Neváhali sme ani chvíľu a vybrali sme sa po stopách zmiznutých osôb.
Slovensko je síce pomerne malá, no veľmi rozmanitá krajina. Okrem iného ponúka aj miesta s mysterióznym nádychom. Snáď najznámejším z nich je pohorie Tribeč. Ak by si ho hľadal na mape, bolo by potrebné sa zamerať približne na okolie Nitry. Rozprestiera severne od jej ulíc. Siaha takmer až po Partizánske, z východu po Topoľčany a západu po Zlaté Moravce.
Nejde o pohorie udivujúce majestátnymi vrchmi či jedinečnými prírodnými zákutiami. Veď najvyšší z nich má len 830 metrov nad morom. Celý tento výbežok ani nemá poriadne čím zaujať. Človek by aj povedal, že tu sa ani nedá stratiť. Ale pozor. Práve „stratiť sa“ je v prípade Tribeču kľúčové. Ide o miesto, ktoré sa označuje aj ako slovenský Bermudský trojuholník.
História, ktorá znepokojí
Mal 47 rokov a miloval lesy. Preto sa stal horárom a svoj život zasvätil Tribeču. Jeho priezvisko bolo údajne Samšál (alebo Samšály, rôzne zdroje uvádzajú rozličné variácie). Celé roky chodil po miestnych chodníčkoch a cestách. V tamojšom lese bol ako doma. Avšak, raz sa z neho nevrátil. Konkrétne v roku 1929 v medzivojnovom období. Zmizol medzi stromami a žiaden obyvateľ okolitých dedín ho už viac nevidel.
Zarážajúce bolo, že po ňom nenašli vôbec nič. Stopy jeho cesty, rôzne pozostatky a dôkazy či samotné telo nebohého. Bola totižto zima a napadlo veľa snehu. Hľadači preto nenašli nič. Dobre, povie si každý, veď v lesoch sa postrácalo už veľa ľudí a nejde o niečo svetoborné. No neubehlo veľa mesiacov a došlo k ďalšiemu nešťastiu.
Hneď pri vstupe do lesa privíta návštevníka náhrobok spred dvoch storočí
Mladé 18-ročné dievča s menom Mária Šlajserová sa rozhodla vybrať cez les do dedinky Zlatno, ktorá sa nachádza na druhom okraji pohoria. Opäť bolo zimné obdobie. Žiaľ, jej cesta dopadla rovnako ako tá spomínaného lesníka. Ani ona sa už z lesa nevynorila a po jej tele a akýchkoľvek stopách sa zľahla zem. Dodnes. Ďalší prípad sa týka Andreja Murgaša, muža pracujúceho v lome. Stratil sa v roku 1934. Ani on sa nenašiel.
K družine nešťastníkov sa pridal aj Walter Fischer. Jeho príbeh je však najzaujímavejší. A to z dôvodu, že sa našiel. A ešte aj živý! Poďme však pomaly, klasický príbeh. Pracoval v Partizánskom, v Baťových závodoch. Jedného dňa si zmyslel, že sa pôjde prejsť do hôr a navštívi Čierny hrad. Ten ale nebol „za humnom“, ale vo vzdialenosti okolo 20 kilometrov vzdušnou čiarou. Pomerne náročná túra.
