Yana Ratkevich študovala na Slovensku, kde zistila, že Slováci majú záujem učiť sa ruský jazyk. Dnes teda prevádzkuje vlastnú jazykovú školu.
„Už sa ma viacero ľudí pýtalo, či im viem poradiť, ako v Rusku dostať pobyt alebo získať občianstvo, pretože sa tam chcú zo Slovenska presťahovať,“ hovorí Yana Ratkevich, ktorá Slovákov učí po rusky. Pred takmer štyrmi rokmi prišla na Slovensko žiť a študovať, ale z brigády popri škole sa rýchlo stal podnikateľský projekt, ktorý prerástol do vlastnej jazykovej školy Super Ruština. Ratkevich vyučuje online, takže môže pracovať, odkiaľkoľvek sa jej zachce.
Vyrastala síce v ruskom Volgograde, ale ani po rokoch strávených v Bratislave nemá pocit, že medzi Slovákmi a Rusmi by bolo príliš veľa rozdielov. „Ja vôbec nemám pocit, že by medzi Slovákmi a Rusmi boli veľké rozdiely,“ konštatuje a dodáva, že sťahovanie na Slovensko si vybrala najmä preto, lebo sa jej páčila slovanská mentalita. My sme ju vyspovedali nielen o jej začiatkoch a biznise, ale aj o Rusku.
- Čo mladú Rusku pritiahlo žiť do Bratislavy, keď prešla Nemecko aj Rakúsko.
- Ako sa dostala k doučovaniu ruštiny.
- Prečo je dnes v Moskve všetko pootvárané.
- Či ju dnes vlastná jazyková škola dokáže uživiť.
- Ako sa niektorí jej študenti chcú presťahovať do Ruska.
- Koľko stojí kurz ruštiny pre začiatočníkov na 5 týždňov.
- Prečo jej Slováci občas na Instagrame vyznávajú lásku.
Kedy si prišla na Slovensko? Ako dlho si tu žila?
Na Slovensko som prišla už takmer pred štyrmi rokmi. Presnejšie to bolo v septembri 2017, keď som začala študovať na Paneurópskej vysokej škole masmediálnu komunikáciu. Už predtým som v Rusku študovala medzinárodné vzťahy. Vždy ma lákali nové jazyky aj kultúry, odmalička som sa učila po anglicky, tak som sa rozhodla ísť na výlet po Európe.
Vtedy som precestovala Nemecko, Rakúsko, ale aj Česko a Slovensko. Zapáčilo sa mi tu a to ma motivovalo, aby som v Bratislave začala študovať na vysokej škole.
V Moskve keď vyrazíš a ideš autom dve hodiny, tak si stále v Moskve, len v inej zápche.
Kde žiješ dnes? Videl som, že si teraz dlhší čas v Moskve.
Od decembra už žijem v Moskve. V lete som v Bratislave skončila univerzitu, a keďže pracujem online, tak je mi jedno, kde sa momentálne nachádzam. Zhodnotila som, že keď je na Slovensku aj tak všetko zavreté a nedá sa tam nič robiť, bude pre mňa lepšie, ak odídem späť do Ruska. V Moskve to teraz vyzerá, ako keby ani nebola korona, tak som teraz tu.
Plánuješ sa na Slovensko vrátiť?
Zatiaľ neviem. Bývanie v Bratislave sa mi veľmi páčilo, ale teraz zisťujem, že aj v Moskve sa mi páči. Hlavne sa to momentálne nedá porovnať, pretože v Moskve funguje normálny život. Otvorené sú reštaurácie aj posilňovne, takže uvidím, ako sa celá situácia vyvinie. Možno by som sa aj rada vrátila, ale nie som si istá, čo sa bude na Slovensku v najbližšom čase diať.
Ako by si porovnala Bratislavou s Moskvou? Je to vôbec možné?
Bratislava je skvelé mesto na bývanie. Najviac sa mi však páčilo, že je výborne umiestnená v rámci Európy, vďaka čomu sa človek za menej ako hodinu dokáže dostať do Viedne, ďaleko nie je ani Praha či Budapešť. Ja osobne rada cestujem, tak ma takýto život lákal. Chcela som vyskúšať, ako sa mi bude žiť v meste, kde sadneš do auta a o chvíľu prekračuješ hranice do inej krajiny.
V Moskve mi trvá dve hodiny dostať sa z domu do obchodu. Aj to v najlepšom prípade. Moja teta žije na opačnej strane Moskvy a raz mi cesta na návštevu k nej trvala možno päť hodín, lebo som zostala zaseknutá v zápche. Výhodou bývania na Slovensku bolo pre mňa hlavne to, že je možné veľmi jednoducho cestovať. V Moskve keď vyrazíš a ideš autom dve hodiny, tak si stále v Moskve, len v inej zápche.
Prečo výber napokon padol na sťahovanie na Slovensko?
Nad Nemeckom ani Rakúskom som nakoniec ani nerozmýšľala. Nechcela som ísť študovať nemecký jazyk, takže do úvahy pripadala ešte Praha, ale nakoniec zvíťazila Bratislava. Chcela som si vybrať slovanskú krajinu, kde hovoria slovanským jazykom, ktorý sa môžem naučiť celkom jednoducho. A Slovensko je od Ruska blízko, aj mentalita je podobná.
