Na začiatku som mala stres a na konci mi bolo ľúto, že odchádzam. Aký bol môj deň?
Rozmýšľal si niekedy nad tým, aký život majú ľudia s vysokým IQ? Ako vnímajú svet? O čom sa rozprávajú, keď sa stretnú? A najmä – ako vyzerá ich bežný deň, keď sa ocitnú v spoločnosti ďalších ľudí, ktorých inteligencia výrazne prevyšuje priemer?
Práve tieto otázky som mala v hlave, keď som sa vo štvrtok 1. mája rozhodla zúčastniť stretnutia Mensa Slovensko – organizácie združujúcej ľudí, ktorých IQ presahuje hodnotu 130. Cieľom tejto komunity je prepájať nadpriemerne inteligentných ľudí a vytvárať priestor na zdieľanie vedomostí, záujmov a voľnočasových aktivít.

Nešla som tam ako členka, ani ako odborníčka. Išla som tam ako novinárka, ale najmä ako človek, ktorý je prirodzene zvedavý. Chcela som zistiť, či sa dá vysoké IQ spoznať už na prvý pohľad – v spôsobe, akým ťa pozdravia, ako sa rozprávajú, ako sa tvária.
Chcela som nazrieť do ich sveta, byť pri ich rozhovoroch, sledovať ich interakcie a spoznať, ako takíto ľudia fungujú v bežnej spoločnosti a či sa budem medzi nimi cítiť inak. Strávila som s nimi celý deň.
Postupne sa Mensania začali otvárať a spomínať mi svoje skúsenosti. Vtedy som sa dozvedela, že niektorí z nich majú IQ až 160 a dosahujú ho len tisíciny percenta populácie.
Môžeme ich prirovnať napríklad k Albertovi Einsteinovi, Isaacovi Newtonovi alebo Leonardovi da Vincimu. Rozprávať sa s takýmito inteligentnými ľuďmi ma dosť stresovalo. Nevedela som, ako ma budú brať, či sa s nimi vôbec budem vedieť porozprávať. Už po pár hodinách som si však uvedomila, že moje predstavy boli v mnohom úplne iné než realita.
Kvalitné články nevznikajú samy od seba. Sú za nimi hodiny práce, zvedavosti a hľadania pravdy. Patria medzi ne aj nebezpečné reportáže z prostredia kriminality či investigatívne články. Ak sa ti páči, čo robíme, podpor nás vstupom do klubu Refresher+. Tvoja podpora je kľúčom k ďalším príbehom, ktoré stoja za prečítanie.
Stresujúce ráno
Celý deň ma sprevádzala podpredsedníčka Mensy Slovensko, Dália Tomášová, ktorá sa starala o to, aby som sa medzi nimi cítila komfortne.
Keď som prišla na miesto stretnutia, všetci členovia ma čakali pred penziónom, kde boli ubytovaní, nakoľko v Modre strávili až päť dní. Spoločne sme sa potom vybrali do Slovenskej Ľudovej majoliky. Už v prvých minútach zo mňa opadol prvotný stres, kedy sa mi viacerí Mensania milo pozdravili a zoznámili sa so mnou. Na prvý pohľad to boli úplne bežní ľudia a ja som sa tešila na to, čo ma s nimi bude čakať.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Ako Mensania zistili, že sú inteligentní a čo tomu predchádzalo.
- Aké spoločenské hry sme hrali a čo som pri nich zistila.
- Prečo som takmer vyhrala vedomostný kvíz.
- Prečo má jedna Mensanka dvojitú jedinečnosť a prečo musí chodiť do školy aj vtedy, keď je chorá.
- Čo ma učili členovia Mensy a ako nakoniec hodnotím celý deň s nimi.