Súťaž v odsekávaní hláv a hromadné znásilnenia mladých dievčat i stareniek. Masaker v Nankingu sa podľa niektorých ľudí ani nestal

O nacistickom holokauste či vojnových zločinoch Sovietskeho zväzu (nielen) za druhej svetovej vojny sme v našich končinách počuli veľa. Obdobné zverstvá sa však v 20. storočí diali napríklad aj v Ázii. Japonská armáda po vpáde do čínskeho mesta Nanking v roku 1937 symbolicky otvorila brány pekla a vo vojakoch sa prebudili tie najtemnejšie zákutia.

Bez akéhokoľvek dôvodu spustili masaker nevídaných rozmerov. Civilistov strieľali rad za radom, odsekávali im hlavy a z ich popráv si spravili dokonca súťaž. Kto odtne viac hláv, vyhráva.

Brutálne pristupovali aj k deťom a ženám. Mladé, staré či dokonca tehotné Číňanky hromadne znásilňovali a následne neraz popravili alebo im do pohlavných orgánov vkladali bambusové palice či bajonety. Chceli ich tak čo najviac ponížiť. V meste sa začali kopiť mŕtvoly a ich zápach bol všadeprítomný. 

Zavraždili aj matku, ktorá držala na rukách deti

Keď japonská cisárska armáda počas druhej čínsko-japonskej vojny dobyla v decembri roku 1937 čínsky Nanking, v meste sa rozpútal jeden z najhorších masakrov modernej histórie. Japonci nezabíjali len vojakov, ale aj státisíce civilistov. Odhady historikov uvádzajú, že v Nankingu počas neslávne známeho masakra vojaci znásilnili asi 20 000 žien a zabili zhruba 250 000 až 300 000 osôb, píše BBC. Obetí mohlo byť pritom ešte viac, no niekoľko státisícov obyvateľov stihlo pred príchodom japonských vojsk utiecť z mesta.

Shiro Azuma sa ako jeden z mála japonských vojakov ospravedlnil za brutálne činy, ktoré páchali na obyvateľoch Nankingu. Aktivistka Tamaki Matsuoka natočila v roku 2009 dokument Torn Memories of Nanjing, aby ukázala Japonsku pravý rozsah masakra v meste Nanking. Zarážajúce je, že z 250 bývalých vojakov Japonska, ktorých vyspovedala, ľútosť za svoje činy vraj prejavili len traja, píše CBC.

„Bolo tam asi 37 starých mužov, žien a detí. Zajali sme ich a zhromaždili na námestí. Medzi nimi bola aj žena, ktorá na pravej ruke držala dieťa a druhé mala na ľavej. Matku aj obe deti sme zabili – nabodli sme ich ako zemiaky na ražeň,“ opisoval Shiro Azuma popravy, na ktorých sa osobne zúčastnil. 

Spomenul aj to, ako išiel odseknúť hlavu jednému z farmárov, no nechtiac ho zasiahol tak, že mu odťal iba časť lebky. Pri pohľade na to, ako z neho vystrekla krv, znova zaťal a farmára sa mu nakoniec podarilo pripraviť o život. Takéto brutálne scény pritom neboli žiadnou výnimkou. Podľa očitých svedkov išlo o bežnú rutinu.

„Keď boli ženy znásilňované, boli ľuďmi. Len čo sa však znásilňovanie skončilo, stalo sa z nich prasacie mäso,“ cituje jeho slová CNN.

Súťaž v odsekávaní hláv

Chrániť civilistov nebolo prakticky možné. Obrana vedená generálom Tchang Šeng-čom skončila fiaskom. Čínski vojaci, ktorí zostali v meste, pretože nestihli utiecť, mali čo robiť, aby si zachránili vlastné životy. V ideálnom prípade sa ihneď vyzliekli z vojenských uniforiem, aby zapadli do davu bežných občanov.