Dezinformácie a mýty sú na sociálnych sieťach čoraz populárnejšie. EÚ proti nim bojuje, chystá nové nariadenie.
Slovensko oslavuje 17. výročie vstupu do Európskej únie a podľa posledného prieskumu má najväčšiu dôveru obyvateľov Slovenska za posledných 10 rokov. Európskym inštitúciám veria dokonca dvakrát viac než svojmu parlamentu.
Napriek tomu je na Slovensku stále veľa euroskeptikov. Na sociálnych sieťach sa im darí. Podľa odborníkov sú totiž na týchto platformách najpopulárnejšie príspevky, ktoré sú polarizujúce. Preto sa extrémistické názory ľahšie stanú virálnymi. Šíriť nepravdivú informáciu na internete je dnes jednoduché: zoberieš do ruky mobil a svoj pohľad na vec napíšeš za pár minút.
Aj vďaka tomu medzi ľuďmi koluje veľa mýtov a dezinformácií. Mnoho z nich je práve o Európskej únii. O piatich najbizarnejších sme sa porozprávali s publicistom Jakubom Godom a s odborníkmi na dezinformácie zo Zastupiteľstva Európskej komisie na Slovensku.
- Akých päť mýtov o EÚ koluje na slovenskom internete.
- Či Európska únia zakazuje krivé uhorky.
- Ako sa chystá bojovať proti mýtom a dezinformáciám.
- Prečo sociálne siete rozdeľujú spoločnosť.
- Ako je možné, že extrémistom sa na internete tak darí.
1. „Diktát Bruselu“
Obľúbené slovné spojenie populistických politikov, ktoré fičí aj v nenávistných facebookových komentároch. Na Slovensku ho vidieť aj počuť pomerne často. Šíritelia tohto mýtu tvrdia, že Brusel Slovensku diktuje jedno nariadenie za druhým.
Akosi však zabúdajú na to, že Slovensko má v Európskom parlamente svojich zástupcov práve tak ako všetky ostatné členské štáty. Tých si demokraticky volíme v eurovoľbách. Europoslanci hlasujú v európskom parlamente a snažia sa robiť rozhodnutia spoločne. Európska únia nie je autorita, ktorá si niečo vymyslí a rozkáže to štátom. Svoj hlas má každá členská krajina vrátane Slovenska. O budúcnosti Slovenska tak rozhodujú jeho nominanti a jeho občania, nie diktát Bruselu.
Podľa odborníka na hoaxy Jakuba Godu tento mýtus vznikol aj preto, že európska politika je obyvateľom Slovenska vzdialenejšia. Sledujú ju pomerne málo, možno aj preto, že im pripadá nudnejšia než tá domáca.
„Brusel nie je monštrum, ktoré nám niečo diktuje bez našej vôle. Slovensko sa dobrovoľne pričlenilo do Európskej únie po referende,“ vysvetľuje Jakub Goda. „Keď sa niečo prijíma na úrovni Bruselu, hlasujú o tom slovenskí zástupcovia. Tí boli demokraticky zvolení,“ dodáva odborník na hoaxy.
Európskej únii dôveruje najviac obyvateľov Slovenska za posledných 10 rokov
28. apríla 2021, 21:32
2. „Európska únia zakazuje krivé uhorky“
V posledných rokoch na internete koloval mýtus o krivých uhorkách. Tvrdil, že ich EÚ vôbec nepovoľuje predávať, a preto okráda domácich pestovateľov.
Je pravda, že Európske hospodárske spoločenstvo ešte pred 20 rokmi vydalo nariadenie, v ktorom stanovovalo minimálny štandard kvality uhoriek. Nešlo však o nariadenie, ktoré by prikazovalo, že uhorky musia byť rovné.
Šľachtitelia však sami začali postupom času pestovať uhorky, ktoré mali menej vonkajších nedostatkov. Nariadenie malo byť podľa Európskej komisie praktickým prínosom pre predajcu, dopravcu aj spotrebiteľa. Dôvodom opatrenia bol najmä fakt, že do debničiek na prepravu sa zmestilo oveľa viac rovných uhoriek než krivých.
Fungovalo dlhé roky. V roku 2009 sa však Európska komisia chcela prispôsobiť novým podmienkam na trhu a nariadenie zrušila. Krivé uhorky tak dnes nájdeme na pultoch našich obchodov.
3. „Európu zaplavia imigranti“
Pomerne obohratá platňa, no na slovenskom internete stále funguje. Politici aj hoaxeri používajú slovné spojenie „záplava imigrantov“, akoby nešlo o ľudí. Najväčšiu explóziu dezinformácií a mýtov vyvolala kríza v roku 2015. Kvôli ozbrojenému konfliktu v Sýrii prišlo do Európy vyše milión Sýrčanov. Zo Sýrie sa snažili utiecť najmä na lodiach. Kvôli zlým podmienkam a preplneným lodiam prišlo o život tisíce utečenecov. Medzi nimi aj deti. Podľa portálu BBC počas vrcholu utečeneckej krízy zomrelo v oceáne za jeden mesiac až 1500 ľudí.
