Domček sa podarilo zachrániť.
Rozprávková chalúpka, ktorú každý na Slovensku pozná, dostala druhú šancu. Malá chalúpka v Novej Sedlici, posledná svojho druhu v okolí, v 70-tych rokoch inšpirovala autorov večerníčkovej zvučky. Už 43 rokov z nej vychádza starček, ktorý zapaľuje hviezdy na oblohe. Jeho predloha však medzitým chátrala, po smrti poslednej majiteľky sa dedičia o ňu vôbec nezaujímali.
Nemohol ju tak nikto opraviť ani zbúrať, pozemky pod ňou navyše vlastnili viaceré osoby. Až v roku 2018 sa podarilo previezť ju do súkromného vlastníctva a mohla ju odkúpiť RTVS, ktorá v nej chystá múzeum televíznych rozprávok. Otvoriť ho chcú už v lete. Príbeh za opravou však bol dlhý a bolestivý, píše Jana Čavojská v reportáži pre Plus 7 dní.
Posledná svojho druhu
Starosta Novej Sedlice Vasiľ Dinič sa o chalúpku vraj staral, ako mohol. Keď do nej zatekalo, strechu prekryl celtovinou. Napokon zabezpečil dedičské konanie, po ktorom ju mohli predať RTVS. Hovorí, že v dedine boli takéto domčeky dva: mali hlinené omietky a slamené strechy a vlastnili ich bratia. Keď jednému z nich dom vyhorel, nechal si postaviť novší, modernejší, a starú chalúpku brata schoval za dvor. Aby ju z ulice nebolo vidieť.
V rámci budovateľských ambícií sa oblasti neskôr venovali komunisti. Ľuďom ponúkli bezúročné pôžičky a jednorazové príspevky na bývanie. Väčšinou si postavili nové domy ako z katalógu, povedal pre Plus 7 dní Dinič. Ostala len jedna chalúpka postavená po starom, ktorú držali len drevené trámy a zákony fyziky.
Žila v nej šesťčlenná rodina, domček mal pôvodne jednu miestnosť s pecou, ktorá sa nezachovala. V 80-tych rokoch pristavali druhú miestnosť. Poslední majitelia, Fedor a Mária Dohúnovci v dome žili až do roku 2000. Muž sa potom presťahoval do novootvoreného domova dôchodcov, ženu si k sebe vzala jej dcéra do Česka. Dom neskôr zdedila, po jej smrti ho však už deti nechceli.
Preto do toho vstúpil starosta a je rád, že sa oň začala zaujímať aj televízia. Spolu s budovou kúpili aj pozemok, na ktorom stál domček pôvodne. Týmto vysporiadali všetky dokumenty. S rekonštrukciou začali na jar 2020, stála viac ako stotisíc eur.
Nové technológie chalúpke pomôcť nedokázali
Novými metódami sa hlinená stavba len tak obnoviť nedala. Zákazku preto dostal Dušan Žipaj, ktorý sa zaoberá starými technológiami, a dokázal chalupu zrekonštruovať použitím pôvodných materiálov a postupov. Inak sa to nedalo, je totiž Národnou kultúrnou pamiatkou.
Žipaj sa aj s kolegami učí z praxe, na Slovensku niet človeka, ktorý by im poradil. Najkomplikovanejšie sú vraj pôvodné strechy. Tie slamené vie urobiť len málinko ľudí, s konzultáciou pomáhala napríklad neziskovka Národný trust Slovenska. Samotnú slamu, konkrétnu starú odrodu raže, vypestoval starosta Dinič, ďalšiu časť získali od starostu Zemplínskych Hámrov a časť od poľskej firmy. „Museli sme sa to naučiť. Myslím si, že to, ako sa stavia teraz, je zjednodušenie práce. Nie je to až také kvalitné ako kedysi. Staré technológie sú komplikovanejšie,“ povedal pre Plus 7 dní Žipaj.
Rekonštrukciu nepotrebovala len strecha. Samotnú stavbu museli kompletne rozobrať na jednotlivé brvná. Drevo ošetrili proti hmyzu, plesniam a hnilobe, tretinu museli vymeniť za nové. Podľa Žipaja prišla záchrana v poslednej chvíli, domček držal len silou vôle. Má už viac ako sto rokov.
Zrekonštruovanú chalúpku skolaudovali 10. decembra 2020, už v lete by mohlo byť múzeum rozprávok otvorené. Starosta však nečaká, že turizmus by poslúžil ako obživa pre obyvateľov. Už teraz do Polonín turisti chodia za krásou hôr a to sa zrejme nezmení. Nemôžu však navýšiť ubytovacie kapacity a nemajú vybudovanú infraštruktúru pre vyšší počet návštevníkov.
V Novej Sedlici nie je ani vodovod, väčšina ľudí čerpá vodu zo studní, v lete je vody málo. Región, z ktorého ubúdajú obyvatelia však má vzácnu výhodu: ponúka ničím nerušený výhľad na hviezdy. Nečudo, že aj v rozprávke ich deduško zapaľuje.
