Keď ma ľudia vidia, tak sa čudujú, že som dula, pretože nevyzerám ezotericky, povedala nám so smiechom mladá študentka psychológie Nicole, ktorá pracuje ako dula.
„Dula je špeciálne vyškolená žena, ktorá sprevádza inú ženu jej tehotenstvom, pôrodom a šestonedelím. Môže ju sprevádzať aj stratou bábätka, čiže pri spontánnom potrate,“ vysvetlila pre Refresher Nicole, ktorá je dulou vo výcviku.
V rozhovore nám prezradila, ako sa k takejto práci dostala a prečo je jej profesia potrebná. Počas krátkej praxe zažila desiatky pôrodov, no sprevádzala jednu klientku aj spontánnym potratom. V práci aplikuje svoje poznatky zo štúdia psychológie a s mnohými klientkami ostáva v kontakte aj po pôrode.
- Kto je dula a aká je jej úloha pri pôrode
- Akosa dá stať dulou
- Prečo je Nicole alergická na výrok „hlavne, že matka a dieťa sú zdravé“
- Či slovenské zákony umožňujú pôrod doma
- Aký je postoj duly voči cisárskemu rezu
- Ako môže súvisieť odkladanie rodičovstva a rastúca neplodnosť
- Čo hovorí na diskusiu politikov o potratoch
Vedia ľudia, čo duly robia, alebo to musíš zakaždým vysvetľovať?
Väčšinou to musím vysvetľovať (úsmev).
Kto môže robiť dulu?
V podstate ktokoľvek, kto má empatiu a veľkú mieru obetavosti. Je to síce krásna práca, ale zároveň je naozaj náročná a vyžaduje si veľké srdce. Dulou môže byť len žena, ktorá prejde výberovým konaním a dostane sa na výcvik.
Kto zastrešuje výcvik pre nové duly?
Občianske združenie Slovenské duly.
Ako vyzerá výcvik?
Trvá to jeden celý rok, vždy počas víkendov. Prednášajú tam neonatológovia, pôrodné asistentky, psychologičky, fyzioterapeutky, laktačné poradkyne, čiže dostávame na tehotenstvo a pôrod pohľad z každej oblasti. Po ukončení sa staneš dulou vo výcviku a začínaš sprevádzať ženy pôrodom. Musíš tiež napísať záverečnú prácu, prečítať povinnú literatúru, asi 12 kníh a spracovať ich. Na záver ešte musíš absolvovať certifikačné skúšky.
Ako dlho zvyčajne trvá, kým sa z duly vo výcviku stane už certifikovaná dula?
Dva až päť rokov.
Takže ty si si prešla ročným výcvikom a už rok pracuješ ako dula vo výcviku. Robíš to zadarmo?Nie. Služby duly sú platené.
Čo všetko tie služby zahŕňajú?
Poskytujeme predpôrodnú prípravu, za tú sa platí zvlášť. Potom sa kupuje aj takzvaný pôrodný balíček. Máme aj odporúčanú taxu, ale ceny sú individuálne. Záleží od toho, ako je dula vyťažená, ku koľkým pôrodom chodí a tiež na mieste bydliska. Na východnom Slovensku sú tie služby trochu lacnejšie ako v Bratislave.
Môžeš nám prezradiť aspoň približne, koľko za dulu jedna žena zaplatí?
Pôrodný balíček stojí 200 až 400 eur, záleží od vyťaženosti a lokality. Predpôrodná príprava sa rieši individuálne.
Zatiaľ som ku všetkým pôrodom šla s tým, že som predtým spala hodinu alebo vôbec.
Čo znamená pôrodný balíček?
Dula drží pohotovosť približne desať dní v okolí termínu pôrodu. V tých dňoch je 24/7 k dispozícii a v podstate s ňou tú pohotovosť drží aj celá rodina. Nemôže nikam ísť, nemôže si plánovať nič také, čo sa nedá zrušiť. Síce ja deti nemám, ale iné duly áno a musia si zariadiť aj človeka, ktorý sa im o ne v tom čase postará.
Pri pôrode môžeme stráviť aj 24 hodín, takže je to veľmi náročné. Okrem celého pôrodu je v balíčku zahrnutá aj návšteva počas šestonedelia, aby som zistila, ako sa žene darí, v akom stave je jej psychika, aký vzťah má s bábätkom a ako prebieha laktácia.
