Záľubu v ultraspracovaných a prisládzaných produktoch, ktoré obsahujú nebezpečné farbivá, si budujú už odmalička.
S kvalitou stravy a potravín som sa – asi ako väčšina mileniálov – začala viac zaoberať
po narodení detí a po tridsiatke. Za tých pár rokov sme si v rodine našli systém: snažíme
sa jesť väčšinou doma a zdravo. To však neznamená, že si s deťmi občas nedáme pizzu alebo fast food. Aj naše prvé jedlo po príchode do USA sme si dali v známom reťazci a nič po
tej dlhej ceste nechutilo lepšie.
V našom zabehnutom životnom štýle sme pokračovali aj v Houstone – aj keď ísť v
Amerike do potravín je ako ísť do Disneylandu. A tak sme si do košíka občas prihadzovali
aj všelijaké tunajšie chuťovky. Všeobecne som ale žila v presvedčení, že aj v krajine
rýchlych občerstvení sa človek môže stravovať zdravo. A veru môže, ale cesta za tým je plná nástrah.
Raz som v chladničke nechala asi desať dní načatý cottage cheese. Keď som ho
zastrčený v rohu našla, bola som si istá, že pôjde do koša. Zo zvyku som si ale pričuchla.
Voňal čerstvo, tak som ho aj ochutnala a chutil úplne normálne. Neskôr sa mi toto isté
stalo s dlho otvorenou kyslou smotanou. Tu sa potraviny nekazia, žartovali sme.
Nakoniec mi to nedalo a začala som googliť, aby som zistila, ako v USA funguje systém regulácie zloženia potravín.
Výrobcovia môžu robiť všetko, čo zákon priamo nezakazuje
Amerika pristupuje k potravinám a ich zloženiu veľmi benevolentne. Úrad pre kontrolu potravín a liekov (FDA) vychádza z princípu, že potravinárske firmy môžu robiť všetko, čo zákon priamo nezakazuje. To znamená, že výrobca môže pridať do zloženia produktu rôzne aditíva, konzervanty a farbivá – bez toho, aby ich pred uvedením na trh testoval. Stačí, ak ich už vedci skúmali a všeobecne ich považujú za bezpečné (tzv. GRAS – generally recognized as safe). Odborníkov si dokonca často najímajú i samotní výrobcovia.
Pre porovnanie, na európskom trhu to funguje presne naopak a nová látka sa môže v zložení objaviť až po tom, čo ju dôkladne otestujú a schvália úrady.
Neslávne známe je napríklad červené farbivo číslo 3 (Red Dye 3). Už v 80. rokoch prišli v USA na to, že vysoké dávky u potkanov spôsobujú rakovinu štítnej žľazy. Regulačný úrad ho zakázal v kozmetike a liekoch, no pri potravinách už takýto prísny nebol s odôvodnením, že v jedle sú mu ľudia vystavení minimálne a výrobcovia ho používajú už dlhé roky. V niektorých sladkostiach, cukríkoch a nápojoch toto farbivo nájdeme dodnes. Kalifornia ho od roku 2027 ako prvý štát úplne zakáže.
Ďalšie farbivá, vďaka ktorým sú americké raňajkové cereálie najfarebnejšie na svete, čelia podobným problémom. Vojnu im vyhlásilo hnutie Make America Healthy Again (MAHA) na čele s ministrom zdravotníctva Robertom F. Kennedym. Ten postupne núti výrobcov, aby nahradili umelé farbivá prírodnými.
Výskumy ukazujú, že napríklad syntetické farbivo Red Dye 40 spôsobuje u detí poruchy pozornosti. Ani v Európe ho nezakázali, no produkty musia obsahovať varovanie.
Našla som aj odpoveď na otázku, prečo otvorené mliečne výrobky v chladničke vydržia oveľa dlhšie. Neskazia sa, pretože obsahujú konzervanty, ktoré výrobcovia v Európe buď nepoužívajú alebo len veľmi obmedzene.
Začala som byť teda ostražitejšia. Stiahla som si dokonca aplikáciu, ktorá mi po
oskenovaní čiarového kódu ako laikovi vysvetlí, čo konkrétna potravina obsahuje a čo z toho nie je úplne bezpečné.
