Oproti minulému roku sa dátum zlepšil o tri týždne. Celosvetový deň ekologického dlhu tento rok pripadá na 22. augusta 2020. Polepšili sme sa alebo za to môže pandémia, ktorá nás v tomto roku zastihla?
Earth Overshoot Day sa oficiálne nazýva dátum, keď ľudstvo spotrebuje všetky zdroje, ktoré je pre nás planéta Zem schopná obnoviť. Vo svete to tento rok vyšlo na 22. august. Oproti tomu Slovensko začalo tento rok žiť na ekologický dlh 21. mája. Čo to v praxi znamená? Napríklad sme vyrúbali viac stromov, než môže za rok dorásť, ulovili viac rýb, ktoré sa nestíhajú množiť a minuli viac úrodnej pôdy, než nám treba na obživu ľudstva. Vypúšťame tiež viac uhlíka, než sú lesy a oceány schopné pohltiť. Znamená to tiež, že už teraz ukracujeme o zdroje budúce generácie a žijeme takzvane „na sekeru“.
Celosvetový deň ekologického dlhu sleduje organizácia Global Footprint Network od roku 1970, keď pripadol dátum na 29. december, a teda obnoviteľné zdroje sme čisto matematicky čerpali len tri dni navyše. V roku 2020 sa spolu s našimi potrebami číslo zvýšilo na 132 dní.
View this post on Instagram
- Ktorá krajina potrebuje na svoj život 8,8 planéty
- Odkedy v roku 2020 Slovensko žije na ekologický dlh
- Či môže za zlepšenie situácie koronavírus
- Ako môžeme znížiť globálnu ekologickú stopu
Ako sa vypočítal dátum celosvetového dňa ekologického dlhu 2020?
Earth Overshoot Day organizuje a počíta medzinárodná výskumná organizácia Global Footprint Network, ktorá poskytuje rozhodujúcim orgánom údaje, ktoré sa zohľadňujú v rámci ekologických limitov Zeme.
GFN vypočíta počet dní v roku, keď biokapacita Zeme postačí na zabezpečenie všetkých potrieb ľudstva. Zvyšok roka zodpovedá globálnemu prekročeniu, a to je počet dní, kedy žijeme na ekologický dlh.
Výpočet spočíva vo vydelení biokapacity planéty (množstvo ekologických zdrojov, ktoré je Zem schopná vygenerovať v danom roku) s ekologickou stopou ľudstva (dopyt ľudstva v tomto roku) a vynásobením počtom dní v roku. V priestupných rokoch sa porovnáva dátum s 366 dňami v roku, a nie s obvyklými 365 dňami.
Na strane ponuky stojí biologická kapacita mesta, štátu alebo národa a jeho biologicky produktívna pôda,morská oblasť vrátane lesných pozemkov, pasienkov, plodín, rybárskych oblastí a zastavaných území.
Na strane dopytu ekologická stopa meria dopyt obyvateľstva po rastlinných potravinách a výrobkoch s vlákninou, živočíšnych a rybích výrobkoch, dreve a iných lesných produktoch, priestore pre mestskú infraštruktúru a lesoch na absorbovanie emisií oxidu uhličitého z fosílnych palív.
Ekologickú stopu každého mesta, štátu alebo národa možno porovnávať s jeho biologickou kapacitou. Ak dopyt po ekologických aktívach presiahne ponuku, tento región má ekologický deficit. Región s ekologickým deficitom uspokojuje dopyt dovozom, likvidáciou svojich ekologických aktív ako je nadmerný rybolov, či vypúšťanie oxidu uhličitého do ovzdušia.
View this post on Instagram
Do výpočtov zahrnuli aj dopady pandémie koronavírusu na našu planétu a svetovú ekonomiku. Dáta, z ktorých sa dátum 22. august vypočítal nájdeš TU.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Ktorá krajina má najnižšiu ekologickú stopu
- Ako ovplyvnil Covid-19 Global Overshoot day
- Plytvanie potravín predstavuje 26% z celkovej ekologickej stopy, koľko potravín sa ročne vyhodí
- V akom prípade dokážeme dátum posunúť o 8 dní