Nezdá sa ti, že 200 eur je trochu málo za 10 dní pohotovosti a ešte ďalšiu starostlivosť?
(S úsmevom) Keď sa to prepočíta na hodiny, neviem, či mi vôbec vychádza euro na hodinu. Bohužiaľ, spoločnosť ešte nevidí dôležitosť a cenu našej služby a niektorých aj táto cena šokuje. Viaceré klientky mi však po pôrode priznali, že majú pocit, že to robím zadarmo, vzhľadom na to všetko, čo som urobila.
Takže ako dlho pracuješ s jednou klientkou?
Záleží, kedy sa mi klientka ozve. Sú klientky, ktoré sa nám ozvú hneď, ako im vyjde pozitívny domáci tehotenský test. Iné sa nám ozvú mesiac pred pôrodom: majú strach, cítia sa stratené a zmätené, alebo zistili, že ich manžel s nimi nechce ísť k pôrodu. S niektorými pracujeme aj celý rok, s inými len mesiac.
My však odporúčame, aby sa s nami začali stretávať až od 12. týždňa.
Prečo?
Tie prvé tri mesiace sa bábätko rozhoduje, či zostane alebo odíde. V tom čase dochádza najčastejšie k spontánnemu potratu.
Vráťme sa ešte k tej „pôrodnej pohotovosti“. Znamená to, že len čakáš, kedy začne žena rodiť a v podstate na nič iné nemyslíš?
Ak by som na to myslela len počas dňa, to je v pohode. Ale ja chodím aj spať s tým, že mi o hodinu môže zazvoniť telefón. Gro pôrodov sa spúšťa v noci. Zatiaľ som ku všetkým pôrodom šla s tým, že som predtým spala hodinu alebo vôbec. Tie noci sú teda najťažšie, v tom období sa naozaj nevyspím.
Ale ten pocit po krásnom pôrode naozaj stojí za to. Je úžasnou odmenou vidieť spokojnú ženu so spokojným bábätkom na jej hrudi. Vždy odchádzam s úsmevom a mám chuť tancovať na ceste domov. (úsmev)
Veľa žien sa na pôrod pozerá so strachom. Spoločnosť ho vníma ako niečo strašné, bolestivé, čo len treba prežiť. Strach je však pri pôrode veľmi kontraproduktívny.
Počas dní, keď len doma trpezlivo čakáš, kedy sa spustí pôrod, udržiavaš s klientkami kontakt?Áno, som klientke plne k dispozícii a komunikujeme spolu. Najmä prvorodičky si nie sú isté, kedy sa pôrod už naozaj začal, opisujú mi symptómy, riešime, kedy odísť už do pôrodnice a podobne.
Prvorodičky asi v tom období riadne stresujú a každý malý pohyb v tele môžu hodnotiť ako pôrod.
(S úsmevom) Áno, presne.
Pri koľkých pôrodoch si už pomáhala?
Ako dula som sprevádzala pri desiatich pôrodoch, fyzicky som bola prítomná asi pri päťdesiatich.
Pracuješ iba so ženami, alebo aj s ich partnermi?Veľmi oceňujem, ak na predpôrodnú prípravu príde aj muž. Na prednáške o období šestonedelia vyslovene aj vyžadujeme jeho prítomnosť, pretože toho obdobia po pôrode bude aj on stopercentne súčasťou.
Stretávaš sa s tým, že muž ti otvorene prizná, že tie veci nechce vedieť, ani počuť a určite sa nechce na pôrod pozerať?
Keď chodí na prípravu na pôrod aj muž, mením slovník a beriem ohľad na to, že mu nemusí byť každá téma príjemná. Veľa mužov má aj strach z krvi alebo to nechcú vedieť. Volím individuálny prístup a zvyčajne sa o tom na začiatku porozprávame.
Sú však muži, ktorí chcú naozaj vedieť všetko, dokonca viac než samotná žena. Sledujem jednoducho ich reakcie, ak treba, tak prednášku rozdelím na dve časti a len na jednej z nich je prítomný aj partner.
Môžu robiť dulu aj muži?
Nie.
Prečo?
