Čisto ženská protipytliacka jednotka bude chrániť nosorožce a iné ohrozené zvieratá pomocou smartfónov.
V Juhoafrickej republike, podobne ako v ďalších okolitých krajinách, trápi ľudí okrem pandémie aj mnoho ďalšieho. Vysoká nezamestnanosť, nízka životná úroveň či mizerné postavenie žien v spoločnosti. A tiež neustále ubúdanie ohrozených druhov zvierat, hlavne nosorožcov.
Pred 8 rokmi si v oblasti rezervácie Balule niekoľko žien povedalo, že to zmenia. Vznikla nevšedná protipytliacka iniciatíva Black Mambas zložená len zo žien. Jednou z nich bola aj Leitah Mkhabela, s ktorou sme mali možnosť sa porozprávať.
Aktivistkám podala pomocnú ruku spoločnosť Samsung a v spolupráci s lokálnou firmou Africam vytvorili projekt Wildlife Watch. Pomocou smartfónov streamujú 24 hodín denne zábery z parku.
Na stream sa môže pripojiť ktokoľvek a sledovať africkú divočinu, ale hlavne kontrolovať, či sa na záberoch nedeje niečo nekalé. Rovno z mobilu alebo tabletu tak môžu jedným kliknutím upozorniť Black Mambas, že zahliadli pytliakov alebo iné nevšednosti.

Jednotka Black Mambas bola založená nielen na boj proti pytliakom, ktorí neľútostne lovia nosorožce pre ich rohy, ale aj na motiváciu lokálnej komunity. Začínali so 6 ženami, dnes ich už je 36. Ich unikátnosťou je, že oproti klasickým ochrancom parku nepoužívajú žiadne zbrane. Aj napriek tomu sa im už po prvých 8 mesiacoch od založenia podarilo znížiť výskyt pytliactva o 68 percent a odstrániť všetky nastražené pasce.
- Ako funguje protipytliacka čisto ženská jednotka Black Mambas
- Čo robia pre lokálnu komunitu
- Čo má Samsung spoločné s pytliactvom v Juhoafrickej republike
- Ako ovplyvnila pandémia prácu Black Mambas
Ochrankyne prírody sa postupne stali lokálnymi hrdinkami a svoj zápal pre životné prostredie či zrovnoprávnenie postavenia žien šíria napríklad aj prostredníctvom environmentálneho vzdelávacieho programu The Bush Babies, teda cez učenie detí v okolitých školách.
Aká bola vaša motivácia pripojiť sa k skupine Black Mambas?
Hlavne som bola nespokojná s postavením žien v Juhoafrickej republike. Tunajšia spoločnosť sa pozerá na ženy s tým, že nemajú svoje slovo, že nedokážu robiť to čo muži. Ako dievča z vidieka som sa chcela stať aj hlasom žien a dokázať okoliu, že toho dokážeme veľa.
Zároveň milujem našu prírodu a chcela som nejako skomplikovať život pytliakom v parku Balule. Som matka a chcem, aby moje deti mohli vidieť nosorožca, aby vedeli, čo znamená mať vzťah s prírodou. To všetko ma motivovalo k tomu, aby som riskovala život pre budúce generácie.

Takže prečo čisto ženská jednotka? Aby to podnietilo snahy o zrovnoprávnenie žien?
Chceli sme zmeniť vnímanie žien aj tým, že dokážu robiť dovtedy čisto mužskú prácu rangerov. Navyše iným štýlom. Black Mambas na rozdiel od mužských ochrancov parku nepoužívajú žiadne zbrane. Chceli sme dokázať, že vieme pomôcť ochraňovať zvieratá aj bez pušiek. Tiež sme tým chceli zaslať odkaz okolitým komunitám, že nechceme strieľať po našich strýkoch a otcoch, pretože pytliactvu sa tu venuje hocikto. Chceme ich však od pytliactva odradiť a chrániť tak prírodu pre ďalšie pokolenia.
Aké atribúty musí mať Black Mamba? Vyžaduje sa nejaké zázemie v prírodných vedách?
Nie je to podmienka. Mnoho lokálnych ľudí aj tak nemá prostriedky na štúdium. Preto tituly nie sú potrebné, iba odvaha a zapálenie pre vec. Hľadáme ženy, ktoré vedia, čo chcú. Ženy, ktoré sú odvážne, silné, odolné. A hlavne také, ktoré to s ochranou zvierat nevzdajú. Lebo kto potom ostane na ich záchranu? Black Mambas sú hlasom ohrozených zvierat. Ďalším atribútom je dôvera. Musíme záujemkyni veriť, že bude chrániť informácie o parku a napríklad nepredá pozície stád nosorožcov pytliakom. Samozrejme, každá Black Mamba musí úspešne dokončiť náročný trojmesačný tréning.

