Zosnoval genocídu, v ktorej zomrel 1 milión ľudí za 100 dní. Félicien Kabuga nechal v Rwande zabíjať obyvateľstvo ako šváby

Susedia vraždili vlastných susedov mačetami, manželia dokonca nemilosrdne zabíjali vlastné manželky a stovky tisíc takýchto žien skončilo znásilnených alebo vyslaných na zneužívanie ako sexuálne otrokyne.

Nejde o žiadny príbeh z desivého hororového filmu, ale o skutočné udalosti, ktoré sa odohrali pred necelými 30 rokmi niekoľko tisíc kilometrov od slovenských hraníc.

Odporúčané

Azerbajdžanec sekerou 16 ranami zavraždil kolegu z Arménska. Dnes je na slobode a stal sa z neho národný hrdina 11. októbra 2020 o 11:10

O genocíde v africkej Rwande si zrejme v minulosti počul. Aj tak však čísla, ktoré sa s ňou navždy spájajú, zostávajú neuveriteľne tragické. V priebehu 100 dní tam od apríla do júla 1994 vyvraždili okolo 1 milión príslušníkov etnickej skupiny Tutsiov, objasňuje BBC.

Nezáležalo pritom na tom, či išlo o muža, ženu alebo dieťa. Ak si sa narodil do tejto menšiny, rovno ti bol milíciami podpísaný rozsudok smrti. A na akúkoľvek obhajobu si nielenže nemal čas, ale ani nárok, pretože ti na krku pristála mačeta.

Ohavnú časť dejín africkej krajiny si síce miestni obyvatelia pripomínajú dodnes, ale nikto si netrúfa povedať, že v štáte panuje idylická situácia. Rwanda sa síce pod vládou prezidenta Paula Kagameho za posledné dve dekády premenila na modernejšiu krajinu, ktorá láka európskych turistov na prírodné krásy aj rozvíjajúce sa mestá, ale temná minulosť sa tak či onak vždy vynorí na povrchu.

Inak tomu nebolo ani v máji tohto roka, keď sa väčšina krajín sveta pomaly spamätávala z prvej vlny pandémie koronavírusu.

Vo Francúzsku platili na jar výnimočne prísne pravidlá, a tak ľudia niekoľko týždňov nemohli vychádzať zo svojich domovov len tak bezdôvodne, a ak si chceli ísť zabehať, mohli tak len v okruhu niekoľkých kilometrov od svojho príbytku, uvádza France24. A vďaka tomu chytili aj jedného z hlavných architektov rwandskej genocídy, ktorý motivoval ľud, aby vraždil.

Architekt genocídy skoro milióna ľudí

Félicien Kabuga sedí od mája tohto roku vo väzbe. Napriek pokročilej digitálnej dobe a špičkovým agentom a vyšetrovateľom trvalo neuveriteľných 26 rokov, kým sa Kabuga dostal do rúk spravodlivosti. Odvtedy utiekol z Rwandy, prešiel cez niekoľko krajín, či už v Afrike, ale aj Európe, a napokon zakotvil na predmestí Paríža, informuje NY Times.

Vo veku 87 rokov teraz bude čeliť  11 obvineniam, medzi ktorými nechýba ani zosnovanie genocídy, ale či už nie je na vykonanie spravodlivosti zadosť, musia posúdiť najmä pozostalí obetí, ktoré tento muž nechal vyzabíjať bez akéhokoľvek náznaku výčitiek svedomia.

Odporúčané

Zakladateľ Proud Boys si na kamere vopchal do zadku umelý penis. Mladí fašisti poslúchajú Trumpa na slovo a milujú násilie 16. októbra 2020 o 16:30

Ako väčšina afrických krajín, aj Rwanda doplatila na svoju koloniálnu minulosť a rozmanitú členitosť obyvateľstva. V polovici prvej svetovej vojny si územie dnešnej Rwandy podmanili kolonisti z Belgicka, ktorí takto neslávne obsadili aj Kongo a z afrického kontinentu napokon odišli s preliatou krvou na rukách a miliónmi mŕtvych obyvateľov na svojom pomyselnom konte.

A nepriamo vytvorili aj pôdu na konflikt, z ktorého vybublala občianska vojna a následná genocída, uvádza Stanford.

Belgičania, Hutu a Tutsi

Na území dnešnej Rwandy žili po stáročia najmä dve rozdielne etnické skupiny Hutu a Tutsi. Zatiaľ čo Hutu tvorili drvivú väčšinu obyvateľstva Rwandy, Tutsi sa od nich v niektorých znakoch líšili, čo sa Belgičanom pozdávalo, a tak si vybrali práve etnickú skupinu Tutsiov za svojich prirodzenejších partnerov, objasňuje Stanford.

Spravili z nich vodcov krajiny, ktorá stále spadala pod Belgické kráľovstvo, čo sa postupom času, samozrejme, oveľa početnejším Hutu prestalo pozdávať. Prečo by nám mala vládnuť táto menšina, ozývali sa čoraz častejšie hlasy v spoločnosti a po niekoľkých desaťročiach turbulentného spolunažívania prebehli v krajine v roku 1959 revolučné demonštrácie.

Výsledok? V roku 1962 sa Belgicko vzdalo Rwandy, krajina vyhlásila svoju nezávislosť a na jej čelo sa konečne postavili Hutu. V spomínaných demonštráciách však jednanie medzi vládnucou elitou a civilistami z etnicity Hutu neprebiehalo mierumilovne a o život v bojoch prišlo okolo 20-tisíc príslušníkov skupiny Tutsi. Odvtedy sa v myšlienkach Tutsi začali objavovať prvé plány, ako sa svojim početnejším kolegom z populácie pomstiť, uvádza BBC.

Tutsi a Hutu sa pritom od seba nijak zvláštne neodlišujú. Rozprávajú rovnakým jazykom, do veľkej miery zdieľajú spoločnú kultúru a za rozdielne znaky by sa dali považovať snáď len niektoré fyzické rozdiely ako prirodzená výška, v ktorej prevažujú práve Tutsi. Nevedno, či práve preto si Tutsiov vybrali Belgičania za preferovaných partnerov, ale vo svojom kategorizovaní občanov krátko po kolonizácii Rwandy stvorili priestor na budúcu genocídu.

Belgičania za koloniálnej vlády vydávali identifikačné dokumenty obyvateľom tak, že v nich nechali zaznačiť aj etnicitu človeka. V občianskom preukaze tak mal každý označené, či patrí k etnicite Hutu alebo Tutsi.

Vtedy zrejme Belgičania netušili, že aj vďaka týmto preukazom o niekoľko desaťročí neskôr výrazne zjednodušia prácu vraždiacim Hutuom, ktorým sa stačilo pozrieť na identifikačný dokument akéhokoľvek okoloidúceho a ak na ňom našli slovo Tutsi, začali mačetami sekať hlava nehlava, informuje KT Press.

Vraždenie na základe občianskeho preukazu

Začiatkom 60. rokov minulého storočia, keď Hutu vyhnali množstvo Tutsiov za hranice Rwandy a začali v krajine vládnuť sami, sa časť z tejto minority na úteku do krajín ako Uganda či Burundi zaprisahala, že sa do svojej vlasti vrátia. A preto sa títo utečenci z radov Tutsiov poctivo dlhé roky pripravovali na to, aby vybudovali bojaschopnú a rozsiahlu milíciu schopnú invázie do Rwandy.