Ženy po stáročia rodili v ženských kruhoch. Účasť muža je pomerne nová vec, posledných možno tridsať rokov. Vysvetľovala som túto problematiku aj v mojej diplomovej práci: dôvodom je, že ženy sa prestali pri pôrodoch cítiť bezpečne, keď sa presunuli do nemocníc. Preto začali s nimi chodiť aj muži, ktorí takto zvyšujú pocit bezpečia.
Prečo potrebujú pocit bezpečia?
Veľa žien sa na pôrod pozerá so strachom. Spoločnosť ho vníma ako niečo strašné, bolestivé, čo len treba prežiť. Strach je však pri pôrode veľmi kontraproduktívny.
Ľudia sa čudujú, že som dula, pretože nevyzerám ezotericky.
Kontraproduktívny v akom zmysle?
Hormón, ktorý pôrod spúšťa a sprevádza ním ženu, oxytocín, je veľmi plašivý. V krvi spolu s kortizolom (stresový hormón) nedokáže riadne fungovať. Čím viac stúpa stres, tým viac klesá hladina oxytocínu v krvi. Automaticky sa tak spomaľuje pôrod, dokonca sa môže úplne zastaviť.
Keď ale žena pozná pôrodný proces a vie, čo ju v jednotlivých fázach čaká, tak ju to až tak nešokuje. Celý ten „strašiak“ menom pôrod je rozkrájaný na malé časti a žena sa teda až tak nebojí.
V akom veku máš najčastejšie klientky?
O tom si nevediem štatistiku, ale približne vo veku 25 až 35 rokov.
Čo sú najčastejšie mýty o dulách?
Už keď ma ľudia vidia, tak sa čudujú, že som dula, pretože nevyzerám ezotericky. (smiech)
Takže očakávajú, že budeš pôsobiť viac spirituálne?
Áno. Pôrod je veľmi silný zážitok a môže človeka priblížiť aj k otázkam duchovna, ale sú rôzne duly, presne tak, ako sú aj rôzni lekári. Niektorí doktori vám odporučia homeopatiu či akupunktúru, ďalší sú zameraní len na moderné lieky. Rovnaké rozdiely sú medzi dulami, osobnosť človeka sa prejavuje aj v práci. Keďže ja som psychologička, tak
do svojej práce prenášam túto oblasť .
Niektorí lekári a pôrodné asistentky nás vnímajú ako konkurenciu. Tou však nikdy nebudeme.
Je pravda, že duly chodia k domácim pôrodom?
Toto je ten najväčší mýtus, že chodíme len domov. Duly, ktoré sú členkami občianskeho združenia Slovenské duly nechodia k pôrodom doma, pretože je to proti nášmu etickému kódexu. Sú duly, ktoré odišli zo združenia a chodia aj k domácim pôrodom.
Sú domáce pôrody na Slovensku legálne?
Slovensko je jedna z mála krajín, kde pôrod doma nie je ošetrený v zákone a v súvislosti s tým vznikajú otázniky. Zákon však nedovoľuje, aby pôrodná asistentka odvádzala pôrody doma, teda mimo zdravotníckeho zariadenia.
Prečo teda ženy podstupujú takéto riziko, keď potom budú musieť celé minúty čakať na sanitku, aby im či ich dieťaťu niekto pomohol?
Žena, ktorá má traumu z prvého pôrodu, a takých žien je veľa, sa už nikdy nevráti do pôrodnice. Radšej podstúpi všetky riziká, ktoré so sebou prináša domáci pôrod, než aby si mala znovu prežiť tú traumu.
Takže radšej ohrozí svoje dieťa?
Áno, je tam isté riziko. Ale deti zomierajú aj v pôrodniciach, o tom sa však nehovorí. Keď dieťa zomrie pri domácom pôrode, tak je z toho veľký škandál. Ale viem, že deti sa u nás doma rodia denne. Sú ženy, ktoré chcú byť čo najviac zodpovedné a k domácemu pôrodu si zavolajú pôrodné asistentky z Česka alebo z Rakúska, aby mali aj zdravotnícky personál.
Môže sa domáci pôrod pod dohľadom pôrodnej asistentky podobať pôrodu v nemocnici? Alebo si máme predstaviť ezoterickú hudbu, divné polohy, mach a rodenie do vody?
