Epidemiológ Pavelka: Žiadna štedrá večera nie je bezpečná. Ak Slováci nebudú rešpektovať nariadenia, začnú pochovávať blízkych

Ostaňte doma, nestretávajte sa a všetko si to vykompenzujete na Veľkú noc. Takto znejú hlavné rady pre obyvateľov Slovenska od epidemiológa Martina Pavelku. Ten pracuje na Ministerstve zdravotníctva a dennodenne sa topí v dátach z celého Slovenska, aby na ich základe vedelo ministerstvo rozhodovať o postupe v boji proti pandémii koronavírusu.

Odporúčané

Virologička: Keď jeden odborník povedal, že netušíme, čo budú vakcíny proti koronavírusu obsahovať, skoro som spadla zo stoličky 20. novembra 2020 o 9:28

V tejto chvíli však stále nie je jasné, či pred Vianocami alebo po nich neskončíme v lockdowne, alebo nebudeme musieť podstúpiť nové kolo plošného testovania. 

Martin Pavelka hovorí, že lockdown v súčasnej situácii nedáva zmysel a podčiarkuje vysokú efektivitu plošného testovania, ktorým dokážeme počet infekcií v priebehu pár týždňov znížiť v priemere okolo 60% už po prvom kole testovania. Tieto nové poznatky o plošnom testovaní zverejnili odborníci na čele s Pavelkom vo vlastnej štúdii, o ktorej dnes píšu veľké britské periodiká ako The Guardian či DailyMail.

Ľudí na Slovensku upozorňuje, že ak počas Vianoc nebudú rešpektovať opatrenia, tak v polovici januára budú mnohé rodiny pochovávať svojich blízkych. Napriek tomu zostáva optimistický, pretože vidí, že o dva či tri mesiace sa budú môcť zaočkovať bežní ľudia, ktorí nepatria do rizikových skupín. A tak sa aj on teší, ako si celú izoláciu v pandémii na Veľkú noc poriadne vykompenzuje.

Celé Slovensko momentálne netrpezlivo čaká na to, či prežijeme vianočné sviatky v lockdowne, zorganizuje sa plošné testovanie, alebo sa nič nezmení. Pozeráte sa ako epidemiológ na sviatky s obavami?

Sviatky znamenajú zvýšenú mobilitu, kedy poprepájame tie malinké bublinky, ktoré zvyčajne nespájame. Starých rodičov pôjde pozrieť milión Slovákov naraz. Týmto zvýšime našu sociálnu mobilitu práve s tou najrizikovejšou skupinou.

Naše štatistiky ukazujú, že koronavírus sa najviac šíri vo vekových kategóriách 30 až 40, 40 až 50 rokov, a teda pracujúca trieda. Medzi mladšími ľuďmi od 0 do 30 rokov sa vírus až tak nešíri. Jednak sú zodpovednejší, ale u najmladších žiakov sa vírus ani nešíri veľmi dobre, pretože školy sú momentálne zatvorené.

A čo najstaršia skupina obyvateľstva?

Najstaršia skupina sa zase vcelku dobre izoluje. Na Vianoce však tieto sociálne skupiny poprepájame navzájom. Strednú pracujúcu triedu, kde sa vírus šíri najviac, spojíme s tými, ktorí sa doteraz dobre izolovali.

Aktuálne má reprodukčné číslo hodnotu 1,2. V Bratislave dokonca stúplo na 1,25, takže niekde muselo nastať superšírenie, ale zatiaľ o tom nevieme. Možno za to môžu vianočné trhy, plné nákupné centrá, alebo sú len ľudia menej ostražití, navštevujú sa a chodia po kávičkách. Keď idem po meste, nevidím, že by sme momentálne mali nejaký lockdown.

Odkedy sa nakazíte prejde 5 dní inkubačnej doby, potom máte 5 dní symptómy a vtedy sa rozhodne, či tie symptómy budú ťažšie alebo ľahšie a choroba prechádza. Toto spôsobuje omeškanie návalu na nemocnice odo dňa, kedy sa zvýši reprodukčné číslo. Mám pocit, že v terajšej situácii po náraste reprodukčného čísla zažijeme najväčší nápor na nemocnice práve počas Vianoc.

Marek Krajčí povedal, že na ministerstve zdravotníctva denne sledujete dáta a zamýšľate sa nad tým, že ak tvrdý lockdown zavedieme, či je lepšie začať pred sviatkami alebo po nich.

Náš matematický model lockdownu ukázal, že každý jeden týždeň, o ktorý ho posuniete, potom znamená, že lockdown musíte o týždeň predĺžiť, aby ste dosiahli rovnaký výsledok. Ak lockdown oddialim o týždeň, tak si strieľam do nohy, pretože potom bude musieť trvať dva týždne, aby zafungoval.

Ja som teraz zástancom plošného testovania. V Británii teraz mali podobný lockdown ako u nás, mali tam zatvorené reštaurácie, kluby aj stredné školy a mohli ísť viac-menej len do práce. Za mesiac im tam prevalencia klesla o 30 percent. Na Orave klesla o 82 percent za dva týždne, čo je bezprecedentný výsledok.

Lockdown je veľmi špinavá zbraň v tom zmysle, že má zlý dopad na ekonomiku. V lockdowne strácame okolo 150 až 200 miliónov eur denne, ale má dopad aj na nás samotných. Týždeň možno doma vydržíme, ale po čase ľudia strácajú zodpovedné správanie a po dvoch týždňoch už nevedia, z ktorej nohy preskočiť na ktorú. Nevidím preto zmysel v lockdowne, je menej efektívny a stojí nás viac peňazí.