Pozor: Nenaleťte na falošné profily vydávajúce sa za COOP Jednotu
28. októbra 2025 o 13:13
Oskenovala som celú špajzu a deťom oznámila, že Disneyland už nebude. Nakupujeme len základné a overené potraviny. Ak chceme vyskúšať niečo nové, dobre si pozrieme zloženie.
Okrem farbív je obľúbenou disciplínou amerických výrobcov schovať cukor tam, kde by to človek vôbec nečakal. Nájsť napríklad toastový chlieb bez pridaného cukru je umenie.
S nezdravým jedlom deti už vyrastajú
Je to však aj o celkovej kultúre a vzťahu k jedlu ako takému. Návyky a záľubu v
ultraspracovaných či prisládzaných produktoch si tu deti budujú odmalička. Nie je
zvykom, že by školy mali školské jedálne a každý deň by deťom varili. Obedy, ktoré si môžu v školskej kaviarni kúpiť, im vozia do škôl už zabalené.
Zvyčajne sú to jedlá ako kuracie nugetky, hranolky, hot dogy či pizza. K nim pridávajú zeleninu, niekedy čerstvé a inokedy sladké kompótové ovocie. No a samozrejme, mlieko – buď obyčajné alebo čokoládové.
Obedné menu pripomína jedlo, aké dostaneš v lietadle. Dodávatelia ho balia do plastu a pribalujú k nemu plastové príbory. Preto veľa rodičov – vrátane nás – deťom radšej pripravuje jedlo doma. Okrem piatku, lebo vtedy býva pizza a raz do týždňa si ju dopriať môžu.
Podobne to vyzerá aj na narodeninových oslavách. Minulý rok, keď som ešte nepoznala tunajšie pomery, som na dcérinu oslavu v parku priniesla ovocie – jahody, maliny, čučoriedky. Naservírovali sme aj mrkvu a uhorky s hummusom, slané krekery, syr, oriešky a, samozrejme, tortu. Ovocie ľudia zjedli, tortu tiež, ale zvyšok hostiny som priniesla naspäť
domov. Na všetkých ďalších oslavách, kam dcéru pozvali, nás čakalo rovnaké pohostenie: pizza, džús a torta.
Okrem mňa si za celý rok ešte jedna mama povedala, že to so zeleninou na oslave
skúsi. Keď sme po dcéru po oslave prišli, mama za nami utekala so šokovaným výrazom:
„Ona jedla všetku zeleninu. Len tak, bez ničoho. Ja som jej núkala aspoň dressing, ale
nechcela. Ako ste to dokázali?“
Vďaka vlaňajšiemu Dňu matiek sa mi trocha podarilo nakuknúť aj do kuchýň
amerických domácností. Všetky mamy z triedy dostali rovnaký darček – kuchársku knihu s
„maminými receptami“. Každé dieťa napísalo jeden recept svojej mamy a učiteľka to pre
nás dala dokopy ako knihu.
Samozrejme, šesťročné deti kadečo poplietli, ale bolo to zaujímavé čítanie, z
ktorého som vyrozumela, že varia najmä z polotovarov. Nemám nič proti polotovarom,
sama ich občas využijem, no drvivá väčšina receptov boli lievance z prášku, mrazená
pizza a podobne. Moja dcéra napísala recept na kurací perkelt s haluškami. Len mi je
záhadou, ako sa jej do toho podarilo dostať huby.
Keď sa na to pozriem v širšom kontexte, mám pre toto americké stravovanie pochopenie. Ľudia tu viac pracujú a chodia neskôr domov, z čoho môžeme usudzovať, že majú menej času na prípravu výživnejších jedál. Zrejme aj preto sú tu polotovary ľahko dostupné.
Aby som však nehovorila len o fast foodoch – v Houstone je úžasná gastro scéna. Nájdeš tu kuchyne z celého sveta a množstvo kvalitných reštaurácií, v ktorých sa výborne naješ.
Rovnako nefér by bolo hovoriť, že americké potraviny nie sú kvalitné. Samozrejme, zoženieš aj čerstvé, nespracované a kvalitné produkty. Len je ich v tej záplave možností náročnejšie nájsť a ten, kto vyberá len podľa pocitu, sa môže ľahko nechať nachytať.
