Na vlastnej koži sme zažili atmosféru miesta, kde miznú ľudia bez stopy.
Slovenský bermudský trojuholník alebo aj najtajomnejší les našej krajiny. Pohorie Tribeč je oddávna opradené rôznymi záhadnými zmiznutiami ľudí, pričom je zarážajúce, že väčšina z nich nie je dodnes vyriešená.
Napriek tomu, že určite nejde o miesto udivujúce majestátnymi vrchmi, keďže najvyšší z nich má len 830 metrov nad morom, ľudia sa tu strácali od nepamäti. Jedno z prvých oficiálne zaznamenaných zmiznutí sa datuje do zimného obdobia roku 1929, keď sa v lese stratil tamojší 47-ročný lesník Samšál. I keď do lesa chodil pravidelne a jeho zákutia poznal už aj poslepiačky, jedného dňa sa z pravidelnej obchôdzky nevrátil. Nenašli po ňom ani stopy.
O pár mesiacov prišlo k ďalšej tragédii. Temné zákutia lesov sa stali osudnými aj pre 18-ročnú Máriu Šlajserovú, ktorá si to cez pohorie namierila do dediny Zlatno. Podobný osud stihol v roku 1934 aj Andreja Murgaša, muža pracujúceho v lome.
Najznámejší prípad zmiznutia v pohorí Tribeč sa aj vďaka filmu Trhlina spája s menom Waltera Fischera. Robotník, ktorý pracoval v Baťových závodoch, sa jedného dňa rozhodol vybrať na prechádzku – navštíviť Čierny hrad. Rovnako ako ostatní zmizol bez stopy, avšak na rozdiel od nich sa Walter Fischer našiel. Po troch mesiacoch, v bezvedomí, s popáleninami po celom tele sa objavil na opačnej strane pohoria, v blízkosti Zlatých Moraviec. To, čo ho postretlo v lesoch, je dodnes záhadou, keďže sa z tohto desivého zážitku nespamätal a svoj život dožil v ústave pre duševne chorých v Žiline.
Keďže ľudí, ktorí sa „vyparili“ na tomto mieste, je omnoho viac, dovolili sme si urobiť ti krátky zoznam všetkých, o ktorých sú oficiálne vedené dokumenty a po ktorých boli uskutočnené pátrania:
1930 – Mária Šlajserová
1934 – Andrej Murgaš
1939 – Walter Fischer
1966 – manželia Belanovičovci
1980 – Antonín Topil
2012 – Jaroslav Buránsky
Keďže mysterióznosť miesta na nás fungovala ako magnet, rozhodli sme sa uprostred Tribeča prenocovať. Popravde, nešlo o pokojný spánok. Hoci sme viackrát mali chuť z tohto miesta zdrhnúť, už nebolo cesty späť.
- Aký záhadný príbeh o svetlách na Tribeči nám povedal náš známy počas výstupu.
- Koho sme stretli na Čiernom hrade.
- Čo sme urobili, keď sme zistili, že do cieľa neprídeme za svetla.
- Čo sme našli v stane, keď sme ho rozložili.
- Aké výstrely sme v noci počuli uprostred lesa.
- Kto nás vydesil nadránom.
Vyrážame...
Je krátko pred šiestou večer a my sa po približne hodinovej ceste autom ocitáme v obci Zlatno. Čakáme na ďalších dvoch ľudí zo skupiny, ktorí sa odhodlali s nami vydať do útrob temného pohoria. Keďže vyrazili o niečo neskôr, máme dostatok času, aby sme si ešte raz prešli očami mapu a zopakovali si trasu, po ktorej sa o pár minút vydáme.
Naším plánom je dostať sa na Čierny hrad, odkiaľ sa presunieme k Pustovníkovej studničke. Podľa referencií od známych ide o najlepšie miesto na stanovanie v pohorí. Chceme tu najskôr opekať a potom prečkať noc.
Odbilo šesť hodín. Prichádza naša spoločnosť. Spolu sme sa previezli na opačný koniec obce, odkiaľ sa začína výstup k zrúcanine. Berieme tašky, vaky, stan a kráčame po turisticky vyznačenej cestičke ďalej do hlbokého lesa vo štvorici. Prenocujeme však len dvaja, zvyšok „výpravy“ má v pláne vrátiť sa z lesa ešte pred zotmením.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Koho sme stretli na Čiernom hrade.
- Čo sme urobili, keď sme zistili, že do cieľa neprídeme za svetla.
- Čo sme našli v stane, keď sme ho rozložili.
- Aké výstrely sme v noci počuli uprostred lesa.
- Kto nás vydesil nad ránom.