Prostredie veľmi ovplyvňuje priebeh pôrodu, čím viac strachu a stresu, tým viac komplikácií. V zahraničí sú napríklad domáce pôrody celkom bežné, asistentky jednoducho idú za ženami domov a môžu im podať zdravotnícku starostlivosť. Funguje tam veľmi presný výber žien: vopred sa rozhoduje, ktoré môžu rodiť doma a ktoré musia byť v nemocnici.
Ale, samozrejme, pôrod doma môže prebiehať veľmi podobne ako v nemocnici a žena nemusí rodiť do bazéna. Hoci musím dodať, že voda je veľmi dobrá úľavová metóda a žiadna slovenská pôrodnica u nás neposkytuje možnosť rodiť do bazénika.
Prečo by mali takúto možnosť poskytovať?
Pôrod do vody poskytuje úľavu pre ženu. Odľahčuje jej to kĺby a tiež uľavuje kontrakciám. Ale je to prirodzenejšie aj pre dieťa, narodiť sa z vody do vody. Ak sa na to pozrieme bližšie, tak bábätku sa mení celý svet, rodí sa do úplne nového matrixu.
Čo tým myslíš?
Dieťa ide zo stálej teploty do premenlivého prostredia, z tmy do svetla, z pomerne pravidelných zvukov (tlkot srdca matky a pohyb čriev) do rôznych zvukov, prechádza zo stiesneného priestoru, kde je v klbku, do veľkého priestoru. Keď sa narodí do vody, aspoň niečo sa tam zachová. Kyslík dostáva cez pupočnú šnúru, takže nie je problém ani s dýchaním.
Chodíš len k prirodzeným pôrodom, teda takým, ktoré sú bez zásahu?
Sprevádzala som ženy aj k cisárskym pôrodom. Duly nepodporujú iba pôrod bez akéhokoľvek zásahu. Mala som aj klientky, ktoré chceli epidurálnu analgéziu. Je to individuálne.
Ja som tam preto, aby som podporila klientku. V čom sa rozhodne, v tom ju podporím. Ale chcem, aby sa rozhodovala informovane.
Čo je teda pre teba prirodzený pôrod?
Prirodzený pôrod pre mňa znamená to, že nezasahujem do tela ženy. Naozaj sme boli stvorené na to, aby sme rodili a naše telo je prispôsobené na pôrod, ak tam nie sú nejaké genetické vady. Bez ohľadu na to, či sa žena cíti najlepšie doma v kúpeľni, v obývačke, alebo sa naozaj cíti najbezpečnejšie v pôrodnici. Prirodzený pôrod pre mňa znamená, že dôverujem telu ženy a ten zdravotnícky personál je tam v prípade, že sa niečo skomplikuje.
Má zmysel tam byť, keď to je cisársky rez?
Pôrod nie je iba hodinová záležitosť. Nejak začína, má to svoj proces, a tá žena naozaj potrebuje toho sprievodcu, niekoho, kto jej zodpovie otázky. Niekedy stačí, že sa s ňou niekto len rozpráva a nesedí, nečaká sama, ako na hodinu smrti.
Iní lekári, ale aj pôrodné asistentky, nás vnímajú ako konkurenciu. Tou však nikdy nebudeme.
Hovorili sme o mýtoch, čo sa týka duly. Čo mýty, čo sa týkajú tehotenstva a pôrodu?
Viem vypichnúť tri veci: jednu z tehotenstva, jednu z pôrodu a jednu z obdobia šestonedelia.
Tak hovorme o nich postupne. Ktorý mýtus o tehotenstve ti prekáža?
Najskôr, že „žena by mala jesť za dvoch“ a že by sa mala „extra šetriť“ a žiť ako v perinke. Tehotenstvo ozaj nie je choroba, je pre telo prirodzené a žena by mala ďalej pokračovať, určite s istým obmedzením, aj v športových aktivitách, pokiaľ nie je riziková gravidita. Aby to nebolo také plné strachu a aby už od toho tehotenstva nepozerala na to dieťa, že ju obmedzuje.
A čo mýty o pôrode samotnom a období po ňom?
Pri pôrode by som určite zamietla mýtus, že žena môže porodiť iba na chrbte, v nohách, v strmení. Je to naozaj najneideálnejšia poloha pre pôrod, pre ženu aj pre bábätko.
