Cestovateľ Martin Navrátil z Travelistanu zažil lacné, ale aj drahé cesty po svete. Raz sa plachetnicou vydal na Antarktídu alebo na saniach z Ruska do Ameriky cez zamrznutý Beringov prieliv.
Cestovateľ Martin Navrátil z populárneho portálu Travelistan navštívil takmer všetky krajiny sveta, prešiel aj štátmi ako Afganistan, Severná Kórea, Kongo či Irak, ale let bojovou stíhačkou Mig-29 na okraj vesmíru by zrejme nezvládol, aj keď po ňom veľmi túži.
Vo svojom článku nedávno rozoberal najdrahšie výlety sveta, z ktorých jeden smerujúci k vraku Titanicu stojí dokonca 125-tisíc dolárov (106-tisíc eur), a tak sme ho opýtali, ako sa k nim môže bežný smrteľník dostať. On sám získal povolenie do mnohých zakázaných oblastí v Rusku, kde ho musela preverovať dokonca tajná služba FSB, ale dnes konštatuje, že Rusko je skutočne krajinou neobmedzených možností.
Stačí mať peniaze a kontakty a vybavíš tam naozaj všetko. Nielenže si vieš vyskúšať tréning pre kozmonautov, ktorý absolvoval aj prvý človek vo vesmíre Jurij Gagarin, ale môžeš sa v ruskom vojenskom lietadle dookola púšťať strmhlavým pádom nadol či atómovým ľadoborcom navštíviť severný pól. Limity pri najdrahších výletoch vraj neexistujú.
- Prečo by Martin nikdy nikomu neradil, či sa má alebo nemá vybrať na Zanzibar
- Ako ho zaskočili koronavírusové opatrenia v Egypte, kde bol minulý december
- Či je dnes Rusko naozaj krajinou neobmedzených možností
- Prečo sa chystá na beztiažový stav do Ruska za 4 500 eur
- Koľko v Rusku stojí let stíhačkou Mig-29 na okraj vesmíru
- Akú sumu zaplatil za plavbu 110-ročnou plachetnicou na Antarktídu
- Prečo neplatí, že čím chudobnejšia krajina, tým nižšie náklady pre turistu
- Koľko stála výprava cez Beringov prieliv z Ruska do Ameriky na saniach
- Či by sa vydal za 125-tisíc dolárov na výlet k vraku Titanicu uprostred oceánu
Si veľký cestovateľ, ale plány ti skrížil koronavírus. Znervózňuje ťa lockdown?
V čase pandémie cestujem omnoho menej ako v čase pred koronou. I keď možností sú, neustále sa menia podmienky, na ktoré musí človek myslieť. Viac som behal po Slovensku, ale nemôžem tvrdiť, že by ma nutnosť sedieť doma doteraz stresovala.
Minulý december si sa bol pozrieť v Egypte, kam si odišiel zo Slovenska, kde platili prísnejšie pravidlá. Aký bol ten kontrast po prílete?
Ak budeme Slovensko porovnávať s Egyptom, tak v Káhire to vyzeralo, ako keby sa nič nezmenilo. Aj tam, samozrejme, platia nejaké nariadenia, ale nie sú také prísne ako u nás. Mňa skôr v Egypte príjemne šokovalo, že tam náboženské autority počúvali odborníkov a vyzývali veriacich, nech sa nestretávajú v mešitách, ale radšej vonku alebo v online prostredí. A to je tam internet na oveľa horšej úrovni ako na Slovensku.
Keď som bol predtým v čase korony v Kambodži, mal som pocit, že tam nikto na nariadenia nefrfle, lebo vedia, že platia z konkrétnemu dôvodu. Viac ich akceptujú, a tak proti nim nikto neviedol žiadny tvrdý boj. Čo krajina, to iný pohľad a iná filozofia. V tomto prípade mi vo všeobecnosti Ázia pripadá pokojnejšia, ale Afrika sa vydala cestou, že treba zachrániť ekonomiku. Uvidíme, ako to dopadne.
Aktuálnou témou je stále dovolenka na Zanzibare. Dovolenka tam na týždeň stojí aj menej ako 1 000 eur, tak ju absolvovalo množstvo Slovákov, ale oplatí sa v týchto časoch vôbec cestovať?
Mne neprináleží, aby som komentoval nariadenia jednotlivých štátov. V tomto prípade by som skonštatoval, že žijeme v období, na ktoré nebol nikto pripravený. Keby som vycestoval na Zanzibar, tak ja osobne by som dodržiaval opatrenia a nešiel sa hneď niekam zabávať s rukou hore, akoby korona neexistovala. Na jednej strane sa smejeme našim nariadeniam, ale na druhej strane sa nesmejeme výrokom dnes už zosnulého prezidenta Tanzánie, že koronavírus je blbosť, lebo si s ním vie poradiť aj koza.