Museli ste sa počas kariéry dostať do mnohých nebezpečných situácií. Ako sa dá bojovať pri divokých zvieratách proti pytliakom bez zbraní?
Zažila som toho, samozrejme, veľa. A tiež veľa nebezpečných situácií. Ale každá Black Mamba si prejde ťažkým tréningom, ktorý ju pripraví aj na veci ako napadnutie levmi, praktiky pytliakov a ako prežiť bez pomoci sama v buši. Aj preto za celý čas fungovania tejto jednotky nebol nikto zranený ani zabitý zvermi alebo pytliakmi. Vďaka tréningu to zvládame len so slzným plynom a putami.
Ako vyzerala situácia s pytliactvom pred 8 rokmi a teraz?
Približne za 8 rokov fungovania Black Mambas výrazne poklesol počet zmrzačených alebo zabitých nosorožcov. Podľa mňa zabrala neustála kampaň v lokálnych dedinách a neprestajné kladenie prekážok pytliakom. Nemohli už chodiť po parku tak ako dovtedy. Ráno už svoje nastražené pasce nenašli tam, kde ich nechali, a jednoducho boli stále vystrašení z prichytenia. Prevzali sme filozofiu anglických policajtov, ktorí znižujú kriminalitu len svojou prítomnosťou. Nemusia byť po zuby ozbrojení.

Black Mambas sa teda stali akýmisi lokálnymi hrdinkami?
Snažíme sa ísť príkladom a byť vzorom pre spoločnosť. Či už v oblasti zrovnoprávnenia žien, alebo v oblasti boja za ochranu prírody. Hlavne deti nás považujú za hrdinky, a keď vyrastú, motivuje ich to k štúdiu alebo k tomu, že sa chcú tiež stať Black Mambas. Snažíme sa byť takisto zdrojom informácií o prírode, lebo aj tie sú medzi bežnými ľuďmi často skreslené alebo nepresné. Učíme ľudí, ako sa naozaj správajú zvieratá a ako s nimi žiť v harmónii. Snažíme sa meniť celkové zmýšľanie lokálnych komunít v oblasti parku Balule.
Tak to by sa potom myšlienky Black Mambas mohli šíriť aj do ostatných afrických krajín. Šlo by to?
Je to možné. Ale aj komplikované, pretože to vyžaduje mnoho zdrojov, priestorov a podobne. Už sme mali takéto otázky od záujemkýň napríklad zo Zimbabwe. Ženám v celej Afrike by pomohlo, ak by boli viac vypočuté, a dalo by im to aj možnosť stať sa živiteľkami rodín.

Ako ovplyvnila pandémia vašu prácu a život v parku?
Covid-19 zmenil veľa vecí aj tu. Napríklad naši sponzori začali mať finančné problémy a nemohli si dovoliť podporovať nás tak ako doteraz. Zároveň mnoho bežných ľudí prišlo o prácu a sú tak ešte viac motivovaní k ilegálnej činnosti. Jednou z nich je, samozrejme, pytliactvo. Našťastie sa zdá, že ľudia začali byť omnoho zodpovednejší a snažia sa uživiť svoje rodiny bez porušovania zákona. Možno zabrala niekoľkoročná edukácia.
Ako vám teraz pomôže projekt Wildlife Watch od Samsungu?
Park je veľký a nikdy sa nám nepodarí byť stále a všade. Potrebujeme viac uší a očí. Presne v tom nám tento projekt vie veľmi pomôcť. Teraz napríklad sedíme pri tomto rozhovore a možno sa práve v parku niečo deje. S Wildlife Watch nás na to môže upozorniť ktokoľvek z celého sveta. Nová technológia si našla využitie aj pri strážení ohrozených nosorožcov a iných zvierat a veľmi ma to teší.

Takže vlastne aj Slováci môžu teraz pomáhať Black Mambas pri strážení africkej prírody.
Presne tak. Pozerajte live stream a tým nám pomôžete zefektívniť náš boj s pytliakmi. Samozrejme, sme radi za akúkoľvek podporu, ktorú Black Mambas na svoj chod stále potrebujú. Vo Wildlife Watch je aj priamy odkaz na finančnú podporu našej iniciatívy.

Ako kamery v tomto prípade fungujú? Budú premiestňované?
Zatiaľ sú štyri statické stanice na miestach, kde vieme, že sa nosorožce často nachádzajú. Jedna mobilná jednotka bude na našom aute, takže ľudia zo sveta sa budú môcť virtuálne zúčastniť hliadkovania po parku. Poskytnuté S20 FE majú veľmi dobré nočné videnie a takisto výborne zachytávajú zvuk. Len nedávno sa nám práve cez tento live stream podarilo zachytiť neďalekú streľbu a mohli sme to ísť prekontrolovať. Mobilné kamery nám pomohli znásobiť naše šíky.
