Veľké množstvo verejných peňazí sa investuje do vecí, ktoré biodiverzite ubližujú.
Správa o stave životného prostredia a prírody, ktorú vydala Organizácia spojených národov, priniesla zdrvujúce výsledky. Ľudstvu sa nepodarilo naplniť ani jedno jediné predsavzatie za posledných desať rokov, ktoré by spomalilo, v ideálnom prípade úplne zastavilo ničenie divočiny a ekosystémov, informuje britský Guardian.
7 značiek tenisiek, ktoré dbajú na životné prostredie a na štýle im to neuberá
31. júla 2020 o 15:23
Už dvadsať rokov bezúspešne zachraňujeme planétu
Od znečistenia až po ochranu koralov, nepodarilo sa nám dosiahnuť ani jeden z 20 tzv. Cieľov z Aichi, na ktorých sa členské štáty OSN zhodli v roku 2010. Dohovor o biologickej diverzite sa pritom členským štátom nepodarilo dodržať už druhýkrát po sebe. V podstate sa nám už dvadsať rokov jednoducho nedarí zachrániť planétu, ktorá nám doslova umiera pred očami.
Tomorrow ➡ @UN status report on nature.
— UN Environment Programme (@UNEP) September 14, 2020
The 5th Global Biodiversity Outlook from @UNBiodiversity will provide the science base for the post-2020 global framework countries will adopt next year: https://t.co/BEyTJv8OzG#GBO5 #Biodiversity2020 #ForNature pic.twitter.com/wCR62X11rp
Správa Global Biodiversity Outlook 5 hovorí, že síce v niektorých oblastiach sme zaznamenali posun vpred, vo všeobecnosti naďalej prichádzame o prirodzené prostredia pre živé organizmy, veľké množstvo druhov je stále v ohrození a hrozí im vyhynutie v dôsledku ľudskej činnosti a vládne dotácie na projekty, ktoré majú negatívny dopad na životné prostredie, naďalej fungujú a sú vyplácané. Celkovo ide o sumu vyše 400-miliárd eur.
Ciele z Aichi majú 20 bodov, ktoré sa ďalej delia na 60 konkrétnych častí. Z tých sme úplne dosiahli len sedem, v ďalšícj 38 oblastiach sme zaznamenali pozitívnu zmenu a v 13 sme sa nikam neposunuli. Pre dva elementy zatiaľ nepoznáme výsledky. Najväčšou prehrou je nesplnenie cieľa na zníženie odlesňovania, ktoré v najväčšej miere prispieva k strate biodiverzity.
Štáty investujú do aktivít, ktoré ničia Zem
Pol bilióna dolárov sa podľa správy investuje do vládnych dotácií na aktivity, ktoré len podrývajú snahu zachrániť Zem. Ide o poľnohospodárstvo, fosílne palivá a rybárstvo, ktoré sú podľa jedného z autorov správy Davida Coopera kritickými.
„Stále vidíme, že veľké množstvo verejných peňazí sa investuje do vecí, ktoré biodiverzite ubližujú, namiesto aktivít, ktoré by jej pomohli,“ povedal.
Celkovo sa nám však podarilo naplniť šesť cieľov. Medzi ne patrí aj ochrana ohrození druhov a oblastí. 44 % životne dôležitých oblastí biodiverzity je teraz chránených, čo je oproti roku 2000 posun vpred (v tom čase to bolo len 29 % oblastí).
OSN však varuje, že príroda chátra a ak sa nám nepodarí napraviť to, ohrozujeme tým aj ciele Parížskeho dohovoru o klimatickej kríze a nedosiahneme ani ciele pre udržateľný rozvoj. Tie by sme mali naplniť v roku 2030.
Šéfka oddelenia OSN pre biodiverzitu Elizabeth Maruma Mrema povedala, že ľudstvo je na križovatke a rozhoduje sa, akým spôsobom okúsia budúce generácie prírodu. „Živé systémy planéty Zem sú neustále oslabované. Čím viac bude ľudstvo vykorisťovať prírodné zdroje neudržateľným spôsobom, tým viac ničíme náš vlastný blahobyt, našu bezpečnosť a prosperitu.“
Ide už o tretiu správu za posledný týždeň, ktorá upozorňuje na zdevastovaný stav, v akom sa naša planéta nachádza. Správa o stave planéty 2020, ktorú zverejnila organizácia Svetový fond na ochranu prírody (WWF) konštatuje, že sme v priemere prišli o 68 % biodiverzity od roku 1970.