Na Slovensku si žila niekoľko rokov. Aké rozdiely medzi Slovákmi a Rusmi si za ten čas postrehla?
Ja vôbec nemám pocit, že by medzi Slovákmi a Rusmi boli veľké rozdiely. Ak aj sú, tak ich za tie štyri roky na Slovensku neviem presne pomenovať. Nedá sa totiž povedať, akí sú Bratislavčania alebo akí sú ľudia, ktorí žijú v Žiline. Napokon to aj tak závisí od jednotlivca.
Mala som pocit, že naše mentality sú si celkom blízke aj vďaka náboženstvu. Nemáme medzi sebou príliš veľké rozdiely, takže skôr som pozorovala vlastnosti, ktorými sme si podobní, ale nikdy mi do oka neudreli extrémne odlišnosti.
Rozdielne vnímame možno sviatky, ktoré v Rusku berieme veľmi dôležito. Aj nedávno sme oslavovali 8. marec ako Medzinárodný deň žien, čo je v Rusku veľký sviatok. Ženy očakávajú darčeky, nejde sa do práce a všetci sa tešia, ale na Slovensku sa takéto sviatky až tak neriešia. U nás je napríklad Nový rok najväčším sviatkom, zatiaľ čo Slováci ho vnímajú skôr ako párty. Rusi podľa mňa veľmi Vianoce neslávia, len individuálne v konkrétnych rodinách, ale Slováci ich berú oveľa serióznejšie.
Je na Slovensku veľká komunita Rusov? Zapájala si sa do nej?
Mám pocit, že ani nie. Prvý rok či dva roky som nemala žiadnych známych spomedzi Rusov, pretože na vysokej škole som bola jedinou cudzinkou. Nemala som medzi spolužiakmi Rusov ani Ukrajincov, s ktorými by som sa mohla rozprávať po rusky, takže som čas trávila prevažne so Slovákmi.
Až možno po roku som sa zoznámila s niekoľkými rusky hovoriacimi známymi prostredníctvom práce, tak sme udržiavali kontakty. Koniec koncov, Rusov je na Slovensku podľa štatistík len okolo 4-tisíc a Ukrajincov možno 40-tisíc, čo nie je tak veľa.
Ako ti napadlo, že by si mohla Slovákov učiť po rusky?
Moji rodičia sú učitelia. Ja som nikdy v živote nechcela byť učiteľkou, keď som na nich celé tie roky pozerala, ako narábajú so zošitmi a žiakmi. Mojím plánom bolo pracovať v reklame. To som aj spočiatku robila, keď som sa presťahovala na Slovensko a popri škole začala pracovať, ale postupne sa ma spolužiačky začali vypytovať, či im vysvetlím niečo po rusky, a opakovali, že by sa chceli naučiť základy.
Aj na Instagrame som mala uvedené, že som z Ruska, tak mi ľudia začali písať, či náhodou nedoučujem ruštinu. Ja som to nakoniec s jednou známou skúsila, zapáčilo sa mi to a už to išlo. Doučovala som čím ďalej, tým viac, pribúdali mi študenti a došlo to až do bodu, keď som sa musela rozhodnúť, či chcem zostať pracovať v reklame alebo sa budem naplno venovať doučovaniu.
A vyhralo doučovanie.
Presne tak. Bavilo ma to viac ako reklama, tak som si postupne spravila jazykový kurz a prihlásila som sa na univerzitu v Moskve, kde som študovala ruštinu ako cudzí jazyk. Chcela som ruský jazyk študovať, keď ho už doučujem. Popri tom som s reklamou nadobro skončila a už to budú takmer dva roky, čo sa venujem len učeniu.
Najväčšia zmena prišla v marci minulého roka, keď sa začala pandémia a karanténa spôsobila, že som nemohla vyučovať offline, lebo sa to už nedalo. Presunula som sa preto na internet, lebo mi množstvo ľudí písalo s otázkami o tom, ako teraz bude prebiehať doučovanie. Rozhodla som sa spraviť prvý online kurz ruštiny pre začiatočníkov, na ktorý sa prihlásilo okolo 20 ľudí, čo som vôbec nečakala.
Nerobila som tomu kurzu žiadnu reklamu, takže záujem ľudí o ruský jazyk ma prekvapil. A vďaka tomu som postupne začala vyučovať výhradne online. Spravila som viacero rôznych kurzov pre začiatočníkov, ale aj individuálne doučovanie a skupinovky. Keďže všetko prebiehalo online a záujem rýchlo stúpal, tak som sa medzitým dohodla na spolupráci s ďalšími učiteľkami, s ktorými teraz študentov učíme.
Dnes ťa živí už tvoja jazykovka?
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Či ju dnes vlastná jazyková škola dokáže uživiť.
- Ako sa niektorí jej študenti chcú presťahovať do Ruska.
- Koľko stojí kurz ruštiny pre začiatočníkov na 5 týždňov.
- Prečo jej Slováci občas na Instagrame vyznávajú lásku.