V období šestonedelia je dôležité, že žena potrebuje veľa, veľa, veľa podpory, pokoja a oddychu. Naozaj by vtedy mala byť taká kráľovná, nie žiť tak, že k nej prídu na návštevu a každého zaujíma iba bábätko. Žena ich má ešte obsluhovať, piecť im koláče a robiť kávu.
Ako vyzerá spolupráca medzi dulou a lekárom?
Je to individuálne. Sú lekári, ktorí nás uvítajú a vedia, že keď žena prichádza s nami, tak je pripravená na pôrod a majú tak oveľa menej práce. Žena je sebavedomá, vie čo chce a nemusia robiť toľko zásahov.
Iní lekári, ale aj pôrodné asistentky, nás naopak vnímajú ako konkurenciu. Tou však nikdy nebudeme, lebo nie sme zdravotnícky personál. Občas je cítiť napätie na pôrodnej sále, čo ma veľmi mrzí.
Prečo vás vnímajú ako konkurenciu?
Prácu, ktorú robíme my, by mali robiť pôrodné asistentky. Funguje to tak aj v zahraničí. U nás však na to nemajú kapacitu, nie sú ohodnotené, majú toho veľmi veľa a sú preťažené. My sa im tú prácu snažíme uľahčiť, ale túto snahu vnímajú niektoré veľmi negatívne.
Je mnoho žien, ktoré si zažili sexuálnu traumu, či už v detstve alebo v dospelosti, a veľa ženám sa práve táto trauma vynára počas pôrodu.
Ako to aktuálne je so sprevádzajúcou osobou pri pôrode? Môžeš tam byť bez problémov?
Kedysi sa za sprevádzajúcu osobu platilo, najmä za otca, čo mi príde úplne absurdné. Akoby si otec kupoval lístok na hokej a pritom išiel k pôrodu vlastnej ženy a jeho dieťaťa. Je naozaj neskutočne veľa výskumov, ktoré dokazujú, že keď má žena so sebou sprevádzajúcu osobu, má to nespočetné množstvo výhod a mrzí ma, že toto stále naši zdravotníci nepochopili.
Zadarmo je však iba jedna sprevádzajúca osoba, a to iba v štátnych nemocniciach. Za druhú sa stále platí.
Aké výhody to prináša?
Znižuje sa riziko cisárskeho rezu, komplikácií, používania medikamentov, zlepšuje sa stav matky a dieťaťa, znižuje sa dĺžka pôrodu... Je ich neúrekom.
Do istej miery si dula s matkou pôrod naplánuje. V čom takéto plánovanie spočíva?
Žena môže s dulou spísať pôrodný plán. Ja to veľmi ženám odporúčam, pretože si ujasnia čo chcú a čo nechcú. Ten pôrodný plán je vhodné dopredu prediskutovať s pôrodníkom alebo na pôrodnici, kde sa žena rozhodne rodiť, nech jej vedia povedať, aké veci vedia poskytnúť.
Takže si vlastne napíšete scenár na dokonalý pôrod?
Stále, keď spisujeme pôrodný plán, hovoríme si, že toto je to, ako by to mohlo ideálne vyzerať. Hovoríme však aj o alternatívach: napríklad čo robiť, ak sa to skomplikuje a príde cisársky rez. Vtedy sa mamina môže dopytovať na pôrodnici, či jej aj tak poskytnú kontakt koža na kožu po pôrode. Chceme byť pripravení aj na zvrat.
Je reálne takýto plán dodržať?
Pôrod sa určite nedá naplánovať, je to veľmi flexibilná vec, ale je dobré, aby sme opäť rozkúskovali toho strašiaka. Žena to má priamo na papieri a aj ten zdravotnícky personál vie, že „toto je Janka, chce kontakt kožu na kožu, nechce epidurálku“.
A oni to rešpektujú?
Záleží individuálne na zdravotníkoch.
Zrazu som na YouTube videla nádherné pôrody žien, ktoré na 3 výdychy, s úsmevom na tvári porodili dieťa a nechápala som, ako to je možné.
