Majsterka sveta v K1 nám prezradila, ako vníma slovenskú scénu bojových umení.
Monika Chochlíková je mladá a húževnatá zápasníčka v thajskom boxe, K1 a dokonca už aj MMA. Napriek tomu, že má len 24-rokov vo svojom obore stihla zožať nemálo úspechov. V roku 2016 sa stala historicky prvou slovenskou majsterkou Európy v K1 WAKO a tento titul si neskôr opäť obhájila. Vo svetových hrách obsadila druhé miesto a prijali ju do VSČ Dukla Banská Bystrica ako zmluvného športovca, kde je v súčasnosti už zamestnaná na plný úväzok ako vojak.
V roku 2019 sa Monika stala majsterkou sveta Wako v K1 a zároveň najúspešnejšou neolympijskou športovkyňou Slovenska. Naposledy zahviezdila aj v MMA zápase v organizácií Bellator, kde ako prvá Slovenka vyhrala zápas na submisiu.
Jej cesta za snom však nebola vždy jednoduchá. V začiatkoch kariéry jej robilo problémy zdravie. Monika sa však nevzdala a môže byť na seba hrdá, kam až to dotiahla.
- Aké zdravotné problémy bránili Monike v športe
- Ako sa dostala do prestížnej organizácie Bellator MMA
- Akým spôsobom dokázala skĺbiť prípravu na zápasy so štúdiom na vysokej škole
- Čo si myslí o obvineniach zo strany trénera Shane Yunga voči Lajošovi Klienovi
- Akú výhodu podľa nej majú zápasníci Oktagonu a s čím im pomohol
- Prečo nevie vystáť trash-talky v MMA a prečo sa domnieva, že sú len hrané
- Ako jej pandémia skomplikovala tréningy
Nedávno si na Instagrame uviedla, že si mala zdravotné problémy a lekári ti v minulosti zakázali športovať. Venovala si sa teda bojovým umeniam ešte pred rokom 2014 alebo si s nimi začala z dôvodu, že si chcela takýmto spôsobom nahradiť iný šport, v ktorom si kvôli zdravotným problémom nemohla ďalej pokračovať?
Od svojich šiestich rokov som robila karate a keď som mala šestnásť, čiže v roku 2012, som prešla na thajský box. Keď mi začali zdravotné problémy, tak som sa thajskému boxu venovala už dva roky.
V príspevku si ďalej spomínala, že si musela hľadať cestu, ako neprestať so športom. Čo sa napravilo, že si mohla v thajskom boxe pokračovať a neskôr aj profesionálne zápasiť?
Tam išlo o to, že zo začiatku riešili môj zdravotný stav dvaja lekári, ktorí mi povedali, že keby profesionálne nešportujem, tak by bolesť chrbta, ktorou som trpela bola podstatne miernejšia. Keďže ja som svoje telo namáhala, tak ma chrbát bolel stále viac. Neskôr som hľadala rôzne alternatívy a obmieňala lekárov, až dokým mi jeden z nich nepovedal, že môj zdravotný stav nie je až taký vážny a stačí, keď svoju chrbticu budem pravidelne regenerovať. To som aj začala robiť.
Užívala som rôzne medikamenty, chodila som aj na rehabilitácie a popravde neviem čo z toho mi pomohlo. Možno súhra všetkých týchto faktorov. Dnes to so mnou vyzerá tak, že musím minimálne raz, za dva až tri dni precvičovať a regenerovať svoj chrbát, aby som nemala bolesti.
„Čo sa týka profesionálneho boxu tak ten je aj šport, ale aj biznis. Nejde tam len o to, aké máš zápasy a výsledky, ale musíš sa aj vedieť predať."
Nerobí ti tvoj zdravotný stav problém pri zápasoch? Povedzme napríklad, že máš dlhšiu prípravu na zápas a pár dní pred ním sa ozve tvoj chrbát a začne ti robiť ťažkosti. Už sa ti stalo niečo podobné?
Odkedy som sa stala zamestnankyňou Dukly, tak je o mňa úžasne postarané. Nonstop mám k dispozícii fyzioterapeutku, ktorá je na telefóne a ja jej len zavolám, poviem jej aké mám ťažkosti a vyšetrí ma. Pravidelne chodím aj na DNS cvičenie, ktoré je zamerané na dýchanie do brucha. Ono sa to možno nezdá, ale je strašne náročné, avšak pomáha na spevňovanie držania tela, čo ja potrebujem. Musím si na to dávať pozor a hlavne nemôžem zanedbať regeneráciu, inak mám bolesti.
Ako prebiehala tvoja cesta bojovníčky, kým si sa dostala k svojmu prvému veľkému titulu. Pod akými organizáciami si zápasila?
Bojové športy sú strašne komplikované, lebo existuje široká škála organizácií. Niektoré z nich sú amatérske a niektoré profesionálne. Rozdiel medzi nimi asi najlepšie pochopíš, keď ti ho vysvetlím na boxe. Existuje olympijský box, ktorý je na olympijských hrách, ten sa označuje ako amatérsky. Jediná vec, ktorá je na ňom v kvázi amatérska je tá, že zápasníci používajú prilby. Zdá sa mi, že aj to už u mužských športovcov zrušili.
Čo sa týka profesionálneho boxu tak ten je aj šport, ale aj biznis. Nejde tam len o to, aké máš zápasy a výsledky, ale musíš sa aj vedieť predať. Záleží na tom, aký je dopyt po lístkoch na tvoj zápas a ako si atraktívny pre publikum.
Ja som najprv začínala s amatérskym thajským boxom a K1. Tam to funguje tak, že ty sa musíš dostať do reprezentácie Slovenska a následne ťa zväz vyšle na turnaj, ktorý ak chceš vyhrať, musíš zdolať viac súperov.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Ako sa dostala do prestížnej organizácie Bellator MMA
- Akým spôsobom dokázala skĺbiť prípravu na zápasy so štúdiom na vysokej škole
- Čo si Monika myslí o obvineniach zo strany trénera Shane Yunga voči Lajošovi Klienovi
- Akú výhodu podľa nej majú zápasníci Oktagonu a s čím im pomohol
- Prečo nevie vystáť trash-talky v MMA a prečo sa domnieva, že sú len hrané
Ako jej pandémia skomplikovala tréningy
