťom
Sú pedofili vhodnými pestúnmi pre opustené deti? Profesor psychológie Helmut Kentler veril, že áno. Svoje tvrdenie sa pokúsil dokázať kontroverzným projektom, ktorý fungoval v západnom Berlíne od 70. rokov minulého storočia.
Jeho pointou bolo prideliť „slabomyseľné“ či drogovo závislé deti z ulíc pedofilným pestúnom a pozorovať, ako vyrastajú. Sexuológ Helmut Kentler sa nazdával, že deti vyrastajúce pod dohľadom pedofila budú pozitívne ovplyvnené. Viacerí z pestúnov boli pritom trestaní za sexuálne delikty.
Niektorí z pedofilov pochádzali z radov významných akademikov, ktorých Kentler osobne poznal. Počet detí, ktoré s pedofilmi žili, nepoznáme (The Times píšu o minimálne deviatich). Rovnako nevieme ani to, koľké z nich boli pestúnmi sexuálne zneužívané a koľko detí vyrastalo v harmonickom prostredí.
Profesor Kentler rátal s tým, že niektorí z pedofilov môžu mať s deťmi sex, čo mu však neprekážalo. Tvrdil totiž, že dobrovoľný sexuálny kontakt medzi dieťaťom a pedofilom je neškodný.
Die Tageszeitung poukazuje na to, že pestúni za opatrovanie detí dostávali štátne príspevky. V podstate sa teda dá povedať, že im štát okrem iného platil aj za súlož s neplnoletými. Berlínska senátorka Sandra Scheeresová preto experiment Kentlera označila za zločin, za ktorý priamo zodpovedal štát, uvádza Boulevardzeitung-Berlin.
Helmut Kentler okrem iného pracoval aj ako súdny znalec, ktorý sa podieľal na prípadoch s údajným sexuálnym zneužívaním detí. Aj jeho pričinením dostali viacerí potenciálni páchatelia menej prísny trest alebo ich súd oslobodil.
30 rokov detských útrap
Sexuálna revolúcia západnej kultúry zo 60. rokov 20. storočia priniesla mnohé pozitíva, ako napríklad vyššiu akceptáciu práv homosexuálov a posilnenie postavenia žien. Ak by sme však mali uviesť jeden príklad toho, ako sa odtrhla z reťaze, projekt profesora Kentlera by bol vhodným kandidátom. Experiment dokázal dlhé roky pokračovať pod rúškom tajomstva napriek tomu, že mnohé deti pod výchovou pestúnov trpeli.
Sex s deťmi bol aj počas sexuálnej revolúcie ilegálny a trestaný odňatím slobody. S tým si však Helmut Kentler hlavu nelámal. Pred berlínskym senátom projekt obhajoval tvrdením, že pedofili dokázali so „slabomyseľnými“ a problematickými chlapcami vhodne pracovať práve preto, že ich milovali, informuje Der Spiegel. Nazdával sa, že „bežní rodičia“ by to s nimi jednoducho nevydržali.
Podľa Deutsche Welle prvú detailnejšiu správu o experimente vydala až univerzita v Göttingene v roku 2016. Autorka textu si myslela, že kontroverzný projekt trval do 90. rokov. Jedna z obetí jej však v reakcii na článok povedala, že u jedného z pedofilov menom Fritz Henkel žila až do roku 2003.
Úrady experiment známeho sexuológa z nepochopiteľných dôvodov akceptovali, a tak trval približne 30 rokov. Presné záznamy o tom, ako Helmut Kentler získal financie na podporu projektu, prípadne akým spôsobom hľadal pedofilných pestúnov, sa nenašli.
Projekt dodnes vrhá zlý tieň na všetkých pedofilov, ktorí však nemusia byť automaticky sexuálnymi predátormi, práve naopak. „Drvivá väčšina pedofilov si je vedomá škôd, ktoré môžu deťom spôsobiť, a preto sú zdržanliví,“ uvádzajú Irish Times.
S týmto vyjadrením súhlasí aj psychologička Zdeňka Pospíšilová, ktorá je odborníčkou na ľudskú sexualitu.
„Väčšina pedofilov nikdy dieťa nezneužije. Spoločnosť si často zamieňa deviáciu, respektíve variáciu s delikvenciou. Sexuálni delikventi, teda ľudia, ktorí sa dopustia trestného činu, sú obvykle ľudia, u ktorých nie je sexuálna deviácia – napríklad pedofília – prítomná.
Ich motívom tak nie je realizovanie sexuálnych preferencií, ale skôr fakt, že ich obeť pre nich v danú chvíľu predstavuje ľahkú korisť. Ako sa niekedy hovorí, príležitosť robí zlodeja. Úlohu môže hrať aj vplyv alkoholu či iných návykových látok alebo osobnostné patológie. O menšinovej sexuálnej variácii, ktorá ich môže motivovať, hovoríme asi u jedného z desiatich delikventov,“ povedala.
Dekriminalizácia sexu detí a dospelých
Profesor svojho času patril medzi veľkých obhajcov sexu medzi deťmi a dospelými – a nebol sám. Dekriminalizáciu sexu s deťmi pod 14 rokov vtedy podporovala aj strana Zelených, píše Der Spiegel, v dôsledku čoho si jej prívrženci v súčasnosti sypú popol na hlavu.
Jedna z frakcií Zelených dokonca bojovala za úplnú legalizáciu konsenzuálneho sexu s deťmi. Jürgen Trittin, dlhoročný člen strany, sa za podporu sexuálnych vzťahov detí a pedofilov z minulosti podľa Irish Times ospravedlnil.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Prečo môže byť kontakt pedofila s dieťaťom podľa psychologičky Zdeňky Pospíšilovej prospešný.
- Kedy by mal pedofil vyhľadať odbornú pomoc.
- Ako si obete pestúnov spomínajú na svoje detstvo.
- Ktorá politická strana chcela dekriminalizovať sex s dieťaťom.
- Kedy si zneužívané deti uvedomili, čo sa s nimi dialo.