Pri príprave na rozhovor som sa na sociálnych sieťach pozerala, čo hovoria ženy, ktoré už rodili. Veľmi často sa sťažujú, že nerešpektujú fyzické požiadavky, napríklad že nechcú nástrih, nechcú epidurálku, alebo že chcú rodiť dlhšie, aby nemali cisársky, prípadne ich do toho dotlačia psychickým nátlakom.Veci, ktoré by sa mali dnes začať vyučovať na školách medicíny sú komunikačné zručnosti a psychológia. Nemyslím tým psychológiu typu „Kto bol Sigmund Freud“, ale reálne dopady psychiky na telo a na neskorší vývin.
Takže problém je v tom, že lekári nemajú osvojené základy komunikácie?
Stretla som sa s tým, že mnoho lekárov a pôrodných asistentiek, netuší nič o vzťahovej väzbe, ktorá vzniká práve na pôrodnej sále a ovplyvňuje celý život človeka a jeho vzťahy. Nielen s matkou, no prenáša sa to aj na vzťahy s partnerom, kamošmi, v zamestnaní. Nevedia o tejto kľúčovej veci.
Dalo by sa povedať, že ak strávim mesiac-dva v inkubátore, tak budem mať tým ovplyvnené vzťahy aj na škole?
Určite áno. Komunikácia je kľúčová. Stáva sa, že na pôrodných oddeleniach sa komunikuje s dešpektom a rodičku, ktorá nie je chorý pacient, niektorí berú ako psychicky chorú. Nielenže sa jedná o manipuláciu výrokmi ako „Takto chcete zabiť svoje dieťa?“, ale častokrát je aj nálepkovaná ako „hysterka“ a ako „zase ďalšia, ktorá nevie tlačiť“ a podobne.
Lekár aj tak vie najlepšie, čo žena potrebuje, nie? Bez ohľadu na to, či to podá citlivo.
Je mnoho žien, ktoré si zažili sexuálnu traumu, či už v detstve alebo v dospelosti, a veľa ženám sa práve táto trauma vynára počas pôrodu. Ak je tam nejaký muž, lekár, necitlivý, a žena sa počas pôrodu viackrát vaginálne vyšetruje, tak sa môže sa trauma znova objaviť a spustiť, a preto sa im možno niektoré reakcie ženy zdajú neadekvátne. Toto napríklad dula môže vedieť, lebo s tou ženou už pracuje nejaké mesiace a viac ju pozná.
Prečo o tom lekár nemôže jednoducho vedieť dopredu?
Tým, že sa naša zdravotnícka starostlivosť rozkúskovala a žena sa počas tehotenstva stretne s mnohými lekármi a sestričkami, ktorí naozaj nepoznajú jej príbeh a nevedia, kto je, čo má za sebou alebo aký bol predošlý pôrod, tak sa niekedy stretávame s nerešpektujúcim prístupom.
V čom spočíva chyba? Máme málo peňazí na preškolenie?
Toto nie je oblasť financií. Často počujeme výhovorku: „My na to a na to nemáme peniaze“. Toto je naozaj oblasť ľudskosti a toho, či sa viem správať s rešpektom, lebo tá žena je klientka.
Nezvykli to lekári alebo aj pôrodné asistentky, vnímať tak, že „ja viem, čo, lebo ja som to študovala“? Nie je to otázka zdravotnej bezpečnosti, jednoducho len nemajú trpezlivosť to povedať milo?
Ja si myslím, že toto je trošku aj otázka pokory. Ja rešpektujem to, že určite majú oveľa viac znalostí a dokážu tú maminu zachrániť, ale neustále vidím, koľko úkonov sa robí rutinne.
V zmysle sily zvyku, takto to jednoducho robíme.
Áno, presne tak, a vystupovať z komfortnej zóny, že „takto to je u nás zaužívané“, alebo „robila to aj lekárka pred 50 rokmi“, je veľmi náročné.
Je to naozaj šialené, pretože ženy chodia rodiť 15 minút od Bratislavy do Hainburgu alebo chodia do Česka, do Výškova, do Brna a tam je to diametrálne odlišné.
Prečo tam chodia? V čom je to iné?
Napríklad v tom ľudskom prístupe. Alebo aj v tom, že žena má voľnosť rodiť v polohe, akej chce. Je tam oveľa väčší rešpekt.
