Víkend s abstinentmi bol pre mňa silným zážitkom. Dozvedela som sa veľa nového a stretla som sa s ľuďmi, ktorí padli na úplné dno. Teraz však ukazujú, že dokázali vstať a viesť normálny život.
Abstinenti. Slovo, ktoré v našej krajine znie pre mnohých cudzo, možno až zvláštne. A predsa ich je okolo nás veľa. Bývalí alkoholici, narkomani, gambleri, ale aj ich partneri či deti. Ľudia, ktorí zo začiatku denne zápasia o to, aby zostali v abstinencii a nevrátili sa k závislosti. Spája ich komunita a vzájomná podpora.
Stretávajú sa každý týždeň vo svojich kluboch, kde diskutujú o živote, problémoch, psychickom stave či ťažkých chvíľach. Niektorí sú abstinentami už 50 rokov, iní len niekoľko mesiacov. Všetci títo ľudia sa stretli v jeden letný víkend v Oravskej Polhore na športových hrách abstinentov, aby si ukázali, že aj bez alkoholu, gamblingu či drog sa dá žiť naplno a užívať si aktivity ako ľudia, ktorí nemajú problém so závislosťou.
Športové hry organizujú každé dva roky, vždy iný klub zo Slovenska. Tento rok sa na Orave stretlo 47 klubov. Ubytovanie praskalo vo švíkoch s viac ako 150 abstinentami, no bola som tam aj ja.
Vždy ma zaujímali príbehy ľudí, psychológia a spôsob života, aký vedú abstinenti. Pýtala som sa, či to je iné, či inak premýšľajú, ako vnímajú každodenný život a ako sa denne vyhýbajú nástrahám, ktoré ich môžu viesť späť k závislosti. Asociácia klubov abstinujúcich Slovenska ma pozvala na ich veľké stretnutie.
V piatok sme sa ubytovali a mali čas sa rozprávať až do večera, kde sme si pri ohni opekali. V sobotu ráno sme sa presunuli do športového areálu Oravskej Polhory, kde si účastníci mohli zahrať rôzne hry ako futbal, bedminton, pexeso, pingpong či volejbal. Večer nasledovala zábava s kapelou.
Stihla som množstvom účastníkov, bývalými alkoholikmi, gamblermi aj užívateľmi drog. Niektorí boli niekoľkokrát vo výkone trestu kvôli krádežiam, či na hranici života a smrti, keď dávky drog presahovali množstvá, ktoré ich telo zvládne.
Páči sa ti naša tvorba? Pridaj sa do klubu Refresher+. Aj vďaka tvojej podpore dokážeme prinášať kvalitné články. Okrem množstva benefitov, ktoré na teba čakajú, získaš neobmedzený prístup k prémiovému obsahu.
Vedela som, že sa s nimi budem cítiť príjemne
Organizačné záležitosti som riešila priamo s prezidentom asociácie. Stretli sme sa ešte približne sto kilometrov pred cieľom a už vtedy som cítila, že nemám dôvod obávať sa. Prišiel autom spolu s ďalšími členmi svojho abstinenčného klubu, všetci pôsobili veľmi priateľsky a prekvapilo ma, že mali skvelý zmysel pre humor.
Po bryndzových haluškách pri slovenskom orloji sme pomaly vyrazili do rekreačného areálu Slaná Voda. Ihneď som sa zoznámila s množstvom účastníkov. Veľakrát som sa ani nemusela pýtať a začali rozprávať sami. Ihneď som sa dozvedela o páre manželov abstinentov, ktorí si toho preskákali až-až. Muž bol abstinent oveľa dlhšie ako jeho manželka a preto to mal doma oveľa náročnejšie ako tí, ktorí alkohol zo svojho života úplne odstránili.
Dozvedela som sa aj, že Janko Václav, prezident asociácie, je abstinent už pomaly 28. rok. Tiež si prešiel ťažkým obdobím a padol na úplné dno, aj keď je teraz z neho úplne iný človek. „Veľakrát som sa opil tak, že ma museli domov zobrať druhí ľudia. Veľmi som sa potom hanbil." Pracoval ako stolár a keďže pil aj počas práce, viackrát sa zranil. Dozvedela som sa to vo chvíli, keď som sa ho spýtala na prst, z ktorého mu chýbala takmer polovica.
V prvých dňoch abstinencie zažil aj záchvat, ktorým si telo pýtalo alkohol. „Myslel som si, že do rána zomriem. Bol som v nemocnici a prišla za mnou psychiatrička, že spĺňam všetky predpoklady na protialkoholickú liečbu." Odvtedy prešlo veľa času, ktorý venoval pomoci sebe aj druhým. Chodí na psychiatrické oddelenie aj do liečebného ústavu Predná Hora, kde organizuje stretnutia s abstinentami.
