Uznávaný herec Maroš Kramár hovorí o svojom živote, hejte na internete aj o mediálnej kauze po odvysielaní relácie Inkognito.
Vchádzame do podkrovného bytu. Strop lemujú drevené trámy, na policiach sú sošky, na stenách obrazy. Obývačka s pódiom pôsobí bohémsky. Maroš Kramár sa usádza do pohodlného kresla. „Dnes tu budeme hrať Tajomné variácie od Érica-Emmanuela Schmitta. Predstavenie o láske, manželstve, sexe a smrti. Proste o živote,“ vysvetľuje. „Všetci, čo tu boli, sa zhodli na tom, že sa v tom predstavení našli,“ dodáva herec.
Rozhovor, ktorý sa začal v priateľskom duchu, končíme búrlivou debatou o mediálnej kauze po odvysielaní relácie Inkognito, v ktorej sa herec zo žartu dotkol zadku kamarátky maskérky Martiny Glaser. Televízia Joj túto scénu odvysielala ako vtipný záber. V tej chvíli zrejme v televízii nevedeli, čo tým spôsobia.
- Čo vďaka herectvu zažil Maroš Kramár.
- Aké by mal povolanie, keby sa nestal hercom.
- Prečo usporadúva divadelné večierky vo svojom byte.
- Prečo nemal v scénach nikdy problém s nahotou.
- Ako sa stavia k incidentu v Inkognite.
- Prečo by to urobil znova.
- Čo si myslí o dnešnej mladej generácii.
O chvíľu budete hrať divadlo. Mávate ešte trému?
Ťažko povedať, asi to už nie je tréma. Tú som mal skôr zo začiatku, keď som bol mladší.
Skôr mám obavu, či pamäť funguje tak, ako má. Ak nevyjdete dlho na javisko, stratíte istotu – to nám hercom spôsobil covid. Hlava aj pamäť sú automaty.
Toto nie je klasické divadlo, je to v niečom úplne iné. Samotný byt je kulisa a ľudia si tu môžu posedieť, hosť má možnosť rozprávať sa s hercom. Hostí divákov máme dva metre od seba, preto sa nemôžeme ulievať. Tu nás vidia, počujú aj cítia. Musíme hrať na viac než na sto percent, aby tomu ľudia uverili.
Kultúra bola počas pandémie jednou z najviac zasiahnutých oblastí. Aké to pre vás bolo?
V Prahe som našťastie točil zábavnú reláciu Zázraky prírody a seriál Slunečná a v Bratislave párkrát Inkognito. No bol to iný život, keďže pred pandémiou som hral mesačne okolo 15 až 20 predstavení, každé v inom meste, a cestoval som. Bral som to však tak, že som spoznal pomalší a jednoduchší život. Vlastne som sa dostal do situácie, keď som si to tak trochu aj užíval. Bola to generálka na starobu a dôchodcovský vek.
Vďaka tomu, čo celý život robím, som jazdil na formule, lietal som na vetroni a robil som akrobatické lietanie. Bolo to neskutočné množstvo bláznovstva.
Narodili ste sa do hereckej rodiny. Raz ste povedali, že ste ako malý túžili byť smetiarom alebo Karlom Gottom. Ste nakoniec rád, že ste herec?
Herectvo robím už od šiestich rokov, takže ani nepoznám nič iné. Hral som veľa postáv ešte predtým, než som išiel na strednú školu. Keďže aj môj otec a dedo boli herci, automaticky ma to ťahalo tým smerom. No okrem herectva by ma ešte bavilo podnikať. Možno by som bol dobrý manažér, lebo mám veľa nápadov.
Musíte mať nespočetne veľa zážitkov, keďže sa tomu venujete celý život.
Vďaka tomu, čo celý život robím, som jazdil na formule, lietal som na vetroni a robil som akrobatické lietanie, potápal som sa, spustili ma na lyžiach zo skokanského mostíka. Bolo to neskutočné množstvo bláznovstva, za ktoré si iný človek platí.
Mne to ponúkajú a ešte mi za to aj zaplatia, no v podstate to nemusím. Som skôr kaviarenský typ. Vždy to beriem ako výzvu a bojujem so sebou. A verte mi, je to super pocit, keď vyhrám sám nad sebou.
Nie je dobré, ak režiséri lákajú divákov na nejaký film len preto, že je v ňom herečka nahá.
Vo filmoch ste nemali problém s nahotou. Je ťažké si na ňu počas natáčania zvyknúť?
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Prečo Maroš Kramár nemal v scénach nikdy problém s nahotou.
- Ako sa stavia k incidentu v Inkognite.
- Prečo by to urobil znova.