Ale nie je dôležité to, aby sa dieťa narodilo zdravé?
A čo je definícia zdravia? Definícia zdravia nie je len to telesné a to, že tomu dieťaťu bije srdce a vie dýchať. Zdravie je aj psychické a teraz naozaj vieme, ako veľmi psychika ovplyvňuje naše fyzické zdravie a koľko ľudí, mladých ľudí, má problémy s depresiami, úzkosťami. Tieto veci majú často korene pri pôrode.
Ja som alergická na výrok „Hlavne, že matka a dieťa sú zdravé“. To, že majú srdečný tep a krvné výsledky v pohode neznamená, že sú zdravé.
Bola som prítomná, počas praxe, aj pri potrate. Bol to síce spontánny potrat, ale aj napriek tomu to bol taký silný zážitok, že som to spracovávala mesiace.
Vráťme sa trošku na veselšiu tému. Prečo si sa ty rozhodla byť dula?
Priviedla ma k tomu moja vysoká škola, štúdium psychológie, pri ktorej som schytala seminárku o tom, ako pôrod ovplyvňuje psychiku matky a dieťaťa na vývinovej psychológii. To mi otvorilo úplne nový svet, z ktorého som bola v šoku.
Prečo si bola v šoku?
Prišla som na to, že mám pôrod zaškatuľkovaný ako nejakú hroznú skúsenosť, ktorú treba prežiť, ako mnoho iných žien. A zrazu som na YouTube videla nádherné pôrody žien, ktoré na 3 výdychy, s úsmevom na tvári porodili dieťa a nechápala som, ako to je možné.
Začala si sa teda viac o túto tému zaujímať?
Hľadala som si veľa štúdií a nevedela som nájsť slovenské zdroje. Všetko bolo zo zahraničia, až som sa dopátrala k Slovenským dulám a prednáškam, ktoré robili v Bratislave. U nás na škole mali potom prednášku Hana Celušáková, ktorá je psychologička a dula, a laktačná poradkyňa Mária Kopčíková, ktoré sú bývalé študentky. Z prednášky, ktorá mala trvať hodinu sa stala trojhodinová, kvôli mojim otázkam. (smiech)
Napokon si sa prihlásila aj na výcvik.
Netušila som, či ma vôbec vezmú, ale asi už vtedy videli moju vášeň a oduševnenie. (úsmev)
Taktiež som nečakala, že sa mi táto „kariéra“ rozbehne a že si ma bude toľko žien volať k pôrodom. Som za to veľmi vďačná a je to niečo, čo ma tak prevyšuje, lebo stále v tom vidím zázrak zrodenia.
Riešila si niekedy aj popôrodnú depresiu? Stretla si sa s ňou?
Našťastie zatiaľ iba v teórii na mojom štúdiu psychológie, ale je častá. Má na ňu veľký vplyv aj samotný pôrod a aj podpora okolia.
V zahraničí žena, ktorá potratí bábätko, má priestor, je jej poskytnutá jednak psychologická starostlivosť a zároveň má priestor na to sa s bábätkom rozlúčiť.
Stalo sa, že si sa spriatelila s niektorou zo svojich klientiek?
(s úsmevom) Áno, ja som veľmi sociálny typ, milujem ľudí, takže stáva sa to. Aj po pôrode píšeme a vidím, ako to bábätko prosperuje, ako tá žena v dobrom spomína na pôrod, že sa chystajú aj na ďalšie bábätko, že nemá naozaj traumu z toho pôrodu.
Máš pocit, že si dávajú Slováci načas s rodičovstvom?
Veľmi ma mrzí, že sa hranica prvého tehotenstva a prvého pôrodu posúva stále na vyšší a vyšší vek a myslím si, že ruka v ruke v tom ide aj neplodnosť. Ženské telo bolo uspôsobené na pôrod už od mladšieho veku a rapídne sa to posúva práve našou generáciou. Mnoho z nás vie, že naše maminy nás mali v 20 rokoch, ich maminy ich mali v 17 a my rodíme okolo tridsiatky.
Ale v dnešnej spoločnosti nie je zase také jednoduché porodiť v dvadsiatke. Ani ty ešte nemáš dieťa.
