Prečo Lukašenka nazývajú diktátor? Tu je 10 dôvodov

Pite vodku a pracujte na traktore, radil svojim občanom pred voľbami Alexander Lukašenko. Bol to jeho „recept" na koronavírus, ktorý od začiatku pandémie zľahčuje, hoci Bielorusko s približne 70-tisíc nakazenými patrí medzi najviac zasiahnuté štáty Európy.

Nebolo to však len absolútne nezvládnuté riešenie pandémie, čo Bielorusov otočilo proti Lukašenkovi. Ľudia čoraz viac cítia ekonomickú zaostalosť a korupciou prehnitý štát, ktorý centralisticky riadi jeden vodca už vyše štvrťstoročie. 

Po sfalšovaných voľbách tak došla mnohým Bielorusom trpezlivosť. Spočiatku sa vydali do ulíc protestovať tisícky ľudí. Tých surovo bili policajti a špeciálne jednotky. Dokopy zatkli najmenej šesť tisíc demonštrantov, s ktorými vo väzniciach surovo zaobchádzali. 

Cez víkend boli v uliciach státisíce, na ktoré si už Lukašenko netrúfol. Následne začali Bielorusi štrajkovať, režim sa postupne rúca. 

Zozbierali sme 10 dôvodov, prečo by Lukašenko nemal byť na čele Bieloruska a akákoľvek jeho kritika nie je zasahovaním do vnútorných záležitostí cudzej krajiny, no skôr bojom o základné ľudské práva a spravodlivosť pre obyvateľov 9,4 miliónového štátu, len pár stoviek kilometrov od našich hraníc.

1. Prezidentom naveky

Lukašenko krajinu vedie už neuveriteľných 26 rokov. Na čelo sa síce dostal v prvých demokratických voľbách po rozpade Sovietskeho zväzu úplne legitímne, no už samotné tri dekády trvajúce vládnutie je v civilizovanom svete považované za problém.

Na Slovensku má napríklad prezident nárok len na dve päťročné funkčné obdobia po sebe. Podobné je to napríklad aj v USA, kde sa volí každé 4 roky, no prezidentom opäť nikto nemôže byť zvolený viac než dvakrát po sebe. 

Práve maximálny limit pre zotrvanie kohokoľvek v úrade je obyčajne prirodzenou poistkou voči tomu, aby osoba začala svoju moc zneužívať a meniť podľa seba. 

Poistka s maximálne dvomi funkčnými obdobiami pre prezidenta pochopiteľne existovala aj v bieloruskej ústave, no spolu s prezidentskými voľbami sa v roku 2004 konalo aj kontroverzné referendum, ktoré toto znenie zo zákona vypúšťalo. 

Je pravdou, že napríklad aj v Nemecku môže byť kancelár viac aj volebných období po sebe, vidíme to napríklad na Angele Merkel. Tu je však zásadný rozdiel – Nemecko je fungujúca demokracia, s nezávislým parlamentom, súdmi a médiami a funkčnou opozíciou. V stranách sa dlhé desaťročia prirodzene obmieňajú lídri. Nič z tohto v Bielorusku nefunguje. 

2. Falšuje voľby

„Predpokladám, že hlasy pre Lukašenka v urnách naozaj môžu byť. Otázkou je, ako sa tam dostali. Reálny výsledok sa nemáme šancu dozvedieť. Môj názor je, že boli do urien 'dohádzané' počas piatich dní pred volebným dňom,“ myslí si Rasťo Kužel, výkonný riaditeľ organizácie MEMO98, keď upozorňuje na tzv. inštitút skorého hlasovania. 

V rámci tohto inštitútu mohli voliči vhodiť svoje lístky do urny ešte pred samotnou nedeľou 9. augusta, čo sťažilo kontrolu prepočítavania a mohlo vytvoriť priestor na podvody. Podľa Kužela sa taktiež objavili správy, že na tých, čo pracujú vo verejnom sektore (policajti, zdravotníci a vojaci) bol vyvíjaný nátlak, aby hlasovali práve za úradujúceho prezidenta.

„Počas piatich dní pred voľbami malo hlasovať 42 % voličov. V dni, kedy sú v okrskových komisiách  len dvaja členovia. Cez noc by urny mala strážiť polícia, no objavili sa videá, kde ľudia v čiernych taškách čosi vyvážali zo základnej školy, čo sú závažné podozrenia. V uliciach je teraz vidno jasný nepomer, osemdesiatim percentám ku desiatim verí len málo...“ dodáva Kužel pre REFRESHER. 

Žiadne z Bieloruských volieb od Lukašenkovho nástupu k moci v roku 1994 podľa medzinárodných pozorovateľov nespĺňali demokratické kritériá. „Je nepísanou sovietskou tradíciou vyhrávať voľby dominantným rozdielom, aby ľudia akože nespochybňovali mandát lídra. Teraz však žijeme v úplne inej dobe. Cítia to najmä mladí Bielorusi, ktorí iného prezidenta nezažili.“ hovorí Kužel. 

V Bielorusku zároveň prakticky neexistujú akékoľvek nezávislé predvolebné prieskumy, ktoré by odrážali nálady v spoločnosti. Tým, ktoré zverejňujú vládou kontrolované médiá, sa veriť nedá. Jeden zber dát z marca a apríla 2020 Lukašenkovi nameral len 24 % podporu. 

3. Vládne po vzore Putina a afrických lídrov 

Lukašenko tak patrí do skupiny vládcov, kde nájdeš aj Vladimira Putina, ktorý presadil podobné ústavné zmeny ako on a Rusku vládne len o 5 rokov kratšie.