O viceprezidentke Janke Volfovej som sa zasa dozvedela, že svoje psychické problémy zapíjala alkoholom. Dnes spolu s manželom nevynechajú takmer ani jednu udalosť abstinentov. Pracuje na psychiatrickom oddelení a pomáha druhým dostať sa z toho, čím si prechádzala aj ona.
Recidíva je veľký strašiak
Mnohí závislí ľudia prešli recidívou. Dozvedela som sa, že len približne 3 z 10 ľudí zostane v abstinencii po celý život. Účastníkov športových hier som sa preto pýtala, čo pomohlo práve im. Viacerí mi povedali, že majú svoj symbol abstinencie. Niekto si každý rok na výročie kúpi sošku, ktorá im symbolizuje ich čistý život, ako napríklad Janko Václav. Ukázal mi na fotkách aj svoju zbierku tiav, ktoré dokážu žiť aj 24-hodín bez vody.
Je tu však aj kontrast. Robo, bývalý alkoholik a gambler, išiel ihneď po liečení pracovať do krčmy, aj keď mu to mnohí neodporúčali. On to zvládol a dokonca, ako vraví, pomohlo mu to. Avšak, po piatich rokoch sa stal znova závislý, tentokrát na hazarde. Mnohí abstinenti sa však vyhýbali svadbám, spoločenským udalostiam či miestam, ktoré im pripomínali ich minulosť.
Zaujímavé však bolo, že pre mnohých abstinentov nie sú problém sladkosti či zákusky, ktoré obsahujú alkohol. „Margotka je moja obľúbená sladkosť a vôbec nevnímam, že obsahuje alkohol," spomína Janko. Nealko pivo, či detské šampanské sú však pre neho úplne tabu. Počas konverzácií som sa teda dozvedela aj to, že každý abstinent je úplne iný a to, čo platilo na jedného, nemusí platiť na druhého.
Stretnutia v A-kluboch preto nie sú o radách, ale o osobných skúsenostiach. U abstinentov to vyzerá v praxi tak, že sedia v kruhu a keď riešia nejakú situáciu či problém, ostatní môžu povedať len to, čo v tom okamihu pomohlo im/ako to urobili oni. Záleží potom na každom osobitne, či si z ich skúseností niečo zoberú, alebo si veci urobia po svojom. Nikto nikoho nekritizuje a nespochybňuje jeho názor. Dodržiavať tieto pravidlá je veľmi dôležité.
To, že spúšťačom recidívy môže byť čokoľvek, mi potvrdil aj František, ktorý je abstinentom už 42 rokov. Vysvetlil mi, že kedysi hrával v kapele. Ako mladý hudobník bol s alkoholom veľký kamarát, až sa z toho stala závislosť. Niekedy dokonca nedokázal ani odohrať koncert, pretože nevedel poriadne stáť na nohách.
Keď prišiel z liečenia, úplne prestal hrať. Po 30-tich rokoch chytil do ruky gitaru a všetko sa mu vrátilo. Bol na tom psychicky veľmi zle, no k alkoholu sa našťastie nevrátil. Spúšťačom recidívy bola pre neho aj voda po holení, o ktorej nevedel že obsahuje alkohol, keďže ju kúpil narýchlo a nevšimol si zloženie. Uvedomila som si, že každý má iné spúšťače. Zatiaľ čo Robovi práca v krčme paradoxne pomohla, Františkovi by stačila obyčajná gitara, aby ho stiahla späť na dno.
Takmer o všetko prišiel
Robo vyrastal v rodine poznačenej alkoholom, jeho otec pil a aj on sám v mladosti začal piť a hrávať hazardné hry. Najskôr to boli karty a poker s kamarátmi, no neskôr prešiel na automaty a stávkovanie. Hazard sa stal každodennou potrebou, vždy, keď mal peniaze, okamžite ich prehral.
Aby mal na hranie, začal si brať pôžičky v banke aj od známych. Sám priznáva, že vtedy bol majstrom v klamstve: vedel, ako na koho zatlačiť, čo komu povedať, aký príbeh si vymyslieť, aby mu požičali. Využíval dôveru najbližších a všetko zatajoval. Klamstvo sa preňho stalo „alfou a omegou“ závislosti. Tvrdí, že gambler bez klamstva neprežije, pretože keby povedal pravdu o tom, na čo potrebuje peniaze, nikto by mu ich nedal.
Keď už nemal prístup k ďalším pôžičkám a vyčerpal všetkých, ktorým mohol klamať, prišla kríza. Dostal sa do obrovských
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Ako vyzeral celý víkend, aké som mala očakávania a aká bola realita.
- S kým všetkým som sa stretla a rozprávala.
- Aké ťažké životné príbehy mi porozprávali abstinenti.
- Prečo som sa rozprávala aj s manželkou abstinenta.
- Ako hodnotím celý víkend a čo si z neho odnášam.