„V tom čase boli najvirálnejšie správy tie, ktoré napríklad hovorili o konkrétnom utečencovi v Nemecku, ktorý niečo spôsobil. Takéto príbehy boli internetové bomby,“ vysvetľuje Jakub Goda. Dodáva, že panika a tvrdenie ľudí, že migrácia bude viesť k islamizácii Európy, bolo extrémne prehnané. Podľa odborníka na hoaxy za to mohol najmä strach.
Táto téma ožila v posledných dňoch v komentároch pod príspevkom predsedu parlamentu Borisa Kollára. Po tom, čo zvolal tlačovú konferenciu na tému nový pakt o migrácii a azyle, sa pod jeho live videom objavili nenávistné komentáre.
Väčšina z nich bola namierená proti utečencom, jeden z nich dokonca hovoril o „odstránení“ Georgea Sorosa. Komentáre pod príspevkom sú len dôkazom toho, že dezinformácie môžu často podnecovať k nenávisti.
4. „EÚ nám zakazuje robiť zabíjačky“
Internetom sa šírila aj fáma, že Európska únia členským štátom zakazuje zabíjačky a domácu výrobu jaterníc, klobások či tlačenky. Pýtali sme sa zastupiteľstva Európskej komisie, či je to pravda.
„EÚ nezakazuje členským štátom domácu zabíjačku prasiat, sliepok, králikov, oviec a kôz za účelom domácej spotreby,“ vysvetľuje hovorkyňa zastupiteľstva Ingrid Ludviková.
Iné však je, ak má zabíjačka komerčný účel. Pokiaľ ju ľudia robia preto, lebo chcú mäso zo zvierat predať, musia ju vykonávať tak, aby podmienky vyhovovali predpisom Únie v oblasti hygieny a humánneho zabitia zvierat.
Znamená to teda, že tradičné slovenské zabíjačky sú stále povolené, no pokiaľ sa mäso predáva, jeho predaj treba regulovať.
5. „EÚ chce zničiť tradičnú rodinu“
Jeden z obľúbených mýtov slovenských euroskeptikov tvrdí, že nám Európska únia vnucuje manželstvá homosexuálov. Tým chce podľa mýtu zničiť tradičnú rodinu, teda manželský zväzok muža a ženy.
Podľa vedúcej tlačového oddelenia zastupiteľstva Ingrid Ludvikovej si EÚ váži tradície, na ktorých sa Európa zakladá. Medzi jej základné hodnoty však patrí ochrana slobôd občanov, a preto presadzuje, aby LGBT+ komunita mala v Únii všade rovnaké práva a slobody ako všetci jej obyvatelia. O tom, či bude v krajinách EÚ povolené manželstvo párov rovnakého pohlavia, sa však členské štáty môžu rozhodnúť len sami.
„Európska komisia v novembri 2020 predstavila svoju 1. stratégiu pre rovnosť LGBTIQ osôb v EÚ. Tá obsahuje opatrenia v boji proti diskriminácii LBGT+ komunity,“ hovorí Ingrid Ludviková.
Podľa zastupiteľstva dosiahla EÚ v posledných rokoch v zaistení rovnosti LGBT+ ľudí pokrok. Napriek tomu sa však 43 percent členov LGBT+ komunity v krajinách Európskej únie považuje za diskriminovaných.
Sociálne siete netreba brať na ľahkú váhu
Odborník na dezinformácie Jakub Goda tvrdí, že nebezpečenstvo sociálnych sietí tkvie práve v podpore polarizujúceho obsahu. Tomu sa na sociálnych sieťach darí najviac.
„Proti EÚ sa často stavajú krajne pravicové alebo fašistické strany. Dlhodobo pozorujeme, že takýmto hnutiam sa na sociálnych sieťach darí,“ vysvetľuje publicista Jakub Goda. Útočný a konšpiračný obsah podľa neho na sociálnych platformách funguje veľmi dobre.
Za posledné roky sa stali dezinformácie a mýty pre EÚ veľkou témou. Nádejou, pokiaľ ide o účinnejšiu reguláciu online sveta, bude nová iniciatíva EÚ s názvom Digital Services Act.
„Bude sa snažiť o to, aby sme sa na sociálnych sieťach nestretávali s popieraním holokaustu alebo nenávistnými prejavmi, tak ako je to aj definované v zákone,“ vysvetľuje odborník na hoaxy Jakub Goda. Kým sa však regulácia schváli, bude to trvať niekoľko rokov.
Problémom však je, že dezinformácie nie sú vždy nelegálne. Preto je proti nim ťažké bojovať. Nie vždy totiž podnecujú k nenávisti alebo šíria niečo, čo môže ľuďom ublížiť.
EÚ chce návrat k vymeniteľným batériám v smartfónoch. Je to dobrý nápad?
28. decembra 2022, 10:30
Aj preto existujú iniciatívy, ktoré sa priamo venujú rozlišovaniu dezinformácií a hoaxov. EÚ pre ne chystá väčšiu finančnú podporu. Ide napríklad o tímy, ktoré pracujú na monitorovaní dezinformácií alebo nezávislých novinárov.
Je teda zrejmé, že proti mýtom a dezinformáciám musí Európska únia aktívne bojovať. Mala by však tlačiť aj na konkrétne sociálne platformy, aby regulovali svoj obsah a vedome bojovali proti hoaxom a hejtu na internete.