Zanzibar je momentálne preplnený Čechmi, Slovákmi či Rusmi a medzi ľuďmi sa objavujú otázky, či niekto počul o niekom, kto si odtiaľ priniesol koronavírus. Pripomína mi to výrok, ako keď niekto na začiatku pandémie nechcel veriť, že koronavírus existuje, lebo vo svojom okolí nepoznali nikoho, kto sa nakazil. Sú to také ospravedlňovacie barličky. Odo mňa však nikto nebude počuť, či ísť alebo nejsť, ak niekto ide, tak nech dodržuje nariadenia.
Počas lockdownu si písal svoju tretiu knihu. Mal si väčší stres z toho, že musíš byť zavretý doma, alebo z písania knihy?
Z lockdownu nemám stres. Tým, že som cestoval na expedície, keď som bol na Čukotke či Antarktíde, tak som sa naučil narábať sám so sebou. Ľudia počas prvých dní v lockdowne hovorili, aké by bolo super, keby sme sa mohli na týždeň niekam zavrieť, ale odrazu to prišlo a nikto nevedel, ako sa k tomu postaviť. Neviem si predstaviť, ako by to vyzeralo, keby bol vypnutý internet a sociálne siete.
Ja som si povedal, že nepôjdem hlavou proti múru, ale musím ten čas dobre využiť. Predtým som napísal dve knižky, tak som začal pracovať na tretej. Rovnako som písal články na stránku Travelistan, čo ma naplno zamestnávalo. Neplačem nad rozliatym mliekom.
Budeme sa rozprávať o najdrahších destináciách a výletoch sveta. Prekvapilo ťa však vysokými cenami aj niečo na Slovensku?
Mňa stále prekvapuje, že Tatry dokážu byť extrémne drahé. Slováci zvyčajne podnikajú tak, že sa chcú stať milionármi za jednu noc, ale to mi pripomína divoké 90. roky. Moja sestra chcela ísť už dávnejšie do Tatier aj s malým dieťaťom, ale ubytovanie, ktoré stálo 80 či 90 eur na noc, sa odrazu vyšplhalo na 200 eur.
Na jednej strane rozumiem, že keď existuje veľký dopyt, tak prečo by ho človek nevyužil, ale je to taký začarovaný kruh. Ja sám vôbec necestujem len po tých najdrahších miestach, ale v rámci svojich ciest, samozrejme, narazím na také aj onaké ceny.
Navštívil si už aj Afganistan či Severnú Kóreu. Platí v týchto krajinách to, že čím je nebezpečnejšia, tým je zákonite drahšia?
Vôbec nie. Ja som neraz spomínal, že cestujem výlučne na miesta, za ktorými sa skrýva nejaký príbeh. Veľa ľudí chce navštíviť Afganistan, lebo povedia, že Thajsko je príliš komerčné. Odo mňa toto nikdy nebude nikto počuť. Ja som chcel ísť do Afganistanu kvôli tomu, aby som ho zažil na vlastnej koži.
V minulosti som písal článok z afrického Mali, kde prebiehala vojna, potom som bol pri frontovej línii v Iraku, tak som chcel situáciu v Afganistane vidieť na vlastné oči. Ani Severná Kórea nie je nebezpečná, pokiaľ si človek nepustí ústa na špacír a nemá pocit, že je slobodný demokratický občan. V tom momente narazí na určité zákony, čo najlepšie vidieť na prípade amerického študenta, ktorý si chcel vziať severokórejský plagát a skončil vo väzení.
Mnoho ľudí žije v predstave, že turistika v najchudobnejších krajinách sveta musí byť extrémne lacná.
Ak človek cestuje do destinácií ako Afganistan alebo Kongo, môže mať pocit, že v nich ako turista dokáže prežiť za jeden dolár na deň, lebo ide o chudobné štáty. Opak je však pravda.
Ak niekde ľudia trpia materiálnym nedostatkom, tak väčšinou zároveň ide o extrémne drahé krajiny. Keď porovnám Severnú Kóreu s Afganistanom, Kongom, Mali či Irakom, tak ma stála oveľa menej. Funguje to jednoducho, čím menej ľudí do konkrétnej krajiny cestuje, tým je drahšia.
V tvojom článku o najdrahších výletoch sveta dominuje Rusko. Je Rusko skutočne krajinou neobmedzených možností?
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Prečo sa Martin chystá na beztiažový stav do Ruska za 4 500 eur
- Koľko stojí v Rusku let stíhačkou Mig-29 na okraj vesmíru
- Akú sumu zaplatil za plavbu 110-ročnou plachetnicou na Antarktídu
- Prečo neplatí, že čím chudobnejšia krajina, tým nižšie náklady pre turistu
- Koľko stála výprava cez Beringov prieliv z Ruska do Ameriky na saniach
- Či by sa vydal za 125-tisíc dolárov na výlet k vraku Titanicu uprostred oceánu