Ja chápem, že do toho vošla vysoká škola a sú veľké požiadavky aj na finančné zabezpečenie. Mladí ľudia majú problém nájsť si bývanie a mať nejakú stabilitu pred tým, ako sa narodí bábätko, ale nesie to so sebou riziká.
Teraz sa viac ako o pôrodoch hovorí o potratoch. Vnímaš celú tu diskusiu, ktorá sa deje aj v parlamente?
Áno, vnímam ju.
Ako človek, ktorý zažil pôrody, aký je tvoj názor?
Bola som prítomná, počas praxe, aj pri potrate. Bol to síce spontánny potrat, ale aj napriek tomu to bol taký silný zážitok, že som to spracovávala mesiace. Tejto téme sa venujem aj v psychológii.
V čom to bolo silné? Čo je to, čo ťa na tom zasiahlo?
Že to bábätko je naozaj už celý človiečik, len maličký. Má všetko, rozdiel je len gramáž. Už reálne cíti veci, hýbe sa a tak.
Ty si teda sprevádzala matku počas potratu?
Áno, sprevádzala som ju celým potratom.
Prišlo to na ňu doma?
Áno, začala krvácať a vlastne bábätku už nebilo srdiečko.
Ja viem, že ti teraz pripomínam starú traumu, len si to naozaj neviem predstaviť. Ako to prebiehalo? Aká je starostlivosť o ženu, ktorá prichádza o dieťa?
Aj to je vec, ktorá u nás na Slovensku nie je podchytená. V zahraničí žena, ktorá potratí bábätko, má priestor, dostane psychologickú starostlivosť a zároveň má priestor na to sa s bábätkom rozlúčiť.
Ako vyzerá taká rozlúčka?
Zabalia jej ho do dečky, má s ním hodinku-dve čas, môže ho oplakať, rozlúčiť sa s ním, porozprávať sa s ním, čo je veľmi dôležité ako rozlúčkový rituál z psychologického hľadiska. U nás to však často ani nerobia, ženy ani nevedia, že o to môžu poprosiť.
Proste to berú tak, že je to biologický materiál?
Nechcela som povedať to slovo, ale áno, je im povedané aj to. Ale keď už to bábätko malo meno a pre nich to bolo vymodlené bábätko, tak toto počuť je taká dýka do srdca.
Aký je teda tvoj názor na našu potratovú politiku?
Na potraty sa vyjadrovať je veľmi náročné, pretože nevidím do situácie ženy, v ktorej sa nachádza. Neviem, aký je jej príbeh. Mrzí ma však, že ženy nemajú lepšiu sociálnu podporu a že si nemôžu dovoliť mať dieťa. Bola by som rada, keby štát poskytol lepšiu situáciu pre rodiny, aby toto nemusel byť dôvod.
Chystáš sa aj ty rodiť s dulou, keď budeš mať bábo?
(smiech) Myslím, že áno. Ten partner tam má svoju úlohu, ale viem si predstaviť, že by som určite využila služby duly.
Je ťažšie byť tvojim partnerom keď si dula? Je to také, že neustále rozprávaš o ženských veciach a partner vie aj to, čo nikdy nechcel?
Ja mám veľmi úžasného partnera, ktorého to naozaj zaujíma a teší sa na bábätko, takže, áno, rozprávam o tom často. Vie, že je to mojou vášňou, ale tým, že sme medzi ďalšími mladými pármi a začíname riešiť túto tému, tak je rád, že už sa k tomu vie vyjadriť.
Mávaš aj negatívnu odozvu? Zareagujú ľudia zle, ak sa dozvedia, čo robíš?
Práve tým, že mám okolo seba rovesníkov, ktorí sú vo veku, že ich čaká to rodičovstvo, tak ich táto téma zaujíma. Väčšinou všetci počúvajú s otvorenými ústami a chcú vedieť viac informácií a sú vďační, že o tom vedia vopred.
Pomôžu ti skúsenosti s touto prácou pri tvojom pôrode?
Určite áno, stopercentne.
Aj keby si mala toho najhoršieho lekára tak to bude lepšie?
Určite. Ženina informovanosť je tá najlepšia zbraň. Ak vie, čo ju čaká a ako to celé prebieha, dôveruje svojmu telu, napríklad vie, že zvracať pri pôrode je prirodzené, tak jej to dodáva pocit bezpečia.