Odporúčané

Jeden z najohavnejších experimentov, ktorý vyústil až do samovraždy. Identické trojčatá roky zneužívali, ale výsledok nepoznáme 5. novembra 2020 o 9:29

Niektorí odborníci plošné testovanie kritizovali, že ak namiesto testovania ohniskových regiónov testujeme celé Slovensko, vyhadzujeme tak peniaze a mrháme prácou zdravotníkov. 

Myslím si, že práve naopak. Náklad plošného testovania nie je ani tak finančný, ale skôr je to veľká daň na tých, ktorí v ňom participujú. Na lekárov, ktorí musia dva dni robiť výtery, armádu a aj ľudí čakajúcich v rade. To je skutočná cena.

Tá materiálna cena sú testy za 4 či 5 eur za kus. Viem, že logistika plošného testovania je náročná, ale armáda by nás rovnaké peniaze stála bez ohľadu na to, či by pomáhala alebo nepomáhala s testovaním.

Je to zásah do nášho voľného času, je to nepríjemné, ale musíme si pripomenúť, aká je doba. Podmienky nám diktuje vírus a nie naopak. Stále mi vychádza plošné testovanie lacnejšie ako jeden deň lockdownu, ktorý nás stojí 150 až 200 miliónov eur.

Keď bola debata o druhom kole plošného testovania a rozhodovalo sa, pri akej hranici prevalencie urobíme hrubú čiaru, vláda povedala, že pri okresoch s prevalenciou nad 0,7 percenta. Niektorí vedci však argumentovali, že by to malo byť vyššie okolo 1,5 percenta.

Má však plošné testovanie efekt len vo vysoko zasiahnutých regiónoch?

My sme si urobili analýzu na základe výsledkov prvého kola, kde sme porovnávali prevalenciu v okrese s mierou jej zníženia po testovaní. Bol efekt testovania väčší v okresoch, kde bola vyššia prevalencia? Zistili sme, že nie. Existuje medzi tým vzťah, ale nie je štatisticky významný.

Také Michalovce mali začiatočnú prevalenciu 0,8 percent, Partizánske 1,75 percenta a Sabinov 2,25 percenta. U všetkých troch sme potom videli rovnakú redukciu prevalencie – v týchto okresoch sme odstránili približne 62 percent infekcií. Plošné testovanie je teda relatívne rovnako účinné v nízko prevalenčných okresoch, rovnako ako v okresoch s vysokou prevalenciou.

Ako potom znie otázka pre politikov robiacich rozhodnutia? Hlavným parametrom by mal byť, aký náklad som ochotný investovať do celej procedúry plošného testovania. Ak je vláda ochotná investovať už pri okresoch s 0,5 percentnou prevalenciou, výsledok bude stále relatívne rovnaký – redukcia infekčnosti na úrovni zhruba 58 percent.

V jednom novom prieskume sa 56 percent Slovákov vyjadrilo, že by sa nechalo plošne otestovať, ak by to znamenalo príjemnejšie Vianoce bez väčších obmedzení.

Ak má okolo 56 percent ľudí záujem nechať sa plošne pretestovať, potom sme ďaleko v potrebnom komfortnom pásme. Z výsledkov prvého plošného testovania sme zistili, že pri účasti na úrovni približne 50 percent začína nastávať redukcia v prevalencii.

Nevieme, kde presne sa nachádza ta kritická hodnota, kedy už k redukcii nedochádza, pretože aj okres s najnižšou účasťou na plošnom testovaní dosiahol účasť okolo 50 percent. Keď preto hovoríme, že 56 percent Slovákov ma záujem pretestovať sa, môžeme konštatovať, že efekt celoplošného testovania bude zaručený – výsledkom bude minimálne 58-percentná redukcia v prevalencii.

Na to nemám slov. Také posilňovne sú perfektným prostredím pre superšírenie.

Viete si predstaviť scenár, v ktorom pred Vianocami nezavedieme lockdown, ale ani nezorganizujeme plošné testovanie?

Samozrejme, pretože celá situácia je spolitizovaná. Ja som z toho znechutený. Aj viacero našich vedcov plošné testovanie spolitizovalo. Moja kolegyňa Alexandra Bražinová, ktorú si veľmi vážim, či Richard Kollár, ktorý je premiant v pridávaní takej politickosti do svojho vyjadrovania.

Akoby mali blok, tak stále opakujú, že plošné testovanie je správne, ale iba v extrémne prevalenčných regiónoch – je im to jedno, že dáta ukazujú, ako plošné testovanie funguje aj v regiónoch s nízkou prevalenciou.

Majú ten blok, ten kapitál, ktorý sa tak spolitizoval, že nemôžu ani vo svetle nových faktov povedať „Aha, funguje to aj v nízko prevalenčných regiónoch“. Som rád, že čoskoro príde vakcína, pretože zvládať túto situáciu ešte rok by som asi nezniesol.

Krajiny ako Španielsko či Francúzsko nariadili obyvateľom, aby sa pri štedrovečernom stole nezišlo viac ako 6 či 10 ľudí. Viete si predstaviť, že úrady vydajú takéto nariadenie aj na Slovensku?